Piatok, 22. september, 2023 | Meniny má Móric

Robota a pesnička, toho bolo vždy dosť

Viete, čo sa stane, ak sa opášete na Jána „kobyľjú mätú“ alebo sa vám zachytí venček na „šjare“? Či aké pesničky sa niesli dolinou z bačovov? Všetko to vedia staršie členky Podžiaranu, udržiavateľky tradícií.

Pavlína Abíková (zľava) a Karolína Kopúniková. Pavlína Abíková (zľava) a Karolína Kopúniková. (Zdroj: ARCHÍV PODŽARANU)

PAPRADNO. Pri rozprávaní ženičiek, starších členiek folklórnej skupiny Podžiaran, čas uteká ako voda. Odrazu ste na bačovoch, počujete „výskaňje“ a ťahavý spev, ktorý sa nesie po kopcoch, vidíte svietiť obrovské vatry, napríklad na „Modľacíňe, Brusném či Mačjarovéj“. So zatajeným dychom počúvate rozprávanie o úvejčencoch, čarovaní s „kobyľjú mätú“ či venčekmi. Ženy si ešte dobre pamätajú, ako to bolo kedysi krásne, keď sa ľudia veľa stretávali, spievali, spolu sa zabávali. Ich spomienky sú aj studňou, z ktorej čerpajú mladí, ktorí chytili do rúk zachovávanie tradícií v obci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Zbierali z deviatich krtincov, deviatich medzí

Karolína Kopúniková a Pavlína Abíková sú členkami folklórnej skupiny Podžiaran už asi 15 rokov. Jej mladá vedúca Lenka Jandušíková hovorí, že keby nemali babky, ťažko by im bolo zostavovať pásma, spievať staré pesničky. Počúvať tieto ženičky je zážitok. Rýchlo vám pred očami ožíva minulý život.
V lete napríklad žili ľudia mimo dediny, chodilo sa do hôr, na bačovy. „My sme bačúvaľi hore v Brusném. Kedz bolo Jána, poodbavovaľi sme šetko a dohodly sa potom z dzjevčaskámi, že idzeme až na maríkovský chotár. Z dzevjacích krcín sme braly zeľiny áj z dzevjacích medzí,“ spomína si na zber byliniek Pavlína Abíková. Potom išli späť výskajúc a spievajúc. „Odjagživa som bola za tým spjevaňím,“ konštatuje teta.

SkryťVypnúť reklamu

O zázračnom opasku z bylín

Staršie dievčence si na Jána tiež budúcich mužov chceli pričarovať. „Nabraly si kobyľjéj mäty a opásaly si hu kolo seba, kedz už išly spac,“ hovorí pani Abíková. Ktorý mládenec sa im v sne zjavil, aby opasok z byliniek rozviazal, toho si mali vziať za muža.

Piesne z bačovov

Spev patril podľa Karolíny Kopúnikovej k životu, bola to jeho samozrejmá súčasť. „Hore po bačovoch, tam sa spjevalo. Či to bolo na poľi, doma, či sa kolýsalo dzecisko, či to bolo dze.“ Nebolo rádií, gramofónov a kadečoho iného, hudbu si museli ľudia robiť sami.

Vatry a prečo skončil venček v záchode

Teta Karolína si tiež zaspomína na Jána. „Takú vatru sme spraviľi, moseľi sme mac áj rebrík,“ hovorí. Teraz vraj robia len ohníky. Na náprotivnej strane kopca, kde chodila pásať ich rodina, boli bačovy Modlatín, Brusné, Mačiarová. „Šetky ty ohňe sme vidzeľi,“ dodáva teta „Karoľka“. A vraj poriadne zďaleka. Ľudia sa predbiehali, kto bude mať najväčší. Každý pálil. „Bárs bola áj iná robota, vatry sa moseľi nachystac. Chodzily sme áj na zeľiny,“ vracia sa do mladých čias teta Karolína. Z kvetov vili dievčatá vence, aby mohli veštiť. „Strechy boly drevené. Vence sme na ňe vyhadzovaly a na keréj šjare sa ci zastavil, za toľko rokvo si sa mala vydac,“ vysvetľuje teta karolína. Ona hodila raz, aj druhý a nezachytil sa. „Tak som ho šmarila na záchod, a ból pokoj. Uš som bola napajedzená,“ smeje sa teta.

