POVAŽSKÁ BYSTRICA. Statický prieskum hradu odhalil, že jeho podložie je nestabilné a vplýva aj na pevnosť a trvácnosť múrov. Skala sa postupne rozpadávala, bolo nevyhnutné zastabilizovať ju. Pre sanačné a rekonštrukčné práce a zvýšené riziko ohrozenia života a zdravia návštevníkov vstup do areálu dlhodobo zakázali. Realizovali projekt obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Za vyše pol milióna eur sa podarilo skalné bralo spevniť a dobudovať oporný pilier, ktorý spája skalu s takzvanou kaplnkou, ktorú tiež obnovili. Pribudla tiež vyhliadková terasa a informačno-náučný systém. Návštevníkom sprístupnia pamiatku už túto sobotu.

Začiatky
Keď sa v roku 2007 mesto pustilo do obnovy hradu, vízia veľkých projektov bola v nedohľadne. Začalo sa pracovať v dvoch líniách. „V prvej radnica počas niekoľkých rokov prostredníctvom dotácií zabezpečila statický prieskum, architektonicko–historický výskum, geodetické zameranie a následne na základe týchto výsledkov projektovú dokumentáciu, ktorá je vstupnou bránou pre realizáciu veľkých projektov. V druhej línii obnovy pracovalo Združenie hradu Bystrica, ktoré od svojho vzniku vykonávalo stavebné práce od jednoduchých zásahov až po náročné konštrukcie,“ vysvetľuje Marika Zábojniková z mestského úradu, koordinátorka projektu obnovy pamiatky.



Prieskum a nemilé zistenie
Statický prieskum odhalil, že podložie hradu je nestabilné, skala brala sa postupne rozpadávala. Stabilizácia vyžadovala veľa peňazí, išlo tiež o odborne a fyzicky náročný zásah. Mesto sa rozhodlo pre projekt obnovy pamiatky, ktorý je financovaný z nórskych fondov i štátneho rozpočtu. Spoluúčasť samosprávy je pätnásť percent. Celkové oprávnené výdavky projektu sú vo výške takmer 538-tisíc eur, výška grantu je viac než 457- tisíc eur.



Obnova
Práce na hrade v rámci projektu obnovy začali minulý rok v septembri. „Vykonané boli archeologické výskumy, vyčistilo sa hradné bralo od náletovej zelene a koreňového systému, ktorý narúšal skalu. V súčasnosti je skala spevnená 158 kotvami v kombinácii s injektážou,“ informovala Iveta Kováčiková,
hovorkyňa mesta. Doddala, že počas realizácie bol vykonaný doplnkový geologický prieskum, na základe ktorého geológ určil presné miesta na vŕtanie kotiev, tlak a injektážnu výplň. Stabilita bola podporená vysokopevnostnými ochrannými sieťami natiahnutými po povrchu skaly.
V jarných mesiacoch sa po zimnej prestávke práce pokračovali. „Dokončil sa severný oporný múr, domurovala sa kaplnka, dokončili sa práce na paláci. V nádvorí boli ešte v minulom roku urobené dve
archeologické sondy na odťaženie zeminy, na jar sa archeologický výskum dokončil aj vo východnej časti paláca,“ informovala Kováčiková.
V tomto roku sa tiež dokončilo zábradlie okolo západnej časti a vybudovala sa vyhliadková lávka, na ktorú boli osadené ochranné siete. „Najvýchodnejšia časť, kam ľudia chodili pre výhľad bude po novom uzavretá. Bolo to nebezpečné nielen pre turistov, ale aj pre samotné torzá múrov. Dostať sa sem bude možné len po novovzniknutej lávke,“ hovorí Kováčiková.
Pre turistov
V priestoroch paláca sa zakotvilo 11 dubových pražcov v prírodnom dizajne, ktoré budú slúžiť nielen ako odpočívadlá pre turistov, ale aj ako informačné tabule. Nádvorie hradu vyplnili terénne schodíky, stojan na bicykle a model hradu. „Vyobrazuje jeho podobu z konca 17. storočia. Vyobrazenie vychádza z rozsiahleho architektonicko – historického výskumu, ktorý je základným dokumentom obnovy,“ spresnila Kováčiková.
Nádvorie je spojené s palácom terénnymi schodmi. Privedú návštevníka k vyhliadkovej terase, kde je exteriérový ďalekohľad. „Z konca lávky je možné vidieť odkryté zrekonštruované a nadmurované architektúry, ktoré sa nachádzali pod sutinným zásypom,“ hovorí Kováčiková. Návštevníkovi sa ponúkajú
aj krásne výhľady na okolie.
Stavba očami archeológa
Archeologický prieskum mal vo svojich rukách archeológ Ján Zachar. Hovorí, že hrad je stavbou s množstvom zaujímavostí. „V priestoroch sa podarilo zachytiť niekoľko murív pochádzajúcich z vnútornej
zástavby východného palácového krídla z čias prestavieb za éry Podmanických, čo je 15. až 16. storočie. Veľmi zaujímavý bol nález liatej maltovej dlažby s vrchnou keramickou úpravou,“ hovorí archeológ Zachar. Dodáva, že z hľadiska stavebno-historického vývoja je výnimočný tiež nález masívneho múru o šírke asi
130 centimetrov s náznakom ostrouhlého zalomenia. „Mohlo by ísť o časť najstaršej kamennej architektúry v areáli. Napovedala by tomu nielen masívnosť hmoty múru, ale aj jeho situovanie na exponovanej polohe a náznak zalomenia s predpokladom pravouhlej dispozície. To však môže potvrdiť alebo vyvrátiť ďalší
pamiatkový výskum,“ vysvetlil Zachar. V strede plochy východného paláca sa zachytil tiež priečkový múr,, ktorý ohraničoval priestor predpokladanej „kaplnky“ z južnej strany. „Múr bol prerušený prostredníctvom portálového vstupu, ktorý umožňoval prechod z „kaplnky“ smerom do priľahlej miestnosti východného
palácového krídla,“ informoval Zachar.
Projekt sa realizoval pod dohľadom koordinátora projektu, metodickej skupiny a odborných dozorov. Veľmi dôležitú úlohu zohrával tiž partner projektu číslo jeden - Združenie hradu Bystrica. „Spolupracovalo pri stavebných prácach, ktoré robil externý dodávateľ, poskytovalo odbornú súčinnosť a zúčastňovalo sa na kontrolných dňoch za účelom dosiahnutia úspešnej implementácie projektu. Združenie hradu
Bystrica sa pritom o záchranu hradu usiluje už dlhé roky a vo svojej snahe bude pokračovať aj naďalej.
Sprístupnenie po obnove
Práce na tejto významnej historickej pamiatke, ktorá je neoddeliteľným symbolom mesta finišujú. Hrad bude verejnosti sprístupnený už čoskoro. Slávnostné otvorenie bude túto sobotu o 17. hodine.
Film o hrade, ktorý ho propaguje aj v zahraničí a iná spolupráca
Projekt „Obnova NKP Považský hrad“ priniesol aj prvý krátky film. Spoločnosť Mirafilm natočila spolu 21 krátkych filmov o pamiatkach, ktoré boli podporené z nórskych fondov. V lete roku 2016 do Považskej Bystrice zavítala Mira Trizmová s tímom a režisér Dušan Bustin. Na jeseň sa začalo natáčať. V neľahkých podmienkach sa im podarilo zachytiť obraz o živote Považského hradu, v ktorom sa súčasní aktéri vynárajú zpostáv minulosti a dej je prepojený aktivitami projektu s pôsobením panstva dávnych časov. Ďalšou aktivitou projektu Kultúrne dedičstvo bolo profesionálne fotografovanie, na ktorom sa podieľali partneri z Nórska. Vďaka projektu sa dokumentárne filmy a profesionálne fotografie dostali za hranice Slovenska a sú určené nielen nám, ale aj divákom v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande.
Okrem fotografov z Nórska pôsobil na hrade aj fotograf Ľubomír Rechtorík, rodák z Považskej Bystrice, ktorý sa do projektu zapojil ako dobrovoľník a séria jeho fotografií bola používaná ako obrazovo-komunikačný nástroj.
V čase riešenia stabilizácie mesto nadviazalo spoluprácu s Pro Monumentou, ktorej základným cieľom bolo vytvorenie systému preventívneho monitoringu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Pro Monumenta je projektom Pamiatkového úradu Slovenskej republiky s nosnou myšlienkou „prevencia údržbou“.
Autor: berko