Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Robota a pesnička, toho bolo vždy dosť

Viete, čo sa stane, ak sa opášete na Jána „kobyľjú mätú“ alebo sa vám zachytí venček na „šjare“? Či aké pesničky sa niesli dolinou z bačovov? Všetko to vedia staršie členky Podžiaranu, udržiavateľky tradícií.

Pavlína Abíková (zľava) a Karolína Kopúniková. Pavlína Abíková (zľava) a Karolína Kopúniková. (Zdroj: ARCHÍV PODŽARANU)

PAPRADNO. Pri rozprávaní ženičiek, starších členiek folklórnej skupiny Podžiaran, čas uteká ako voda. Odrazu ste na bačovoch, počujete „výskaňje“ a ťahavý spev, ktorý sa nesie po kopcoch, vidíte svietiť obrovské vatry, napríklad na „Modľacíňe, Brusném či Mačjarovéj“. So zatajeným dychom počúvate rozprávanie o úvejčencoch, čarovaní s „kobyľjú mätú“ či venčekmi. Ženy si ešte dobre pamätajú, ako to bolo kedysi krásne, keď sa ľudia veľa stretávali, spievali, spolu sa zabávali. Ich spomienky sú aj studňou, z ktorej čerpajú mladí, ktorí chytili do rúk zachovávanie tradícií v obci.

Skryť Vypnúť reklamu

Zbierali z deviatich krtincov, deviatich medzí

Karolína Kopúniková a Pavlína Abíková sú členkami folklórnej skupiny Podžiaran už asi 15 rokov. Jej mladá vedúca Lenka Jandušíková hovorí, že keby nemali babky, ťažko by im bolo zostavovať pásma, spievať staré pesničky. Počúvať tieto ženičky je zážitok. Rýchlo vám pred očami ožíva minulý život.
V lete napríklad žili ľudia mimo dediny, chodilo sa do hôr, na bačovy. „My sme bačúvaľi hore v Brusném. Kedz bolo Jána, poodbavovaľi sme šetko a dohodly sa potom z dzjevčaskámi, že idzeme až na maríkovský chotár. Z dzevjacích krcín sme braly zeľiny áj z dzevjacích medzí,“ spomína si na zber byliniek Pavlína Abíková. Potom išli späť výskajúc a spievajúc. „Odjagživa som bola za tým spjevaňím,“ konštatuje teta.

Skryť Vypnúť reklamu

O zázračnom opasku z bylín

Staršie dievčence si na Jána tiež budúcich mužov chceli pričarovať. „Nabraly si kobyľjéj mäty a opásaly si hu kolo seba, kedz už išly spac,“ hovorí pani Abíková. Ktorý mládenec sa im v sne zjavil, aby opasok z byliniek rozviazal, toho si mali vziať za muža.

Piesne z bačovov

Spev patril podľa Karolíny Kopúnikovej k životu, bola to jeho samozrejmá súčasť. „Hore po bačovoch, tam sa spjevalo. Či to bolo na poľi, doma, či sa kolýsalo dzecisko, či to bolo dze.“ Nebolo rádií, gramofónov a kadečoho iného, hudbu si museli ľudia robiť sami.

Vatry a prečo skončil venček v záchode

Teta Karolína si tiež zaspomína na Jána. „Takú vatru sme spraviľi, moseľi sme mac áj rebrík,“ hovorí. Teraz vraj robia len ohníky. Na náprotivnej strane kopca, kde chodila pásať ich rodina, boli bačovy Modlatín, Brusné, Mačiarová. „Šetky ty ohňe sme vidzeľi,“ dodáva teta „Karoľka“. A vraj poriadne zďaleka. Ľudia sa predbiehali, kto bude mať najväčší. Každý pálil. „Bárs bola áj iná robota, vatry sa moseľi nachystac. Chodzily sme áj na zeľiny,“ vracia sa do mladých čias teta Karolína. Z kvetov vili dievčatá vence, aby mohli veštiť. „Strechy boly drevené. Vence sme na ňe vyhadzovaly a na keréj šjare sa ci zastavil, za toľko rokvo si sa mala vydac,“ vysvetľuje teta karolína. Ona hodila raz, aj druhý a nezachytil sa. „Tak som ho šmarila na záchod, a ból pokoj. Uš som bola napajedzená,“ smeje sa teta.