SkryťVypnúť reklamu

Tato, nápady a ako sa ľudia stretávali

Všelijaké zvyky si teta „Karoľka“ pamätá aj vďaka tomu, že jej otec, ako sama hovorí, vymýšľal pre dcéry somariny. Spomína si napríklad, ako si pred odchodom na „ucjereň“, teda omšu na Štedrý deň, dávali aj so sestrou do okna poháriky, aby si vyveštili, či sa vydajú, tiež pre tento účel hádzali „strevicu“. Aj kľučky sa „mädzily“, aby sa nejaký súci mládenec nachytal.
Spomienky žien z detstva a mladých čias sú teraz zdrojom pre zostavovanie pásiem a knižiek folklórnej skupiny Podžiaran. „Kedysi sa áj perje drápalo, vľna čechrala, pradlo sa na kolovratoch áj na vreceňe. Bolo veru veždy roboty. Ľudzja sa poschodziľi. O bubáčencoch sa rosprávälo a šeľjaké zážitky “ vysvetľuje teta Karolína.

O pesničkách

Teta Karolína hovorí, že doma mali kozy, kravy, ovce, roboty bolo dosť. Spievalo sa pri nej, aj po nej. „Já som mala sestru staršju o päc rokvo a spolu sme spjevávaly. Vona prvý hlas, já druhý,“ dozvedáme sa. Keď bolo okolo kráv večer všetko porobené, sadli si pred maštaľou na lavičku a nôtili dokedy sa im chcelo. „Dzjevky, chojce uš spac, ráno mosíce stávac,“ vyháňal ich často tato do postele. Mama ich veru ráno zavčasu budievala. Keď boli staršie, prišli aj druhé dievčence, kde bývali a už ich bolo na spev a zábavu viac. Pýtame sa, či bolo veselo. „Beda, že či,“ reaguje pohotovo teta „Karoľka“ a v očiach jej zasvietia plamienky.

Už sa tak nenesie

Aj otec tety Karolíny vedel pekne spievať. Najobľúbenejšiu mal „Štyri koňe ve dvore“. Najviacej spieval v hore, chodila s ním aj dcéra. „Aš sa to tak ňeslo,“ hovorí teta. Keď vraj na bačove nedávno zavýskala, už sa nenesie. „Ty stromy, to šetko je také zahlušené. Uš sa aňi ňeoplací hadám v hore výskac,“ zdôveruje sa.

Držia sa aj deti

Pavlínka Abíková sa učila spievať hlavne od sestry a sesterníc. „My ináč a zaséj indze inakšju nvotu maľi,“ vysvetľuje a v každej rodine vraj boli odlišnosti. Veď bačovy boli dosť ďaleko od seba, tak si každý urobil trochu po svojom. Aj ona má všelijaké obľúbené. Napríklad Sedaj na voz, srdénko moje, čo je svadobná. „A vjeme šeľjaké, práda. Ľenže kedz sa nám uš jakosi ty hlasy ňešikujú, uš sa moc ňestretáváme,“ hovorí pani Abíková.
Majú svoj vek a tiež zdravotné problémy. Obe však teší, že tradície udržiavajú aj mladí. „Som rada, že sa držja áj dzeci, máme áj Podžiaranček. Šak moje pravnučky tam chodzja dve,“ prezrádza pani Pavlínka s tým, že ich naučila veľa pesničiek.

Pre detskú skupinu

Pani Abíková si rada zaspomína aj na hry z detstva. Takéto spomienky sú zase zdrojom pre detskú folklórnu skupinu. „My sme ňemaly panny, my sme maly ľen paňacká z handriska. Samy sme si hých robily. Aľebo na voze, čo sa vozilo seno, sme sa vedzeľi hrávac. Áj na biča, kolo, kolo mlýnské, idze Pešek dokola a také šeľjaké hry,“ loví teta v pamäti.
Keď prišli zo školy, dali im „naškrobac kýbeľ zemákvo“ alebo išli s husami na pole. Pred večerou sa mohli ešte hrať. „Pomätám si na ľipu, dze sme uvjazaľi hore na konár duhý štranek, a tak sme sa kolýsaľi,“ hovorí teta. V zime sa zase na „stoľcoch“ či drevách vozievali. A bolo podľa nej dobre, keď sa ľudia poschádzali zabavili, zaspievali si. „A čiľ? Aňi ňeprídú,“ konštatuje.

Vyviedol jej a zľakla sa

Dospelí deti občas aj postrašili. V Papradne mali všelijaké mátohy. „U nás chodzila priľíhačka. Kedysi jeden spával na povaľe. A už že to išlo hore schodyma a fuflalo to. On héj pédá – Ľen poj, ľen poj. Šak já ci vyvedzem čosi. A kedz to prišlo hore, áj hu chycil, a to ňejdzem vravic, dze a čo héj urobil,“ opisuje príhodu s prilíhačkou teta Pavlínka. A mátoha vraj chlapovi odpovedala – Teda ták, teda ták, taktos mi urobil. A račjéj ušla.
Tete sa zdá, že tomu asi neveríme a tak pridáva. Tvrdí, že aj ju mátoha kedysi strašila. „Ňemvohla som si poradzic. To ci sadne tuto na prsy, aňi sa ňepohňeš,“ vysvetľuje ukazujúc. Po čase to akosi prestalo. Na Troch kráľov sa však proti mátohe v domoch robili opatrenia. „Očjaralo sa grjedú kolo posceľe, aby to ňeprišlo,“ hovorí teta s tým, že všeličo veru kedysi bývalo.

