PLEVNÍK-DRIENOVÉ. Dospelý Dúbravček oslávil prvú päťročnicu. Na túto príležitosť si pripravil program, ktorý bol prierezom nielen ich repertoáru, ale aj tancov z celého Slovenska. Tak, ako „Prelecel sokol“, tak súbor „preletel“ tance z jednotlivých regiónov.
Najskôr v detskom, teraz v dospelom
Detský folklórny súbor Dúbravček vznikol pred osemnástimi rokmi. Jeho prvé členky už vyrástli, ale folklór im zostal stále blízky. „Chodievali na skúšky, tancovali, ale v detskom súbore už vystupovať nemohli. Práve ony vnukli myšlienku, že súbor by mohol mať väčšieho brata,“ spomína na začiatky „dospelého“ Dúbravčeka vedúca súboru Janka Muráňová.
Dúbravček oslavoval Čítajte Od myšlienky k realizácii nebolo ďaleko, a tak v roku 2012 v Plevníku-Drienovom pribudol ďalší súbor, tentoraz dospelých. Spočiatku v ňom účinkovali len dievčatá, postupne pribudli aj chlapci, a to vďaka folklórnemu plesu. „Navrhli ho dievčatá. Výborný nápad sme aj zrealizovali. Mal veľký úspech, poprichádzali aj chlapci z okolitých obcí, ktorí sľúbili, že prídu do súboru. Veľmi sme tomu neverili, ale o týždeň sa ukázali na skúške. Bolo to také striedavé, raz prišli, potom nie, ale nakoniec skalní vydržali a mohli sme nacvičovať párové tance. Paradoxne, ani jeden nebol z Plevníka, až potom prišiel Milan Kremeň, ktorý je v súbore doteraz, a teraz Ľuboš Čičut,“ usmiala sa Janka.
Žezlo prevzal Aďo
Rok po vzniku veľkého Dúbravčeka prišiel do súboru Andrej Haviar. Skúsenosti s folklórom už mal, tancoval aj v Považane. Šikovnému tanečníkovi, ktorý sa ukázal aj ako výborný choreograf, Janka po roku odovzdala žezlo.
Andrej začal so súborom nacvičovať nové choreografie, tancov postupne pribúdalo, začalo pribúdať aj úspechov. Len z posledného obdobia môžeme spomenúť natáčanie do Kapury, kde po hlasovaní divákov z celého Slovenska súbor získal 1. miesto, Účinkovali aj v relácii Zem spieva.
Najväčší úspech
Pre všetkých tanečníkov i hudobníkov je však určite najväčším úspechom program, ktorý pripravili pri príležitosti 5. výročia vzniku súboru. Takmer dvojhodinový program zaplnil celú kinosálu kina Mier. „Bol to zatiaľ asi najväčší počet divákov na našom vystúpení, a tiež aj najväčšie pódium. Nebolo nám všetko jedno, keď sme mali ísť na javisko. Ale, našťastie, všetci ukázali, že sa vedia vysporiadať s trémou. Som na nich veľmi pyšný,“ ohodnotil svojich zverencov Andrej.
Príprava trvala tri roky
Pripraviť dvojhodinový program nie je jednoduché. Vyžadovalo si to veľa trpezlivosti zo strany vedúcich i samotných členov súboru. „Veru, aj k hádkam prichádzalo. Ale na súbore sa mi páči to, že hoci sa posekáme, ideme ďalej,“ skonštatoval.
Súhru bolo vidieť i na samotnom vystúpení. Či už išlo o spevákov, hudobníkov alebo tanečníkov. Bolo poznať, že je za nimi množstvo usilovnej práce. „Príprava samotného programu trvala takmer tri roky. Začali sme od kostoleckých tancov, postupne pribúdal Liptov, Trenčín, východ... Užili sme si pri tom aj kopec srandy, najmä pri Trenčíne, kde je veľa zdvíhačiek. Nakoniec ich začali skúšať aj chalani medzi sebou, a to už stálo za to. Samozrejme, že nevyhli sa ani pádom, ale to už k tancu patrí.
Prelecel sokol
Tance sa postupne pripravovali a zdokonaľovali, chýbal už len názov celého programu. Ani v tom nebol problém. V decembri už mali jasno v tom, aká bude postupnosť tancov. Odrážali sa pritom od kostoleckej piesne Prelecel sokol, ktorú začala spievať Erika Čičutová v čaes, keď v súbore boli len dievčatá. Táto pieseň bola akousi symbolikou celého programu. „Sokol letel cez celé Slovensko a kde si sadol, aby si oddýchol, z tej oblasti nasledoval tanec,“ vysvetlil pointu názvu Andrej.