Skryť Vypnúť reklamu

Tato, nápady a ako sa ľudia stretávali

Všelijaké zvyky si teta „Karoľka“ pamätá aj vďaka tomu, že jej otec, ako sama hovorí, vymýšľal pre dcéry somariny. Spomína si napríklad, ako si pred odchodom na „ucjereň“, teda omšu na Štedrý deň, dávali aj so sestrou do okna poháriky, aby si vyveštili, či sa vydajú, tiež pre tento účel hádzali „strevicu“. Aj kľučky sa „mädzily“, aby sa nejaký súci mládenec nachytal.
Spomienky žien z detstva a mladých čias sú teraz zdrojom pre zostavovanie pásiem a knižiek folklórnej skupiny Podžiaran. „Kedysi sa áj perje drápalo, vľna čechrala, pradlo sa na kolovratoch áj na vreceňe. Bolo veru veždy roboty. Ľudzja sa poschodziľi. O bubáčencoch sa rosprávälo a šeľjaké zážitky “ vysvetľuje teta Karolína.

O pesničkách

Teta Karolína hovorí, že doma mali kozy, kravy, ovce, roboty bolo dosť. Spievalo sa pri nej, aj po nej. „Já som mala sestru staršju o päc rokvo a spolu sme spjevávaly. Vona prvý hlas, já druhý,“ dozvedáme sa. Keď bolo okolo kráv večer všetko porobené, sadli si pred maštaľou na lavičku a nôtili dokedy sa im chcelo. „Dzjevky, chojce uš spac, ráno mosíce stávac,“ vyháňal ich často tato do postele. Mama ich veru ráno zavčasu budievala. Keď boli staršie, prišli aj druhé dievčence, kde bývali a už ich bolo na spev a zábavu viac. Pýtame sa, či bolo veselo. „Beda, že či,“ reaguje pohotovo teta „Karoľka“ a v očiach jej zasvietia plamienky.

Už sa tak nenesie

Aj otec tety Karolíny vedel pekne spievať. Najobľúbenejšiu mal „Štyri koňe ve dvore“. Najviacej spieval v hore, chodila s ním aj dcéra. „Aš sa to tak ňeslo,“ hovorí teta. Keď vraj na bačove nedávno zavýskala, už sa nenesie. „Ty stromy, to šetko je také zahlušené. Uš sa aňi ňeoplací hadám v hore výskac,“ zdôveruje sa.

Držia sa aj deti

Pavlínka Abíková sa učila spievať hlavne od sestry a sesterníc. „My ináč a zaséj indze inakšju nvotu maľi,“ vysvetľuje a v každej rodine vraj boli odlišnosti. Veď bačovy boli dosť ďaleko od seba, tak si každý urobil trochu po svojom. Aj ona má všelijaké obľúbené. Napríklad Sedaj na voz, srdénko moje, čo je svadobná. „A vjeme šeľjaké, práda. Ľenže kedz sa nám uš jakosi ty hlasy ňešikujú, uš sa moc ňestretáváme,“ hovorí pani Abíková.
Majú svoj vek a tiež zdravotné problémy. Obe však teší, že tradície udržiavajú aj mladí. „Som rada, že sa držja áj dzeci, máme áj Podžiaranček. Šak moje pravnučky tam chodzja dve,“ prezrádza pani Pavlínka s tým, že ich naučila veľa pesničiek.

