Keď pred devätnástimi rokmi vznikol Fan club Púchov, väčšina fanúšikov ho brala ako raritu, ktorá nemá dlhé trvanie. Po sérii neúspechov prišli prvé výhry, mužstvo opustilo posledné priečky a v uplynulej sezóne dosiahlo na historické umiestnenie a postup. O takmer dvadsaťročnej histórii sme sa rozprávali so zakladateľom klubu Branislavom Bodoríkom.
Počítali ste pred sezónou s takýmto umiestnením?
- Po dvoch tretích miestach v predchádzajúcich sezónach by si to mnohí mysleli, no my sme sa takmer do súťaže ani neprihlásili. Prihlášku sme do poslednej chvíle zvažovali, pretože viacerí hráči chceli skončiť a káder nebol široký. Aj vďaka ústretovému kroku FK Beluša, odkiaľ sme mali niektorých hráčov sme podali prihlášku doslova minútu pred polnocou.
Už rok predtým sme mali súťaž dobre rozbehnutú, v závere jesene sme boli prví, no potom sa zranili siedmi hráči (všetci operované kolená pozn. autora), prišli zápasy bez bodu a popredné priečky boli fuč. Mikušovce začali impozantne a už po jeseni ukázali všetkým chrbát. Preto sme nič nesilili a sústredili sa na výkony. Prínosom bola práca trénera Milana Marečka, ktorý má za sebou pôsobenie aj vo vyšších súťažiach.
Futbalový Memoriál Stanislava Detka Čítajte Klub menil pôsobisko, čo to pre Vás znamenalo?
- V minulosti sme mali „domácu“ pôdu v Nimnici, Nosiciach a naposledy v Mestečku. Po presťahovaní sa do Lúk, kde sme si museli zo začiatku zvykať, bola naša hra paradoxne lepšia vonku ako doma, kde sme trikrát prehrali. Potom prišli lepšie časy a výsledky. Sme tu spokojní, je tu oveľa lepšie zázemie ako sme mali doteraz – nové šatne, lepšie ihrisko. Diváci boli zo začiatku nedôverčiví, ale postupne si zvykajú, no ešte to nejaký čas potrvá.
Bol postup prekvapením, ale ste v duchu verili?
- Najprv nie, pretože piate miesto po jeseni nám šancu nedávalo a jar začala remízou. Neriešili sme to začali sa zameriavať iba na najbližší zápas a cieľom bola vždy výhra. Výkonnosť bola dobrá, a keď začali strácať naši konkurenti Horovce B a Kameničany, stúpali sme vyššie. Šancu na druhú priečku nám dala Vrchteplá nečakanou výhrou v Trstí 4:2 a pred posledným zápasom s týmto súperom sme mali všetko v rukách. Po výhre 4:1 nám patrilo historické druhé miesto. Potom ako sa neprihlásila Ilava, sledovali sme vývoj v súťažiach od 2. ligy dole. Pomohol nám súhrn faktorov, keď sa zachránil Prečín a z piatej ligy nevypadli Ladce. V 7. lige ostalo voľné miesto a tak sme tu.
Pozitívom je vaša práca s mládežou.
- Aj keď je to náročné, vždy sa to vráti. Nie je to jednoduché, pretože nemáme z toho finančný prospech, robíme to pre deti z Lúk a okolia. Odozva v obci je pozitívna, máme spoločné mládežnícke družstvo Fan Club Púchov /Lúky. U mužov sme stále Fan Club, ale uvažujeme o zmene názvu. História je pekná vec, stále sme fanúšikovia Púchova, ale naše pôsobisko je v púchovskej doline. Máme dve prípravky, chlapčenská bude hrať pod našou hlavičkou, druhá, čisto dievčenská, bude hrať pod hlavičkou MŠK Púchov, no dievčatá budú môcť nastupovať za nás na striedavý štart.
Počtom dievčat patríme v regióne za Belušu a Považskú Bystricu na tretie miesto. Pätnásť hráčok je pekné číslo, máme aj talenty, ktoré majú vo veku 10 – 11 rokov všetko pred sebou. Uvažujeme aj o prípravke U 10, ale iba v prípade, že prihlási viacero tímov. Máme aj mladších žiakov, ktorých bolo 25. Nenaháňali sme sa za výsledkami, príležitosť dostávali všetci. Zmyslom týchto kategórií je hrať čo najviac a nie vysedávať na lavičke, na čo doplatia niektoré tímy v o vyšších kategóriách. Veď ak niekto je ako prípravkár možno neperspektívny, možno o tri štyri roky vynikne. Máme päticu kvalifikovaných trénerov u mládeže – Juraja Remiša, Dušana Makasa, Jara Burianca, Michala Dragana a mňa, u mužov je to Milan Mareček. Chceme si zvyšovať vzdelanie, aby práca bola ešte lepšia.
Ste partia nadšencov, čo vás stále pri futbale drží?
- Z hráčov, ktorí začínali v roku 1998, som posledný aktívny. V každej zo sezón som odohral minimálne jeden zápas a pred dvoma rokmi som ešte dvakrát skóroval. O päť rokov menej tu pôsobí Štefan Kučera. Futbal nás baví, ale okrem toho robíme brigády, sústredenia, opekačky, posedenia. Nie sme len klub, sme futbalová rodina. Partiu, aká je tu, som nikde nezažil. Aj keď na nás od začiatku pozerali cez prsty, s nikým problémy nemáme. Som rád, že zápasy sa rozhodli na ihrisku bez postranných úmyslov.
O chvíľu začne nová sezóna. Čo od nej očakávate?
- Vypadnúť by bolo zlé, verím, že ak sa budú vyhýbať zranenia, súťaž udržíme. Káder posilní Peter Galovič s Michalom Makasom, dúfam, že sa najmä brankárom budú vyhýbať zranenia. Vlani sa medzi žrďami vystriedali šiesti. Chceme naďalej pracovať s mládežou a pritiahnúť deti na futbalový trávnik.
