Pondelok, 22. január, 2018 | Meniny má Zora
Pridajte si svoje mesto

Robota a pesnička, toho bolo vždy dosť

Viete, čo sa stane, ak sa opášete na Jána „kobyľjú mätú“ alebo sa vám zachytí venček na „šjare“? Či aké pesničky sa niesli dolinou z bačovov? Všetko to vedia staršie členky Podžiaranu, udržiavateľky tradícií.

Pavlína Abíková (zľava) a Karolína Kopúniková. (Zdroj: ARCHÍV PODŽARANU)

PAPRADNO. Pri rozprávaní ženičiek, starších členiek folklórnej skupiny Podžiaran, čas uteká ako voda. Odrazu ste na bačovoch, počujete „výskaňje“ a ťahavý spev, ktorý sa nesie po kopcoch, vidíte svietiť obrovské vatry, napríklad na „Modľacíňe, Brusném či Mačjarovéj“. So zatajeným dychom počúvate rozprávanie o úvejčencoch, čarovaní s „kobyľjú mätú“ či venčekmi. Ženy si ešte dobre pamätajú, ako to bolo kedysi krásne, keď sa ľudia veľa stretávali, spievali, spolu sa zabávali. Ich spomienky sú aj studňou, z ktorej čerpajú mladí, ktorí chytili do rúk zachovávanie tradícií v obci.

Zbierali z deviatich krtincov, deviatich medzí

Karolína Kopúniková a Pavlína Abíková sú členkami folklórnej skupiny Podžiaran už asi 15 rokov. Jej mladá vedúca Lenka Jandušíková hovorí, že keby nemali babky, ťažko by im bolo zostavovať pásma, spievať staré pesničky. Počúvať tieto ženičky je zážitok. Rýchlo vám pred očami ožíva minulý život.
V lete napríklad žili ľudia mimo dediny, chodilo sa do hôr, na bačovy. „My sme bačúvaľi hore v Brusném. Kedz bolo Jána, poodbavovaľi sme šetko a dohodly sa potom z dzjevčaskámi, že idzeme až na maríkovský chotár. Z dzevjacích krcín sme braly zeľiny áj z dzevjacích medzí,“ spomína si na zber byliniek Pavlína Abíková. Potom išli späť výskajúc a spievajúc. „Odjagživa som bola za tým spjevaňím,“ konštatuje teta.

O zázračnom opasku z bylín

Staršie dievčence si na Jána tiež budúcich mužov chceli pričarovať. „Nabraly si kobyľjéj mäty a opásaly si hu kolo seba, kedz už išly spac,“ hovorí pani Abíková. Ktorý mládenec sa im v sne zjavil, aby opasok z byliniek rozviazal, toho si mali vziať za muža.

Piesne z bačovov

Spev patril podľa Karolíny Kopúnikovej k životu, bola to jeho samozrejmá súčasť. „Hore po bačovoch, tam sa spjevalo. Či to bolo na poľi, doma, či sa kolýsalo dzecisko, či to bolo dze.“ Nebolo rádií, gramofónov a kadečoho iného, hudbu si museli ľudia robiť sami.

Vatry a prečo skončil venček v záchode

Teta Karolína si tiež zaspomína na Jána. „Takú vatru sme spraviľi, moseľi sme mac áj rebrík,“ hovorí. Teraz vraj robia len ohníky. Na náprotivnej strane kopca, kde chodila pásať ich rodina, boli bačovy Modlatín, Brusné, Mačiarová. „Šetky ty ohňe sme vidzeľi,“ dodáva teta „Karoľka“. A vraj poriadne zďaleka. Ľudia sa predbiehali, kto bude mať najväčší. Každý pálil. „Bárs bola áj iná robota, vatry sa moseľi nachystac. Chodzily sme áj na zeľiny,“ vracia sa do mladých čias teta Karolína. Z kvetov vili dievčatá vence, aby mohli veštiť. „Strechy boly drevené. Vence sme na ňe vyhadzovaly a na keréj šjare sa ci zastavil, za toľko rokvo si sa mala vydac,“ vysvetľuje teta karolína. Ona hodila raz, aj druhý a nezachytil sa. „Tak som ho šmarila na záchod, a ból pokoj. Uš som bola napajedzená,“ smeje sa teta.

Tato, nápady a ako sa ľudia stretávali

Všelijaké zvyky si teta „Karoľka“ pamätá aj vďaka tomu, že jej otec, ako sama hovorí, vymýšľal pre dcéry somariny. Spomína si napríklad, ako si pred odchodom na „ucjereň“, teda omšu na Štedrý deň, dávali aj so sestrou do okna poháriky, aby si vyveštili, či sa vydajú, tiež pre tento účel hádzali „strevicu“. Aj kľučky sa „mädzily“, aby sa nejaký súci mládenec nachytal.
Spomienky žien z detstva a mladých čias sú teraz zdrojom pre zostavovanie pásiem a knižiek folklórnej skupiny Podžiaran. „Kedysi sa áj perje drápalo, vľna čechrala, pradlo sa na kolovratoch áj na vreceňe. Bolo veru veždy roboty. Ľudzja sa poschodziľi. O bubáčencoch sa rosprávälo a šeľjaké zážitky “ vysvetľuje teta Karolína.

