LADCE. V obci sipripomenuli okrúhle výročie prvej písomnej zmienky. Ladce oslavujú 545. výročie a Tunežice 620. výročie.
V programe, ktorý pripravili v sobotu pred domom kultúry, sa predstavili aj domáci umelci – dychová hudba Ladčanka a tanečný súbor Mimčo. Pripravená bola i výstava fotografa, ktorý má korene v obci.
Dni obce Ladce Čítajte Zdôvodnenie rozhodnutia
Starosta Ladiec Jaroslav Koyš hovorí, že situácia je tento rok výnimočná a prvýkrát, čo si on pamätá, oceňujú nejakého obyvateľa titulom čestný občan obce.
Ocenenie si z jeho rúk rúk počas sobotňajších osláv prevzal generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Považskej cementárne Ladce Anton Barcík. „Tento človek pre obec v posledných rokoch urobil naozaj veľa. Vďaka nemu máme napríklad nový kostol, aj skalné sanktuárium na hore Butkov, pomohol tiež opraviť a vybudovať cesty v obci,“ povedal Koyš.
Dodal, že nikto iný si to nezaslúži viac ako on. Spolupráca s priemyselnou spoločnosťou, ktorá v obci pôsobí, je dobrá.
Je správne obci niečo vrátiť, dať
Anton Barcík prezradil, že zamestnancom cementárne je už vyše tridsať rokov a dvadsať-dva rokov generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti. Filozofiou jeho a aj spoločnosti, kde pôsobí, je dať, vrátiť niečo miestu, kde podnikajú. „Podarilo sa nám to, aspoň dúfam, a to tak po materiálnej stránke, ako aj v oblasti podpory spoločenského života obce,“ povedal.
Ďalej vysvetlil, že podieľať sa chcú na rozvoji obce nielen po stránke budovania infraštruktúry, záleží im na organizovaní akcií, kde sa môžu ľudia stretávať. „Dnes je doba, keď spolupatričnosť a stretávanie sa ustupujú do úzadia, narastá anonymita a ľudia sa stále viac stávajú číslami podľa občianskeho preukazu a mobilu. Ľudia sa pritom musia poznať podľa mien, tvárí, toho, čo robia. Takýto kolektív potom viac dosiahne,“ myslí Anton Barcík.
Doplnil, že masa ľudí zasa dosiahne oveľa viac ako jednotlivec. „Nech by ktosi akokoľvek ukazoval svaly. Veľké veci nikto nedosiahne sám.“
Generálny riaditeľ sa vrátil aj do čias svojho detstva. Prezradil, že pochádza spoza Váhu, z dediny Bohunice. „Ako chlapec som pásaval kravy a mali sme v miestach, kde som vyrastal, tiež kameňolom. Keď som sa ako chalan díval na túto dolinu za Váhom, kde svietil aj ladecký lom, nikdy ma nenapadlo, že sa sem dostanem rozhodnutím osudu a pre povolanie, ktoré mám,“ zaspomínal si.
Dychová hudba Ladčanka. (zdroj: DP)Dychovka
Počas osláv sa v kultúrnom programe predstavili ako prví domáci.
Pódium na úvod patrilo dychovej hudbe Ladčanka. Umeleckého vedúceho tohto hudobného telesa robí už dvanásť rokov Jozef Králik. „V marci bolo 65 rokov, čo hrávam. Aj dychová hudba tu v obci už funguje nejaký ten rôčik, a to od roku 1947 funguje ľudová hudba,“ hovorí Jozef Králik, ktorý sa snažil vštepiť vzťah k dychovke a hre na hudobný nástroj aj svojmu vnukovi Marekovi Beňovi. Ten sa chytil a dnes hráva aj on. Je asi dôležité, kto je učiteľom. „Mojím prvým bol Ján Bryndza z Nemšovej, aj ja som odtiaľ. Hlavným učiteľom však Karol Pádivý. Som najmladší z jeho turnusu, ktorý organizoval pre kapelníkov v Trenčíne a s Rud-kom Pagáčom z Púchova sme vlastne poslední žijúci,“ hovorí umelecký vedúci Ladčanky s tým, že tam dostal základ harmonizácie aj všetkého, čo treba kapelníkovi.
Deti z Mimča. (zdroj: DP)Podľa Jozefa Králika je dnes veľmi ťažké zohnať do dychoviek mladších hráčov. On viedol aj Nemšovanku, dokonca tiež tanečný orchester. „Výchova mladých muzikantov je dôležitá. Keď sa rok-dva neučí, už je to poznať, niet koho dosádzať,“ vysvetľuje pán Králik. Ladčanka vystupuje pri rôznych podujatiach v obci, hrá však aj na pohreboch a oslavách.
Deti bodovali
Veľkým lákadlom bolo v programe vystúpenie malých škôlkarov z Ladiec. Deti usilovne počas roka nacvičovali tančeky, aby sa mohli predstaviť na pódiu.
Detský tanečný súbor Mimčo funguje v obci už osem rokov. Vedie ho Monika Fusková. „Rodičia mali záujem, tak sme začali s nácvikom tanca. Deti si vždy vyzdvihnem v piatok po škôlke a trénujem,“ hovorí vedúca Mimča. Deti vedie bez nároku na odmenu vo svojom voľnom čase, robí to však rada. Na pódiu malí tanečníci hopsali na hudbu Slniečko sa zobudilo, Šmolkovia, Zelená je tráva, ale aj známu pesničku Otec Abrahám.
S trochu zložitejšími prvkami, ba až akrobatickými, zaujali obecenstvo určite aj dcérky Moniky Fuskovej, ktoré chodia do tanečného súboru Evita v Púchove.
Čo prezradila Karolínka
Pre chlapcov je tanec, tak ako aj pre dospelých chlapov, vždy väčšia zaberačka ako napríklad futbal. Preto aj Oliver Zajac poriadne po vystúpení vysmädol. Do reči mu veľmi nebolo, potreboval nejaký ten hlt dobrého džúsu. Tancoval so svojou sestričkou Karolínkou. Tá prezradila, že celkom sa mu chcelo aj trénovať, aj tancovať. Vraj dokonca viac ako sa tatovi.
Zatiaľ, čo u Olivera bodovala určite pesničku Zelená je tráva, veď to asi najviac pripomínalo futbal, Kajke sa páčilo niečo celkom iné, a to tanec na lyrickú pesničku Slniečko sa zobudilo. Deti y Mimča tancovali s obrovským nasadením a publikom to aj dobre ocenilo obrovským potleskom.
Počas osláv bola pripravená ešte aj trochu iná kultúra, a to výstava fotografa Martina Habánka, ktorý je z obce.
