Nadšenie, iskrenie, slzy i smiech. Mesto pri behu ožilo

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Obrovské nadšenie, chuť zašportovať si, iskrenie v boji o získanie prvenstva, ale aj pocit spolupatričnosti pri podpore dobrej veci. Toto charakterizuje podujatie Beh nádeje. Konal sa už štvrtý ročník a ľudí prichádza z roka na rok viac.

Zámer

Podujatie Beh nádeje organizovalo občianske združenie Zrniečka pre sny, ktoré funguje v meste siedmy rok. Na Behu nádeje bežia vždy deti aj dospelí. Bežci dávajú svojou účasťou najavo aj príslušnosť k jednej zo základných škôl v meste. Podujatie podporujú aj veľké strojárske firmy, bežali aj ich zamestnanci.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Beh nádeje v Považskej Bystrici, 1. časť Čítajte 

„Podstatou podujatia je primäť ľudí, aby si išli zabehať, deti aby sa odpútali od počítačov, od nečinnosti. Chceme, aby bola Považská Bystrica na nohách,“ hovorí Katarína Beranová, predsedníčka Zrniečok pre sny. Združenie očakáva, že beh pomôže stmeliť kolektívy škôl. „Každý účastník za školu získava pre ňu jeden bod. Štartovné, ktoré sa vyzbiera, prerozdelíme podľa umiestnenia tým, čo sa zúčastnili,“ hovorí Beranová. Peniaze putujú každý rok na nákup učebných pomôcok pre telesnú výchovu a športové činnosti.
„Hýbať sa, behať, kráčať, to je človeku absolútne prirodzené a príroda je najlepšia telocvičňa. Takže takto športovať môže každý,“ hovorí Beranová.

Teší ju, že akciu podporili aj miestne firmy. „Je dôležité, ak sa firme darí, aby dala späť niečo mestskej komunite,“ hovorí Beranová s tým, že bez pomoci 55 dobrovoľníkov a ľudí, ktorí prispeli do tomboly, by mohla zorganizovať niečo len ťažko.

Súťaž najmenších na odrážadlách. (zdroj: BERKO)

Príde vždy z USA

Kataríne Beranovej pomáha s organizáciou aj jej dcéra Lenka. Docestuje na beh vždy až z USA, kde žije. „Ľudia si dobrovoľne musia navzájom pomáhať, aby v komunite, kde žijú, bolo lepšie. Konkrétne v tomto prípade, aby bolo lepšie našim školám. Školy sú dôležité, od ich fungovania veľmi záleží, akí budú ďalej ľudia,“ myslí si Lenka.

Podujatie začali organizovať možno aj s malou dušičkou, ale akcia je už od začiatku dosť obľúbená. „Vytvára sa pekná komunita za tie roky, ktorá stále rastie,“ dodáva Lenka. Bez športu by si ona sama nevedela svoj život predstaviť. „Je to dôležité nielen pre zdravie, ale aj šťastie, vyrovnanú dušu. Vďaka športu stretávaš aj iných ľudí. Kontakt s nimi je obohatením.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Beh nádeje v Považskej Bystrici, 2. časť Čítajte 

Celkom malí, žiaci aj zamestnanci

Súrodenci Kristián a Matiasko Ďurecovci súťažili v kategórii najmenších, zmerali si sily v súťaži na odrážadlách. „Idem na bicykli a Kristián mi bude držať palce. Potom ja jemu. On ide behať,“ dozvedeli sme sa od mladšieho z chlapcov.

Zuzka Mlynárová prišla so synom aj dcérkou, tiež s kolegami z firmy. „Ja som to vymyslela, že pôjdeme bežať. Aj Maťo chcel ísť, len mamina si to rozmýšľala,“ prezradila dcéra Andrejka. Dodala ešte, že mamina síce hovorila, že bude len kráčať, ale bude to vraj inak. „Isto bude bežať, vie to dobre,“A zhodnotila.
Rebeka Almásyová prišla aj s kamarátkami behať za školu. „Budú potom pomôcky na telesnú. Vyplatilo sa nám to aj minulý rok. Máme nové lopty, pomôcky na behanie a tak,“ skonštatovala žiačka zo VII. ZŠ.

Športovci aj nešportovci

Rodinka Kostelanských si dala ľahší beh, ktorý sa bežal ako druhý. Tatino však neskôr štartoval aj na päť kilometrov. „Tato bežal naozaj ako kôň,“ poznamenala po behu Tamarka Kostelanská. Ona ho hlavne povzbudzovala, sedela mu totiž na pleciach. V cieli čakala rodinku aj babka. Podporiť prišli základnú školu na SNP, teda šestku.

Marián Ševčík nepatrí k ľuďom, ktorí chodia pravidelne behať. Prišiel však rád, aj so synom Matúškom. Spoločný, rodinný beh si naozaj užili. „Je to vynikajúci nápad, perfektná organizácia. Tiež sa pomôže školám. Ľudí akcia spája,“ povedal mladý muž.