O pesničkách

Teta Karolína hovorí, že doma mali kozy, kravy, ovce, roboty bolo dosť. Spievalo sa pri nej, aj po nej. „Já som mala sestru staršju o päc rokvo a spolu sme spjevávaly. Vona prvý hlas, já druhý,“ dozvedáme sa. Keď bolo okolo kráv večer všetko porobené, sadli si pred maštaľou na lavičku a nôtili dokedy sa im chcelo. „Dzjevky, chojce uš spac, ráno mosíce stávac,“ vyháňal ich často tato do postele. Mama ich veru ráno zavčasu budievala. Keď boli staršie, prišli aj druhé dievčence, kde bývali a už ich bolo na spev a zábavu viac. Pýtame sa, či bolo veselo. „Beda, že či,“ reaguje pohotovo teta „Karoľka“ a v očiach jej zasvietia plamienky.

Už sa tak nenesie

Aj otec tety Karolíny vedel pekne spievať. Najobľúbenejšiu mal „Štyri koňe ve dvore“. Najviacej spieval v hore, chodila s ním aj dcéra. „Aš sa to tak ňeslo,“ hovorí teta. Keď vraj na bačove nedávno zavýskala, už sa nenesie. „Ty stromy, to šetko je také zahlušené. Uš sa aňi ňeoplací hadám v hore výskac,“ zdôveruje sa.

Držia sa aj deti

Pavlínka Abíková sa učila spievať hlavne od sestry a sesterníc. „My ináč a zaséj indze inakšju nvotu maľi,“ vysvetľuje a v každej rodine vraj boli odlišnosti. Veď bačovy boli dosť ďaleko od seba, tak si každý urobil trochu po svojom. Aj ona má všelijaké obľúbené. Napríklad Sedaj na voz, srdénko moje, čo je svadobná. „A vjeme šeľjaké, práda. Ľenže kedz sa nám uš jakosi ty hlasy ňešikujú, uš sa moc ňestretáváme,“ hovorí pani Abíková.
Majú svoj vek a tiež zdravotné problémy. Obe však teší, že tradície udržiavajú aj mladí. „Som rada, že sa držja áj dzeci, máme áj Podžiaranček. Šak moje pravnučky tam chodzja dve,“ prezrádza pani Pavlínka s tým, že ich naučila veľa pesničiek.

Pre detskú skupinu

Pani Abíková si rada zaspomína aj na hry z detstva. Takéto spomienky sú zase zdrojom pre detskú folklórnu skupinu. „My sme ňemaly panny, my sme maly ľen paňacká z handriska. Samy sme si hých robily. Aľebo na voze, čo sa vozilo seno, sme sa vedzeľi hrávac. Áj na biča, kolo, kolo mlýnské, idze Pešek dokola a také šeľjaké hry,“ loví teta v pamäti.
Keď prišli zo školy, dali im „naškrobac kýbeľ zemákvo“ alebo išli s husami na pole. Pred večerou sa mohli ešte hrať. „Pomätám si na ľipu, dze sme uvjazaľi hore na konár duhý štranek, a tak sme sa kolýsaľi,“ hovorí teta. V zime sa zase na „stoľcoch“ či drevách vozievali. A bolo podľa nej dobre, keď sa ľudia poschádzali zabavili, zaspievali si. „A čiľ? Aňi ňeprídú,“ konštatuje.

Vyviedol jej a zľakla sa

Dospelí deti občas aj postrašili. V Papradne mali všelijaké mátohy. „U nás chodzila priľíhačka. Kedysi jeden spával na povaľe. A už že to išlo hore schodyma a fuflalo to. On héj pédá – Ľen poj, ľen poj. Šak já ci vyvedzem čosi. A kedz to prišlo hore, áj hu chycil, a to ňejdzem vravic, dze a čo héj urobil,“ opisuje príhodu s prilíhačkou teta Pavlínka. A mátoha vraj chlapovi odpovedala – Teda ták, teda ták, taktos mi urobil. A račjéj ušla.
Tete sa zdá, že tomu asi neveríme a tak pridáva. Tvrdí, že aj ju mátoha kedysi strašila. „Ňemvohla som si poradzic. To ci sadne tuto na prsy, aňi sa ňepohňeš,“ vysvetľuje ukazujúc. Po čase to akosi prestalo. Na Troch kráľov sa však proti mátohe v domoch robili opatrenia. „Očjaralo sa grjedú kolo posceľe, aby to ňeprišlo,“ hovorí teta s tým, že všeličo veru kedysi bývalo.

