DOLNÁ MARIKOVÁ. Už niekoľko rokov sa v jednu sobotu trávnik pri futbalovom ihrisku mení na obrovskú kuchyňu. Je v nej veľa kotlov a ešte viac kuchárov. Každý z nich svojou troškou do mlyna prispieva k tomu, aby ich kapustnica bola čo najlepšia. A všetci spoločne sa starajú o výbornú atmosféru.
To by bolo, aby nepršalo
Dolnomarikovská súťaž vo varení kapustnice je akoby začarovaná. Snáď na každom ročníku, s výnimkou možno dvoch, pršalo. Majstrom kuchárom to ale neprekážalo. „Veď sme skrytí a aspoň nie je tak horko,“ skonštatovali.
Do siedmeho ročníka súťaže sa zapojilo trinásť kolektívov. „Myslím, že rovnako, ako predchádzajúcich šesť ročníkov, aj tento sa, napriek počasiu, vydaril. Nálada je výborná, ľudia sa dobre bavia. Do zábavy sa zapájajú skutočne všetci,“ povedal starosta Peter Šujak.
Pre súťažiacich na spestrenie pripravili aj rôzne súťaže. Zmerali si sily v behu na „lyžiach“, čiže doskách, pili na čas kapustnicu či čistili zemiaky.
Na svoje si prišli aj deti, pre ktoré bol pripravený program a pochutnať si mohli aj na sladkej cukrovej vate. „Kúpili sme prístroj, a tak vždy na obecných akciách sa môžu deti najesť tejto sladkej pochúťky do sýtosti,“ prezradil Šujak.
Dážď, nedážď, variť treba Čítajte Prišli a zvíťazili
Po prvý raz prišli variť kapustnicu aj členovia dolnomarikovského klubu dôchodcov. Prezradili, že ich je hádam aj pätnásť. „Kapustu máme domácu, švagor nám ju dal,“ oznámila pani Riljaková.
Súťaž poznajú, ale ako súťažiaci prišli po prvý raz a veľmi sa im páčilo. „Doteraz sme boli ochutnávači, teraz sme kuchári,“ smiali sa gazdinky. A veru sa aj dobre smiali. Ich kuchárske skúsenosti nesklamali. Nováčikovia hneď na prvý raz súťaž vyhrali.
Rebarbora lúčna
Nováčikmi bola aj Rebarbora lúčna z Kátliny. Prečo taký názov? „Lebo sme Repíkovci, Barančíkovci, Lúčanovci,“ so smiechom informovali veselí súťažiaci.
Dať ich dohromady vraj nebol problém. Spolu už fungujú dávno, sú zvyknutí na spoločné zábavy. O veselú náladu sa starali aj na súťaži. Spievali, vyhrávali a popritom stihli ponavštevovať aj ostatné kolektívy.
Blištiari
Aj Blištiarovci sa pochválili, že predtým chodili len konzumovať, teraz sa zapojili. „Celý rok sme sa tešili, pripravovali, aby sme do kotlíka dali všetko domáce,“ informovala Anna Stančeková z Považskej Bystrice. Kapustu priniesol Jozef Revák: „Mám ju tvrdú ako skala. Pri nakladaní sa musí riadne vytlačiť, potom vydrží až do druhej kapusty.“
Prečo sa nazvali Blišťari? „To je kopec, pod ktorým bývame. Horko-ťažko sme zistili jeho meno, pretože ani Marikovčania ho nepoznajú, ale vraj sa tam kedysi sánkovalo. No teraz už budú vedieť,“ so smiechom hovorí Anna. Ale potom už vážnejšie dodala: „Sme veľmi dobrí susedia, hoci my chodíme na chalupu len víkendovať. Toto je super akcia, mohla by byť častejšie, aby sa ľudia zabavili.“
Stabilné kolektívy
Pravidelnými účastníkmi súťaže je skupina Level UP. Chalanom sa síce do reči veľmi nechcelo, ale Veronika Piačková na nich prezradila, že niektorí členovia kapely chýbajú. Tak si zavolali na pomoc troch pomocníkov. „A veru už sme stihli pobehať všetky družstvá,“ smiala sa.
Stabilným družstvom sú dobrovoľní hasiči. Podľa ich veliteľa Juraja Slávika nebol problém dať ich dohromady. „Horšie by bolo, keby bolo pekné počasie,“ povedal pozerajúc sa na kamarátov, ktorí podľa ich slov varili tradičnú kapustnicu.
Známym družstvom, ale s novým menom, boli Desiataci. Vlani sa volali Deviataci. „Sme o rok starší, takže 9 plus 1 je desať. Znie to lepšie ako prváci, keďže všetci chodíme do prvého ročníka na strednú školu. Len niektorí sa nemohli dostaviť, lebo mali svoje dôvody,“ so smiechom pozrel na kamarátov a kamarátky, ktorí mali rovnaké bundy. Podľa nich ich bolo poznať aj na diaľku.
Do každej váry treba kvalitu
Družstvo Mäsiarstvo Kršík tvorila celá rodina. „Chodíme pravidelne, akurát vlani som nemohol prísť, lebo som bol po operácii. A veru mi aj povedali, že tá naša kapustnica bola akási inakšia,“ povedal Rastislav Kršík, ktorý si zobral na starosť dochucovanie. „Nikdy nemôžete šetriť mäsom, lebo potom kapustnica nie je kvalitná. Ja do nej pridávam aj jačmenné krúpy,“ priznal sa.
„Viete, keby ste toho toľko pokazili ako ja, naučili by ste sa. Krúpy kapustnicu zahustia namiesto múky, sú kvalitnejšie,“ odpovedal na otázku, preto krúpy. „To je, ako keď varíte zemiaky. Vodu z nich je škoda vyliať. S ňou a troškou kostného vývaru urobíte úžasné veci,“ doplnil.
Skúsenosti hlavného šéfkuchára sa prejavili aj na tohtoročnej kapustnici. Ich družstvo obsadili pekné tretie miesto
Šťastne vydaté manželky šťastne druhé
Rovnaká tričká, veselá nálada a šikovnosť gazdiniek. To sú Šťastne vydaté manželky Anička Bursíková, Štefánia Martikáňová, Jožka Bardíková, Mária Pachníková a Janka Šujaková. Priznali sa, že okrem prvého ročníka sú pravidelnými účastníčkami súťaže. „Ide nám iba o zábavu, pretože je tu vždy výborná atmosféra, takže vyhrá každý, kto sa zúčastní,“ spoločne skonštatovali.
Neprekážalo im ani počasie. „Už sme si zvykli, veď skoro vždy prší a kotlík máme schovaný. Takže žiadne obavy,“ tvrdili kuchárky. Ako všetci, do kapustnice vraj dali základné ingrediencie. „Ale dve z nich neprezradím,“ spätila sa Anna Bursíková. Ale nakoniec sa dala zlomiť. „Dôležité je láska a chuť užiť si atmosféru, bez toho by táto súťaž nemohla existovať,“ dodala.
Žienky tento rok varili v kúte, ktoré vlani obsadili Starí mládenci. „Dve máme starých mládencov, tak sa hádam zadarí,“ zasmiali sa. A veru sa aj zadarilo. Ich kapustnicu porota vyhodnotila ako druhú najlepšiu.
