POVAŽSKÁ BYSTRICA. Krásna dúhová kresba, zlatistá plastika, neopakovateľné koláže detailov hradu, či maľby pôsobiace trochu bláznivo aj strašidelne. To všetko nájdete na výstave malých umelcov, ktorí sa snažili vytvoriť diela so symbolom mesta. Ich pohľad je jedinečný, diela sa určite oplatí vidieť.
Výstava trvá do 6. augusta.
Z výstavy Art hrad v MG art galérii Čítajte Výlety a predstavy
Saška Šulyová bola na hrade viackrát, v zime aj v lete, na rodinnom výlete. Nebol preto pre ňu problém pospomínať si a vytvoriť výtvarnú prácu na túto tému. „Chodíme tam často, to prostredie sa veľmi páči mne aj deťom. Chalani, ktorí pracujú na jeho záchrane sú navyše veľmi zlatí,“ prezradila Saškina mamina.
Veľmi zaujímavá bola tak trošku už abstraktná kresba kombinovaná s maľbou od Sofie Aujeskej. Zobrazovala kopec s hradom, siluetu hlavy a vesmír. „Všetko to súvisí, lebo hlava, to je vlastne akoby môj pohľad do minulosti na výlety. Chodíme na hrad s rodičmi od detstva. No a vesmír, lebo myšlienky sú občas rozlietané ako ten vesmír,“ vysvetlila mladá maliarka.
Je veľmi rada, že sa pamiatka, ktorá je symbolom mesta, opravuje. „Kedysi to boli len také ohlodané múry a teraz vyzerá hrad oveľa lepšie,“ povedala. Prezradila ešte, že keď bola dieťa, raz im pripravili na tomto mieste rodičia aj hľadanie pokladov. Bolo to zaujímavé dobrodružstvo a ani sa nebáli. „Nebola ešte tma, bolo to podvečer. Ale išli by sme aj po tme. Veď by sme zobrali baterky a bolo by,“ povedala odvážne Sofia.
Rozrušenú skalu spevnili, hrad otvoria. Pribudli novinky Čítajte
Lávka aj ďalekohľad. Čo všetko ešte pribudlo na hrade? Čítajte Tajomný až strašidelný
„Mal som aj predlohu, ale poznám hrad dobre, lebo tam chodíme na výlety s rodičmi. Rád som sa zapojil do takejto aktivity. Maľovanie bolo super,“ hovorí Samuel Rubala s tým, že na maliarske prázdniny by sa dal nahovoriť opäť.
Jeho hrad vďaka kombinácii farieb, ktoré zvolil, vyzeral aj trochu tajuplne, dokonca strašidelne. „Ja sa ale naň nebojím chodiť, nič strašidelné tam nie je. Ale ktovie, čo všetko sa tam stalo kedysi dávno,“ povedal Samko s tým, že bol aj sídlom lúpežných rytierov.
Ako zo zlata
Spolu so Sofiou robili aj priestorové dielo, plastiku hradu. „Základ bola drevená doska, na ňu sme nastriekali špeciálnu penu, vsypali kamienky, vložili šišky, pridali kartón a modelovali. Nakoniec sme všetko spevnili farbou,“ povedala niečo o postupe Sofia. Na záver dostalo ešte dielko farebnú zlatistú úpravu. Vyzerá naozaj zaujímavo.
Sen
Nádherne dúhovo vidí vo svojich predstavách hrad Tatiana Vicenová. „Je pekný, tak nech je aj farebný,“ prezradila autorka obrázka. Maľovala podľa obrázka a na jeho návštevu sa len pripravovala. Tak hádam splní jej očakávania.
Jedinečné predstavy
Umelecký lektor, ktorý pracoval s deťmi, Vladimír Vakov, hovorí, že myšlienka súťaže Art hrad vznikla už v priebehu roka, keď začalo na výstavy v galérii chodiť veľa detí a mládeže rôznych vekových kategórií. „Snažíme sa ich zapájať aj do workshopov, sledujeme že je tu veľa talentov. Takto vznikol aj impulz zorganizovať súťaž, kde by sa mohli šikovní malí umelci prezentovať. Chceli sme tiež, aby vytvorili niečo, čo súvisí s mestom,“ prezradil Vakov.
Ako najvhodnejšia téma sa javil hrad. Pohľady detí sú naozaj veľmi kreatívne a nezvyčajné. Nejde len o realistické kresby, ale o diela, kde cítiť osobitosť, kus svojskej fantázie. „Detské vnímanie je absolútne bezprostredné a diela sú preto jedinečné. Veľa známych maliarov tvrdí, že sa celý život potom, čo dospeli, pokúšali maľovať ako deti, a už sa im to nepodarilo,“ vysvetľuje Vakov.
Dodal, že ide síce o monotematický cyklus diel, ale v každom kúsku výstavnej miestnosti nájdete pritom niečo celkom iné. Niektoré diela sú na vek ich tvorcov aj veľmi vyspelé. „Máme tu napríklad čistú, krásnu koláž od osemročného chlapca z Talianska, ktorý bol na našom tábore. Ide o zachytený detail hradu, okná. Dielo veľmi vyspelé na jeho vek,“ hovorí Vakov. Chlapec sa volá Nikolas Merlino a chodí do základnej školy v Taliansku. V Považskej Bystrici má však príbuzných.
Výrazne vysoko hodnotil aj maľbu na plátno od šesťročného Janka Bočeja. „Cítiť v ňom neuveriteľnú bezprostrednosť spojenú s majstrovským kombinovaním farieb. Mohol by som, samozrejme, menovať aj iné diela, ale toto sú prvé dve, ktoré ma hneď napadli,“ dodáva. Výstava teda určite stojí za pozretie.