Odkliala ho

Bývali aj úvejčence. „To boly dzeci, keré zemrely ňepokrscené. Kedz sa ňjekedy babe narodzilo dzecko, tak ho áj zadávila aľebo dala preč. A bárdze ho zahrabala. No a vono tam potom úvejkalo, plakalo. Bolo ho počuc bárkedy, áj cez obed, to bolo jedno,“ hovorí teta Karolína. Jej stryná vraj išla raz so svojou malou do „Rokycja, na Cmu“, čo je časť obce. A počuli tam plakať úvejča. Až sa vraj zachádzalo. Naľakala sa a bežala rýchlo preč.
Neskôr tam išla iná žena a úvejča sa zase začalo ozývať. Chvíľu počúvala, nezľakla sa však a len povedala. „Meňe Occa i Syna i Ducha Svätého, jak si chlapec, budz Adam, jak si dzjevča, budz Éva,“ opisuje príhodu s mátohou teta Karolína. Úvejča potom vraj už nikto nepočul. „Ľebo ho vyslobodzila, okrscila,“ vysvetľuje.
Tety narozprávali toho ešte oveľa viac. Stačilo by aj na knihu. Pri príležitosti okrúhleho výročia folklórnej skupiny vydali v Papradne aj tú, s pesničkami Podžiaranu, rozprávaním o mátohách a rôznymi spomienkami na minulosť. Zdrojom bolo aj spomínanie starších členiek súboru.

Poznámka red.: Priama reč je písaná v papradňanskom nárečí.

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Podpora systému je slabá, je to na jednotlivcoch
  2. Prišli na to, že odpad je cenný
  3. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  5. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  6. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  1. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  2. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  3. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  4. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  5. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  6. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  7. Prišli na to, že odpad je cenný
  8. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  1. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 833
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 6 183
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 5 892
  4. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 3 705
  5. Ľuboš Fellner opäť pozýva. Kam volá turistov teraz? 3 319
  6. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 233
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 221
  8. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 493

Blogy SME

  1. Stop alibizmu: Za pomenovanie učiteľky: „pi...a ...ebnuta“ jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
  2. Janka Bittó Cigániková: Prešli sme si program PS pre zdravotníctvo, našli sme tam tieto hlúposti
  3. Ľudovít Paulis: Čo sme sa dozvedeli o vysokých školách zo včerajšej debaty lídrov strán
  4. Ján Valchár: Semienko populizmu (plus aktualizácie)
  5. Martin Pekár: Plán pre budúcnosť cestnej dopravy Slovenska. Priority a podpora.
  6. Andrej Aleksiev: Som pravičiar. Prečo si mám vyberať medzi ľavicou a ľavicou?
  7. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte
  8. Adam Austera: Zdá sa, že najväčší streamovací gigant Netflix sa vyhrabal z problémov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 704
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 568
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 19 209
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 11 214
  5. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 10 535
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 390
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 290
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 206
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Diskusiu vysielame naživo 26. 9. 2023 o 11.00 h.


10 h

Šikovní majstri z tradičnej pekárne vedia, ako ľuďom ulahodiť.


14 h

Obnovu hradu spomaľujú personálne aj finančné problémy.


21. sep

Počas uplynulého víkendu sa v Púchove uskutočnil jeho XXIV. ročník.


(red) 21. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Stop alibizmu: Za pomenovanie učiteľky: „pi...a ...ebnuta“ jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
  2. Janka Bittó Cigániková: Prešli sme si program PS pre zdravotníctvo, našli sme tam tieto hlúposti
  3. Ľudovít Paulis: Čo sme sa dozvedeli o vysokých školách zo včerajšej debaty lídrov strán
  4. Ján Valchár: Semienko populizmu (plus aktualizácie)
  5. Martin Pekár: Plán pre budúcnosť cestnej dopravy Slovenska. Priority a podpora.
  6. Andrej Aleksiev: Som pravičiar. Prečo si mám vyberať medzi ľavicou a ľavicou?
  7. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte
  8. Adam Austera: Zdá sa, že najväčší streamovací gigant Netflix sa vyhrabal z problémov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 704
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 568
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 19 209
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 11 214
  5. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 10 535
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 390
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 290
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 206
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu