POVAŽIE. Už jazda autom cez dolinu smerom z Košece na Zliechov je určite zážitkom. Ide o oblasť Strážovských vrchov, ktoré sú vzácnou lokalitou. V okolí Považskej Bystrice stoja za návštevu vrch Klapy nad Udičou, Bosmany nad Kostolcom a Súľovské skaly. Vnímajte však krásu s rešpektom, prírodné zaujímavosti sú totiž veľkou vzácnosťou.
Veľmi pestrá krajina lahodiaca oku
Strážovské vrchy sú veľmi pestrou krajinu jadrového pohoria. „ Je v nej množstvom podzemných krasových vôd, široké spektrum vzácneho tvorstva, miesta, kde sa lichotivé tvary povrchu striedajú s roklinami, skalnými stenami, miestami preryté závrtmi a jaskyňami. Orchideové lúky nahrádzajú hory so zachovalými zákutiami listnatých javorovo - bukových horských lesov či lipovo - javorových sutinových lesov. Nad tým všetkým drží stráž najvyšší vrch Strážov s nadmorskou výškou 1213 metrov,“ charakterizuje stručne a pútavo Strážovské vrchy zoologička Ivana Kalafúsová.
Územie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť s 2. stupňom ochrany v roku 1989 na ploche vyše 30-tisíc hektárov. Správa CHKO Strážovské vrchy momentálne spravuje okrem veľkoplošného chráneného územia, ešte 2 územia NATURA 2000 (jedným z nich je Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy) a 14 maloplošných chránených území so 4. a 5. stupňom ochrany.
Jasoň červenooký, vzácny druh motýľa. (zdroj: BERKO)Bradlá s aromatickými bylinami a vzácnymi živočíchmi
Manínska a Kostolecká tiesňava, bizarné tvary skál na Bosmanoch, Klapoch alebo v Súľovských skalách sú bradlá, ktoré boli v minulosti bezlesné. Našli by ste tu najmä voňavé a aromatické bylinky – materinu dúšku, šalviu, pamajorán, divý cesnak. „Perlou je tu vzácny motýľ, jasoň červenooký. Jeho existencia však visí na vlásku,“ hovorí Ivana Kalafúsová a vysvetľuje, že kľúčovým biotopom jeho húseníc sú vápencové skalnaté útvary s rozchodníkom, pozvoľne prechádzajúce do pasienkov a lúk s množstvom kvitnúcich rastlín- dôležitých pre dospelé motýle. „Tie zanikajú a príčiny zániku jednoduché. Zanikli totiž stáda kôz a s nimi aj úžasne zdravé množstvo kozích produktov. Taktiež väčšina skalných brál bola v priebehu 20. storočia umelo zalesnená, často aj nepôvodnými drevinami, vďaka čomu stratili mnoho zo svojho prírodného bohatstva,“ vysvetľuje Kalafúsová s tým, že tieto zmeny decimujú stavy motýľa. Jasoň červenooký bol kedysi v Strážovských vrchoch hojný, v súčasnosti prežíva už iba na hŕstke osamotených miest.
Tajomné zvuky vtáctva
Na skalné biotopy je viazaná aj populácia mnohých vzácnych vtáčích dravcov. Napríklad sokola sťahovavého. „Strážovské vrchy sú jedným z pohorí, kde má optimálne podmienky a hustotu populácie. Zaznamenaný je aj výskyt orla skalného,“ hovorí Karol Pepich, riaditeľ CHKO. Z ďalších druhov dravcov boli v CHKO Strážovské vrchy zistené sokol lastovičiar, sokol myšiar, jastrab krahulec, jastrab lesný, včelár lesný, myšiak lesný. Je to aj viacero druhov sov. Hlavne koncom zimy môžeme počuť v skalnatých lokalitách napríklad húkanie výra skalného. Jeho silueta je zobrazená aj v znaku CHKO Strážovské vrchy. Z ostatných sov sa vyskytujú kuvik vrabčí, kuvik kapcavý, sova lesná, sova dlhochvostá a myšiarka ušatá.
Populácia dravcov sú tiež ohrozené viacerými negatívnymi faktormi ako sú napríklad vykrádanie hniezd, zmeny biotopu, intenzívna lesohospodárska činnosť, rozsiahla sieť vysokonapäťovej sústavy elektrických vedení, horolezectvo, strelné poranenia, otrávené návnady. „Čo sa týka vykrádačov známy je prípad z roku 2006, keď bol zadržaný bývalý dlhoročný sokoliar so spolupáchateľmi, ktorý chcel previezť cez hranice šesť mláďat sokola sťahovavého, tri boli z hniezd v Strážovských vrchoch a a jedno mláďa krkavca čierneho z týchto vrchov. Všetky boli po odobratí vrátené do hniezd a adoptované dospelými vtákmi. Tri vrátené pôvodným rodičom,“ spomína Pepich.
Za mimoriadne vzácne časti s výskytom vtáctva možno považovať aj lúky.„Najhlučnejší sólista zachovalých vlhších lúk je chrapkáč poľný. Je to sťahovavý vták veľkosti menšej jarabice, neúnavne chrapká celú noc a niekedy aj cez deň,“ opisuje vzácny prírodný úkaz Kalafusová. Jeho susedmi sú prepelica poľná, pŕhľaviar čiernohlavý a červenkastý spolu s penicou jarabou, strakošom červenochrbtým a trasochvostom žltým.
V Strážovských vrchoch sa však konajú nielen lúčne, ale aj lesné vtáčie festivaly a to hlavne na jar. „Už nový deň začína dynamickým koncertom. Prológ majú žltochvost lesný, drozdy čierne, plavé kolohrivé, trskotavé, nastupuje brhlík, v pozadí na perkusie sa ozýva ďatel bielochrbtý, žlna sivá, tesár čierny z vedľajšieho svahu, z hustého podrastu slávik červienka. Slniečko svieti a pomaly zahrieva. Pridávajú sa mucháriky, kolibkáriky, penica čiernohlavá...,“ hovorí o aktéroch koncertu Kalafusová. Dodáva, že cez obed zotrvajú väčšinou už iba pinky, pár melancholických taktov prednesie červienka. podvečer si piesne zopakujú drozdy. Tajný duch prastarého lesa- hlucháň hôrny, žiaľ, pravdepodobne v Strážovských vrchoch vyhynul.
