ČERVENÝ KAMEŃ. Lúky na Nebrovej sú pre motýle hotovým rajom. Plné slnka a najrozličnejších kvetov.
Pre nenápadného modrého motýľa je však dôležitá hlavne jedna kvetina, krvavec lekársky. Z jeho kvetov cicajú nektár, sem kladú aj vajíčka. Húseničky, ktoré sa z nich vyliahnu, prekonajú pri zrode na motýľa zaujímavú cestu. Ide o vzácnu chránenú prírodnú lokalitu, ktorej venujú ochranári zvláštnu starostlivosť.
Modráčikom sa v Nebrovej darí. (zdroj: BERKO)Voda, mravce a život
Dušan Šácha zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Biele Karpaty hovorí o dvoch druhoch modráčika, krvavcovom a bahniskovom. „V lokalite Nebrová žije skôr modráčik krvavcový. Je to veľmi zaujímavý druh motýľa. Svojím životom je viazaný na dva iné druhy. Na rastlinu, krvavec lekársky a určitého mravca,“ vysvetľuje.
Čo by sa stalo, keby modráčik odrazu zmizol? Ľudia by si to pravdepodobne ani nevšimli. Jeho prítomnosť je však pre život človeka dôležitá. „Je viazaný na krvavec, a táto rastlina rastie na vlhkejších miestach. Ak prídeme o krvavec, je to signál, že zrejme prichádzame o vodu,“ vysvetľuje Šácha s tým, že človek ju, ako všetko živé, nevyhnutne potrebuje k životu. Tiež, ak sa stratí ten správny mravec, modráčik zmizne. „Mravce pritom recyklujú organickú hmotu. Inak by sme ňou boli zavalení, baktérie a huby by ju nestíhali rozkladať, čo tiež nie je dobré,“ dodáva Šácha.
Podmienky pre život tohto motýľa sú dosť špecifické, vyžadujú vzácnu harmóniu. Ak sa naruší, modráčik sa stratí ako prvý zo živočíchov. Ak na lúke je, vysiela dôležitú informáciu – Tu to funguje! „Ich zmiznutie by bolo signálom, že sa deje niečo zlé, čo môže ohroziť aj existenciu človeka v krajine. Sledovaním a ochranou motýľa zachraňujeme vlastne sami seba,“ objasňuje Šácha.
Krvavec lekársky, rastlinka ktorú potrebujú modráčiky k životu. (zdroj: BERKO)
Pod bralami strážia vzácny poklad Čítajte Kosenie
Záchrana spočíva v špeciálnej starostlivosti o lúky v Nebrovej. „Je to dlhá história,“ hovorí Vlado Mertan zo Správy CHKO Biele Karpaty. Už tridsať rokov kosia ochranári tunajšie lúky. Začínali ručne, kosami. Organizovali aj tábory, pomáhať chodili dobrovoľníci. Tých bolo časom menej a menej.
Teraz, našťastie, pomáha aj technika, kosačky, ktoré získali vďaka projektu z Európskej únie. Keby sa o lúky nestarali, zarástli by rýchlo kríkmi a lesom. Stratil by sa raj motýľov, aj modráčikov. Pri kosení musia pritom postupovať uvážene, vykášať lúku postupne, po častiach.
Nestalo sa, robia to dodnes
Po páde socialistického režimu sa všeobecne očakávalo, že sa ľudia vrátia k hospodáreniu a začnú sa o svoje lúky starať, tak, ako to bolo kedysi. „Ľudia však nehospodária, lúky sa nekosia, nespásajú,“ hovorí Mertan.
Starostlivosť ochranárov mala byť len dočasným riešením pre záchranu modráčikov. Nevyhnutná je však dodnes.
Vlado Mertan hovorí, že najprv mali len kosy. Teraz pomáhajú stroje. (zdroj: BERKO)
Lúky musia kosiť postupne. (zdroj: BERKO)Horúčavy a zúfalé hľadanie
Nebrová je vzácnou prírodnou lokalitou, ktorú treba chrániť. Ak sa stráca rovnováha, je to zúfalé. Dušan Šácha hovorí o tom, čo sledovali s obavou tento rok v Moravskom Lieskovom, kde tiež žijú modráčiky. „Počas dní veľkého sucha krvavce jednoducho na niektorých plochách nevykvitli. Ale drobné modré motýle sa vyliahli a zúfalo hľadali svoju živnú rastlinku,“ spomína. Našiel ich natlačené na jednej ploche, kde len poletovali a nemali kde sadať. „Hľadali všetko, čo vyzeralo ako krvavce. Sadali napríklad na staré, z minulého roku odkvitnuté betoniky lekárske a snažili sa cickať nektár,“ hovorí Šácha s tým, že to bol dosť smutný pohľad.
Rovnováha v prírode je podľa neho krehká a dá sa rýchlo narušiť, čo môže byť v konečnom dôsledku nebezpečné aj pre ľudí. Aj v reťazi, ak sa oslabí nejaké oko, pevnosť sa stráca. Hrozí nebezpečenstvo.
Má zaujímavé taxi
Pevnou reťazou je aj kolobeh života modráčika. Začína ako vajíčko v kvete krvavca lekárskeho. „Necicajú z neho len nektár. Sem znášajú aj vajíčka, z ktorých sa vyliahnu húseničky. Tie chvíľu v kvete žijú, potom vylezú a padnú na zem,“ hovorí o začiatku zaujímavej cesty Šácha.
Húsenička zostáva na zemi nechránená, vie si to však zariadiť. Začne vylučovať špeciálne látky. A tým jeden živočích neodolá. „Mravec to je lovec, tichý zabijak, toho sa každý v prírode bojí. Mravce dokážu v svojich množstvách zničiť, zlikvidovať, rozkúskovať všeličo. Húsenička však svojou vôňou tohto lovca celkom omámi, akoby bola nasprejovaná zvodným parfumom,“ hovorí Šácha. Mravce si myslia, že čo našli, je dobré, patrí to k nim, je to ich, treba to chrániť. Húsenicu modráčika zanesú preto do mraveniska, do bezpečia podzemia ich hniezd. „Tam sa o svoj objav starajú. Čistia ho, kŕmia, piplú. Každý iný tvor by sa mravcov bál a drobná húsenička motýľa ich dokonale využije.“
V mravenisku sa húsenica aj zakuklí, v pohode prečká zimu a začiatkom júla vyletí z mraveniska drobný modrý motýľ. A kolobeh sa opakuje.
Lúky v Nebrovej sú čarovné. Plné kvetov. Je to raj pre motýle. (zdroj: BERKO)
