Pre geológov je jedinečným kamenným archívom stavby a histórie slovenských vrchov a druhohorného morského života. Predchodcom vrchu Butkov bolo dno druho- a treťohorného mora. More bolo plné jednoduchých živočíchov s vápencovými schránkami, z ktorých postupným hromadením a spevňovaním vznikol za stovky miliónov rokov kompaktný vápenec.
Spája celé Slovensko
Časom sa ľudia naučili z neforemného vápencového kameňa vyrábať kameň ušľachtilý, extrapevný – kameň cementový. Zistilo sa, že je kvalitný, a v roku 1889 sa začalo s výstavbou cementárne v Ladcoch. Prvý cement vyrobili v roku 1890.
Pre stavbárov dal tak vrch Butkov cementárenskú surovinu, z ktorej sa vyrába v Považskej cementárni spojivo na výstavbu najväčšieho počtu stavieb na Slovensku. Možno povedať, že kameň z hory Butkov symbolicky spája celé Slovensko.

Výzva prišla z Malty
V ostatných rokoch je hora Butkov aj miestom, odkiaľ sa šíri jedinečné duchovné posolstvo a stretávajú sa tu veriaci z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na pozoruhodnú lokalitu upozorní už z diaľky biely 12-metrový kríž. Vidieť ho aj cestou po diaľnici Považím, hlavne za tmy, lebo je osvetlený. „Myšlienka vznikla pri modlitbách a požehnaní počas návštevy pátra Eliasa Vellu, františkánskeho minoritu z Malty. Po konzultácii s pátrom Eliasom Vellom prišla za mnou vtedy Sue Farrugia, osoba mimoriadnych duchovných darov, tiež z Malty, a oznámila mi: Postavte na tejto hore kríž! Na takúto výzvu sa nedá nereagovať,“ spomína si na začiatky vzniku miesta Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne v Ladcoch.

Na druhý rok po návšteve, teda v roku 2013, naozaj postavili kríž, ktorý prišiel požehnať páter Elias Vella.
Na počesť Jána Pavla II.
Keďže sv. Ján Pavol II., ako mladý muž Karol Wojtyla, pracoval počas vojny v kameňolome, vznikla v Poľsku iniciatíva postaviť pamätník novodobému svätcovi v lome na hore Butkov. Pamätník požehnal v roku 2014 kardinál Stanislaw Dziwisz. „Následne táto iniciatíva mala veľkú odozvu u rehoľných sestier Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva v Krakove a vznikla ďalšia iniciatíva postaviť pamätník svätej Faustíne. Tento pamätník požehnal v roku 2014 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Na základe návrhu poľských cirkevných autorít žilinský biskup akceptoval, aby sa celé toto miesto nazývalo Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a povolil tam pre duchovné dobro veriacich sláviť najsvätejšiu Eucharistiu,“ povedal Barcík.
Skalné sanktuárium i krížová cesta
Mimoriadne významným pre toto miesto bol rok 2016. Novú kamennú kaplnku Božieho milosrdenstva slávnostne požehnal v sobotu 21. mája 2016 žilinský diecézny biskup. Mons. Tomáš Galis. V unikátnej kamennej stavbe sú umiestnené aj relikivie siedmich svätcov, ako aj relikvia nazaretského domčeka,
v ktorom žila svätá rodina. Pretože na horu pre jej duchovný ráz začalo putovať stále viac a viac veriacich, ale chodia tam aj turisti, pristúpilo sa k výstavbe krížovej cesty. Tá bola ukončená a slávnostne požehnaná v septembri 2016.

V závere Roku milosrdenstva 2016 pribudol v obci Ladce moderný kostol Božieho milosrdenstva. Aj táto nová dominanta centra obce s priľahlým parkom si zasluhuje aspoň krátke zastavenie pútnikov pri výstupe na horu Butkov.
Patrónka hory Butkov
V roku 2017 sa v Skalnom sanktuáriu rozbehli práce na výstavbe ďalšieho objektu. Na budúci rok bude na hore Butkov postavená monumentálna 6-metrová socha Matky Božieho milosrdenstva, ktorej umeleckým otcom je uznávaný akademický sochár Vladimír Višváder z Bratislavy. Mariánska socha bude symbolicky držať ochrannú ruku nad celým sanktuáriom.
Desaťtisíce návštevníkov
Za krátky čas od vzniku Skalné sanktuárium navštívili už desaťtisíce ľudí. Na benefičnom koncerte Aleluja s účasťou speváčok H. Vondráčkovej, M. Rottrovej, J. Zelenkovej, V. Mudríkovej a speváckeho zboru The Gospel Family sa zúčastnilo takmer 4-tisíc ľudí.
Keď sa generálneho riaditeľa Považskej cementárne Ladce Antona Barcíka pýtali, prečo jeho firma podporuje aj takého podujatia, vysvetlil:„Kto môže urobiť viac pre riešenie existujúcich humanitárnych problémov a prinavrátenie pravých životných hodnôt, ako tí, ktorí vedú určité spoločenstvá politického, hospodárskeho či kultúrneho života? Teda ako tí, čo majú väčšie možnosti, vplyv a môžu inšpirovať aj iných? To, čo je v tejto súvislosti výnimočné, sú návštevníci, ktorých tisíce prichádzajú na horu Butkov, buď ako jednotlivci, rodiny, ako aj rôzne spoločenstvá. Nech je účel návštevy nového duchovného miesta čisto turistický (pre nádherný výhľad na dolinu stredného Považia), alebo duchovný, môžeme povedať, že cementáreň založila nové pútnické miesto na Slovensku.“

Na horu Butkov prichádzajú ľudia, aby tu našli pokoj a novú silu na prehodnotenie životných hodnôt. A tak najstaršia cementáreň na Slovensku nie je len dodávateľom výrobkov pre materiálne dobro, ale prispieva aj k duchovnému blahu spoločnosti.“
PETER TOMAN
Autor fotografií: Ján Čechovský