Odkliala ho

Bývali aj úvejčence. „To boly dzeci, keré zemrely ňepokrscené. Kedz sa ňjekedy babe narodzilo dzecko, tak ho áj zadávila aľebo dala preč. A bárdze ho zahrabala. No a vono tam potom úvejkalo, plakalo. Bolo ho počuc bárkedy, áj cez obed, to bolo jedno,“ hovorí teta Karolína. Jej stryná vraj išla raz so svojou malou do „Rokycja, na Cmu“, čo je časť obce. A počuli tam plakať úvejča. Až sa vraj zachádzalo. Naľakala sa a bežala rýchlo preč.
Neskôr tam išla iná žena a úvejča sa zase začalo ozývať. Chvíľu počúvala, nezľakla sa však a len povedala. „Meňe Occa i Syna i Ducha Svätého, jak si chlapec, budz Adam, jak si dzjevča, budz Éva,“ opisuje príhodu s mátohou teta Karolína. Úvejča potom vraj už nikto nepočul. „Ľebo ho vyslobodzila, okrscila,“ vysvetľuje.
Tety narozprávali toho ešte oveľa viac. Stačilo by aj na knihu. Pri príležitosti okrúhleho výročia folklórnej skupiny vydali v Papradne aj tú, s pesničkami Podžiaranu, rozprávaním o mátohách a rôznymi spomienkami na minulosť. Zdrojom bolo aj spomínanie starších členiek súboru.

Poznámka red.: Priama reč je písaná v papradňanskom nárečí.


  1. Najkrajším darčekom bola pre nich svadba 481
  2. Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu Foto 114
  3. Gympláci na tradície nezabúdajú 86
  4. Poslanci dostali len tretinovú odmenu 78
  5. Nákladné autá ohrozujú obyvateľov 45
  6. Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane 34
  7. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 31
  8. Páčili sa skrinky, aj že nemajú pavúky 24
  9. Krátky návrat k roku 2017 veselo i vážne (IV.) 21
  10. Pov. Bystrica aj Dubnica zaskočili domácich 17

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Najkrajším darčekom bola pre nich svadba

Keď sa Považskobystričan Martin Labudík rozhodol pre výmenný študijný pobyt v Prahe, netušil, že nezíska len exchange degree. Získal prácu, ba ešte aj niečo pre neho oveľa cennejšie – svoju budúcu manželku Satoko. Predvlani tesne pred Vianocami si dali spoločný darček, ktorý obom zmenil život. Svoje áno si povedali v Japonsku.

Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu

Obec Lednické Rovne je vďaka sklárskej spoločnosti RONA dedina, ktorá sa presadzuje v celom svete a robí obrovskú reklamu celej našej krajine.

Gympláci na tradície nezabúdajú

V piatok pred Vianocami ovládla Gymnázium v Považskej Bystrici pravá vianočná atmosféra. Spievali sa koledy, ponúkali tradičné špeciality i netradičné jedlá.

Poslanci dostali len tretinovú odmenu

Výšku ročnej odmeny púchovských poslancov navrhuje primátor, v jeho neprítomnosti zástupca. Maximálna výška je tisíc eur. Zastupujúci viceprimátor z tejto sumy navrhol necelú tretinu.

Nákladné autá ohrozujú obyvateľov

Situácia v Hornom Milochove je zlá. Ľudia hovoria, že sú rukojemníkmi výstavby železnice, pri ktorej sa zanedbalo vybudovanie obslužnej cesty. Spísali petíciu, hovoria aj o živej reťazi.

Blízke regióny

Opäť padol rekord. Na Pochode vďaky 2194 registrovaných účastníkov (+FOTO)

Tradičné turistické podujatie sa teší veľkému záujmu. Na 43. ročníku si účastníci užili krásnu prírodu.

Len málo chýbalo k okrúhlemu číslu. Romantický zámok v Bojniciach vlani navštívilo množstvo ľudí

Vedenie bojnického zámku vyčíslilo počet návštevníkov, ktorí v uplynulom roku pamiatku navštívili.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej nemocnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Výstrahy pre okres Myjava a Nové Mesto nad Váhom

V nedeľňajších ranných hodinách hrozí okresom Myjava a Nové Mesto nad Váhom tvorba snehových jazykov a závejov.

Online prenos: Dukla Trenčín - HC 05 iClinic Banská Bystrica

Trenčania po sérii troch prehier privítajú na domácom ľade lídra z Banskej Bystrice. Zápas na zimnom štadióne Pavla Demitru začína o 17.00 hodine.

Všetky správy

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Ivan Štefunko, predseda novej strany Progresívne Slovensko, si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.

Sagan skončil v záverečnej etape na Tour Down Under tretí a vyhral bodovaciu súťaž

V etape triumfoval André Greipel, celkovým víťazom sa stal Daryl Impey.