Tlieskali im v Prahe, Berlíne i Paríži Čítajte Pomohli krčmári
Tanečníci pri tancovaní potrebovali aj rekvizity. Napríklad pri fľaškovom z východu. Nájsť rovnaké fľaše pre všetky dievčatá nebolo jednoduché. Museli zodpovedať aj tvarom, aby sa dobre držali v ruke, neboli vysoké, aby sa neprevaľovali, keď ich položili na zem a tancovali okolo nich.
Členovia súboru pomohli. „V Plevníku sú tri krčmy a zhodou okolností všetci traja krčmári tancujú v súbore. Keď sme zistili, že najviac vyhovujú fľaše od ginu, tak pomohli. Sem-tam sa pri nácviku aj nejaká rozbila, ale postarali sa o dodávku ďalších. Samozrejme, bez obsahu, na jeho vyprázdnenie bolo záujemcov až-až,“ zasmial sa Andrej.
Stresy pri fľaškovom tanci zažívali aj pri samotnej pre-miére. Dva dni pred vystúpením zistili, že im dve fľaše chýbajú. Našťastie, podarilo sa ich zohnať, problém však bol v tom, že boli na nich nálepky, čo zistili až tesne pred vystúpením. „Už nebol čas, aby sme ich namočili, tak som zobrala do ruky šrobovák a dvadsať minút som zoškrabovala nálepky,“ so smiechom dodala Janka Muráňová. Nakoniec všetko dobre dopadlo, dokonca aj fľaše premiéru prežili. Ako doplnila Janka, sú radi, že vďaka ústretovosti mesta ju mohli urobiť v kine Mier.
Bez hudby by to nešlo
Keď v súbore niekto zakričí Aďo, obrátia sa dvaja. Prečo? Nuž, jeden Andrej – Haviar, má na starosti tanečnú časť, druhý Andrej – Grajciarik, zas hudobnú. Obaja sa veľmi dobre dopĺňajú. Poznajú sa už roky, obaja sú aj členmi súboru Považan.
Andrej Grajciarik je všestranný hudobník, a ako šéf hudobnej a speváckej zložky súboru na pravom mieste. Postupné cibrenie spevákov nebolo jednoduché. Spievať totiž dokáže každý, otázne je ako. „Tak to bolo aj v Dúbravčeku. Najskôr sme museli vyselektovať spevákov, ktorí sú skutočne dobrí a až potom sme pridávali piesne. Našťastie, ostatní to akceptovali a začali sa venovať tancu. Zmenilo sa taktiež rozloženie hudby, ktorá je teraz stabilná. Máme dvoje husle, harmoniku, basu a štyroch muzikantov. Okrem mňa v ľudovej hudbe hrajú Lenka Hanulíková, Ján Chúpek a Juraj Plšek a Martin Kremeň. Práca so spevákmi i hudobníkmi sa vyplatila, myslím, že sú teraz na veľmi dobrej úrovni,“ skonštatoval Andrej.
Zaspieval si s Kandráčovcami
Skupinu Kandráčovci netreba asi predstavovať. Zahrať či zaspievať si s nimi na pódiu je túžbou nejedného hudobníka. Andrejovi Grajciarikovi sa to nechtiac splnilo.
Dúbravček sa vybral na ich vystúpenie do Dubnice nad Váhom. Všetci so záujmom počúvali koncert, keď zrazu Kandráčovci vyhlásili súťaž o CD. Andreja začali podpichovať ďalší členovia, aby sa do nej zapojil. Ani nevedel ako, zrazu sa ocitol na pódiu a začal spievať. Popritom ukázal na husle, ktoré jeden muzikant držal v ruke. Ten mu ich podal, a tak k spevu pridal aj hru na husliach. Ako inak, ostatní muzikanti sa k nemu pridali a vzniklo z toho parádne číslo. „Bol to dobrý pocit. Hudba vynikajúca, vyladená, v rukách výborný nástroj. Hrali sme už na jednom spoločnom koncerte, ale nepamätali si ma. No po koncerte si už spomenuli,“ usmial sa pri spomienke Andrej.
Spokojní boli aj tí, ktorí ho podpichli, aby išiel na pódium, pretože CD dostali.
Folklórna svadba
Práca so súborom a vzájomná spolupráca sa Janke Muráňovej, Andrejovi Grajciarikovi a Andrejovi Haviarovi vyplatili. Program, ktorý si pripravili na oslavu piateho výročia, zožal veľký úspech. Určite ho však diváci nevideli posledný raz, súbor by sa s ním rád prezentoval aj v iných mestách a obciach.
V súčasnosti ich čakajú ďalšie vystúpenia. Jedno veľmi blízke všetkým, kde budú hlavní účinkujúci len dvaja, v septembri. V Dúbravčeku totiž chystajú folklórnu svadbu dvoch ich členov. Aj o tom je folklór. Ľudí spája nielen na pódiu, ale aj v živote.