Syn je bojovník, bol nadšený

Martin Dobeš bol nadšený z výkonu svojho syna. „Bol zlatučký, šikovný, môj drobček. Držal sa. Je to bojovník,“ pochválil po behu Karolka Martin. Chlapča malo síce slzy na krajíčku, ale udržalo ich. Bol na neho veľmi pyšný, že to nevzdal a dobehol do konca aj napriek tomu, že spadol a utŕžil nejaký ten škrabanec. „Je to fantastické, že zorganizovali takéto podujatie pre deti a rodičov. Škoda, že akcia nebýva aj častejšie,“ skonštatoval s tým, že myšlienka pomôcť športom k tomu, aby sa dalo lepšie športovať v školách s kvalitným náradím, je výborná.

Treba podporiť šport

Samko Garanič bežal za siedmu základnú školu. „Minulý rok som nebol, vyberali mi akurát vtedy nosné mandle. Ale keď som bol prvák, tak som bežal a bol som siedmy,“ pochválil sa malý športovec. Na beh sa tešil. „Hádam budeme mať aj nejaké nové lopty, “ prezradil ešte pred štartom.
Jeho otec Štefan Garanič skonštatoval, že akcia pre rodiny je v meste vždy prínosom. „A ak ide výťažok z nej na niečo užitočné, je to ďalší bonus.“

Ivan Wallenfels zhodnotil podujatie rovnako ako veľmi dobrý nápad. „Som nadšenec nových časov, neholdujem starému socialistickému režimu. Mrzí ma ale, čo musím skonštatovať. A síce, že vtedy sa športovalo viac, a aj prostriedkov bolo na šport viac. Aj v školách. V tomto sme boli na tom lepšie ako dnešné deti, žiaľ,“ prezradil. Nápad podpory škôl v oblasti športu hodnotí preto na výbornú. „Toto je jedna z vynikajúcich akcií, ktorá môže pomôcť.“ Šport je podľa neho v živote dieťaťa a mladého človeka veľmi dôležitý. „Všetky naše deti vedieme k športu. Je dôležitý nielen po telesnej stránke, naučia sa aj vzorom správania, ktoré budú vedieť využiť v živote. Napríklad vytrvalosti, dôslednosti, budú si vedieť zadeliť si čas,“ povedal Wallenfels s tým, že šport ich pripraví tiež nielen na výhry, ale aj prehry. „Aj tie sa treba naučiť v živote prijímať, vysporadúvať sa s nimi,“ dodal.

Prišli pre podporu školy

Dária Hrbáčková bežala pre svoju školu. „Som prvýkrát, trochu som aj nevládala. Som zo šestky. Potrebovali by sme lepšie lopty, aj nové žinenky, už sú roztrhané,“ prezradila Dária.
Veľmi aktívne sme videli povzbudzovať Františka Staneka. „Dcéra už bežala a teraz sa snažím podporiť jej spolužiakov. Nemohol som jej odmietnuť účasť. Treba to, nech sa decká hýbu. Vždy budem podporovať takúto vec.“ Dcéra Stela prezradila, že minulý rok prišiel ocino len ako divák, ale teraz ide aj bežať.

Účasť firiem

Akciu podporujú aj dve veľké strojárske firmy. „Super počasie, ideálne na beh. Aj z firmy máme viac účastníkov ako minule,“ povedal Peter Randa, riaditeľ firmy Bonfiglioli. Dodal, že firma rada podporila podujatie a má z nej absolútne dobrý dojem. Na budúci rok idú behať opäť. „Prídeme, je to bez debaty.“ On sám bežal, rovnako ako Jaroslav Šedivý, riaditeľ Danfoss Power Solution. „Je dôležité, aby mali deti možnosti športovať, aby bol šport súčasťou ich rastu a výchovy. Chceme preto pomáhať pri takýchto aktivitách a podeliť sa o výsledky firmy,“ hovorí Jaroslav Šedivý s tým, že s občianskym združením Zrniečka pre sny spolupracujú už dlhšie aj pri iných aktivitách. „Prišli sme bežať aj s kolegami, aby sme podporili komunitu. Veď podporiť deti v telesnej výchove je výborný nápad,“ zhodnotila Viera Hájková z Danfossu.

Povzbudenie pri trati

Pri behu na päť kilometrov sme zastihli popri trati ja fanúšikov. „Prišli sme povzbudiť švagra a švagrinú,“ prezradil Jozef Front. Okrem pokriku ich mal povzbudiť aj plagát, ktorý si na túto príležitosť vyrobili. „Chodia behávať aj polmaratóny a k športu vedú aj deti. Aj minulý rok sme ich pri trati povzbudzovali. To musí byť, toto je naše stále stanovište, fungujeme ako vzpruha,“ povedala Božena Bašová. Maminu a tatina ,Annu a Jozefa Masarykovcov, povzbudzovali aj obe dcérky.