Vyhrať súťaž s pätnásťbodovým náskokom a rozdielom skóre plus sto gólov sa len tak nevidí. Nielen o tom sme sa porozprávali s trénerom Kovo Beluša Vladimírom Kaveckým.
Aké boli dôvody vašej suverenity?
- Keď som pred triapolrokom v zime prišiel k tímu, situácia nebola ružová, hrozil zostup zo 4. ligy. Problémy boli asi preto, že hráči predtým trénovali menej, ale je aj umením presvedčiť ich, aby na sebe pracovali. Teraz trénujeme týždenne trikrát plus zápas. Na jar spomínaného roka sme sa ledva zachránili, ale postupom času sa situácia zlepšovala. Potom prišli chlapci z ročníka 1998 a v sezóne 2015 /2016 sme skončili piati. Myslel som, že niečo môžeme spolu dokázať, pretože futbalová kvalita tam bola. Chlapci makali, vytvorili partiu, zohrali sa a výsledok sa dostavil.
Verili ste pred sezónou v prvé miesto?
Prišli ďalší hráči z ročníka 1999, o cieľoch sme nehovorili, pretože vo futbale nikdy nie je nič isté vopred. Ukázalo sa, že cesta je správna, chlapci poctivo trénovali a výsledky prišli. Konkurentami boli Borčice, ktoré sa postupne rozohrali, kvalitu mali Lednické Rovne, Kúty, pokiaľ sa neodhlásili a nepríjemný bol Mokrý Háj, kde uspieť bolo priam nemožné (smiech).
Aký bol rozdiel medzi zápasmi doma a vonku?
- Chceli sme vyhrať každý zápas. Všetky domáce duely, ktoré sme odohrali v Beluši, skončili víťazstvom. Jediná remíza s Borčicami 0:0 bola na umelej tráve v Považskej Bystrici, kde sme boli ako domáci. Pokiaľ ide o zápasy vonku, z dvanástich sme vyhrali desať. Prehry boli dve, v Mokrom Háji, kde sme v prvom polčase zahodili niekoľko tutoviek a po prestávke sme sa už takmer nedostali za polovicu... V Nitrianskom Rudne nás bolo málo a stálo nás to druhú prehru.
V Brvništi bol jubilejný Hochelov memoriál Čítajte S akým kádrom ste absolvovali suverénnu jazdu súťažou?
- Vopred musím povedať, že veľa nás nebolo. Oporami v bráne boli Peter Bajza a Kristián Bajza. Obrana bola stabilná a zväčša hrala v zložení Marek Binka, Martin Medvedík, Matej Mušák a Radoslav Koiš, ktorého počas zranenia zaskakoval Peter Hromka. V zálohe okrem Petra Hromku boli Miroslav Šebík, Adam Bielik, Radovan Hlúbik a Andrej Bulejčík, vpredu boli najväčším nebezpečenstvom pre súperove obrany Miloš Pilát a Martin Hrubo. Okrem nich sa na ihrisko dostali Matej Gavlak, Matej Meluš, zo žiakov prešli na jar Peter Štefún a Filip Bednár, ktorých sme ostaršili. Základom bolo, že chodili všetci, hoci niekedy bol na lavičke iba náhradný brankár.
Ako to vyzerá s kádrom v nasledujúcej sezóne?
- Ostáva trinásť hráčov, pribudnú Kanis z D. Kočkoviec, Kuruc zo Sverepca, a náš odchovane Kučmín, ktorý hrával v D. Kočkovciach. Musíme vyriešiť brankársky post, pretože obaja Bajzovci dali prednosť štúdiu, preto som zo žiakov vytiahol Fojtíka. Odohrali sme niekoľko prípravných zápasov, s Novou Dubnicou 4:4, s Bánovou 3:3 a 3:1 a s mužmi Mikušoviec 3:3.
Beluša ako víťaz súťaže nevyužila možnosť postupu. Neuvažovali ste o tom?
- Postúpiť sme nemohli, lebo podobne ako pred nami Led. Rovne či Borčice nemáme mladší dorast. Boli úvahy, že by sme sa spojili s Ladcami, ktoré majú v kádri osemnásť hráčov vo veku mladších dorastencov, no zišlo z toho. S dvoma tímami v súťaži sme ešte nehrali, ťažko povedať, či by sa to dalo zvládnuť. Budeme hrať s jedným tímom štvrtú ligu. Otázkou je aj dopĺňanie kádra zo žiakov. Možno príde jeden, dvaja, ale keď mi odídu piati, bude to hendikep.
Koľkí zo zverencov si už našli miesto v kádri mužov?
- Z mojich zverencov to boli Škulec, Kucharík, Opat, Hlúbik, na jar dostali šancu aj Bielik, Šebík a Pilát, ktorí boli za odmenu na zimnom sústredení s mužmi v Turecku. Verím, že čoskoro ich budú nasledovať ďalší. JOZEF ŠPROCHA