Pre detskú skupinu

Pani Abíková si rada zaspomína aj na hry z detstva. Takéto spomienky sú zase zdrojom pre detskú folklórnu skupinu. „My sme ňemaly panny, my sme maly ľen paňacká z handriska. Samy sme si hých robily. Aľebo na voze, čo sa vozilo seno, sme sa vedzeľi hrávac. Áj na biča, kolo, kolo mlýnské, idze Pešek dokola a také šeľjaké hry,“ loví teta v pamäti.
Keď prišli zo školy, dali im „naškrobac kýbeľ zemákvo“ alebo išli s husami na pole. Pred večerou sa mohli ešte hrať. „Pomätám si na ľipu, dze sme uvjazaľi hore na konár duhý štranek, a tak sme sa kolýsaľi,“ hovorí teta. V zime sa zase na „stoľcoch“ či drevách vozievali. A bolo podľa nej dobre, keď sa ľudia poschádzali zabavili, zaspievali si. „A čiľ? Aňi ňeprídú,“ konštatuje.

Vyviedol jej a zľakla sa

Dospelí deti občas aj postrašili. V Papradne mali všelijaké mátohy. „U nás chodzila priľíhačka. Kedysi jeden spával na povaľe. A už že to išlo hore schodyma a fuflalo to. On héj pédá – Ľen poj, ľen poj. Šak já ci vyvedzem čosi. A kedz to prišlo hore, áj hu chycil, a to ňejdzem vravic, dze a čo héj urobil,“ opisuje príhodu s prilíhačkou teta Pavlínka. A mátoha vraj chlapovi odpovedala – Teda ták, teda ták, taktos mi urobil. A račjéj ušla.
Tete sa zdá, že tomu asi neveríme a tak pridáva. Tvrdí, že aj ju mátoha kedysi strašila. „Ňemvohla som si poradzic. To ci sadne tuto na prsy, aňi sa ňepohňeš,“ vysvetľuje ukazujúc. Po čase to akosi prestalo. Na Troch kráľov sa však proti mátohe v domoch robili opatrenia. „Očjaralo sa grjedú kolo posceľe, aby to ňeprišlo,“ hovorí teta s tým, že všeličo veru kedysi bývalo.

Odkliala ho

Bývali aj úvejčence. „To boly dzeci, keré zemrely ňepokrscené. Kedz sa ňjekedy babe narodzilo dzecko, tak ho áj zadávila aľebo dala preč. A bárdze ho zahrabala. No a vono tam potom úvejkalo, plakalo. Bolo ho počuc bárkedy, áj cez obed, to bolo jedno,“ hovorí teta Karolína. Jej stryná vraj išla raz so svojou malou do „Rokycja, na Cmu“, čo je časť obce. A počuli tam plakať úvejča. Až sa vraj zachádzalo. Naľakala sa a bežala rýchlo preč.
Neskôr tam išla iná žena a úvejča sa zase začalo ozývať. Chvíľu počúvala, nezľakla sa však a len povedala. „Meňe Occa i Syna i Ducha Svätého, jak si chlapec, budz Adam, jak si dzjevča, budz Éva,“ opisuje príhodu s mátohou teta Karolína. Úvejča potom vraj už nikto nepočul. „Ľebo ho vyslobodzila, okrscila,“ vysvetľuje.
Tety narozprávali toho ešte oveľa viac. Stačilo by aj na knihu. Pri príležitosti okrúhleho výročia folklórnej skupiny vydali v Papradne aj tú, s pesničkami Podžiaranu, rozprávaním o mátohách a rôznymi spomienkami na minulosť. Zdrojom bolo aj spomínanie starších členiek súboru.

Poznámka red.: Priama reč je písaná v papradňanskom nárečí.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 061
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 636
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 300
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 722
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 571
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 104
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 577
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 572
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 074
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 008
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Ilustračná fotografia.

Plánované operácie len s negatívnym testom

Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici plánované operácie nezrušila. Pacient však musí mať pred nástupom na oddelenie negatívny test na Covid-19.

Hematologicko-transfúzne oddelenie v Považskej Bystrici

Mŕtvy muž otvoril rakvu a vrátil sa domov

Takmer 500 náhlych a najmä tragických úmrtí zachytil v Čiernej kronike 1770 – 1900 z Nového Mesta nad Váhom a okolia Jaroslav Kukuča z Bošáce.

Posledná cesta zosnulých v minulosti

GALÉRIA: Novorodenci zo stredného Považia

Pozrite si milé zábery našich najmenších.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Už ste čítali?