HORNÁ MARIKOVÁ. Z pôvodne regionálneho stretnutia folkloristov sa počas rokov vyprofiloval veľký regionálny program. Prezentujú sa na ňom súbory z regiónu, ale i celého Slovenska a zahraničia.
Zaujímavý program čakal návštevníkov aj na jubilejných 25. marikovských folklórnych slávnostiach.
Pohľad do histórie
Iniciátorom slávností bol vtedajší starosta obce František Máček a vtedajší riaditeľ re-gionálneho kultúrneho strediska Stanislav Miko. Pôvodne boli len stretnutím folkloristov z regiónu.
V Hornej Marikovej bol folklórny sviatok Čítajte Postupne sa začali rozvíjať, pribúdalo aj účinkujúcich, menil sa názov i priestory, v ktorých sa konajú. „Začiatky boli skromné,“ zaspomínala si riaditeľka Považského osvetového strediska Daniela Čižmárovú. „Postupne sa vyprofilovali ako veľký regionálny program, kde sa stretávajú nielen folkloristi z nášho re-giónu, ale program obohacujeme aj o veľké súbory zo Slovenska a zahraničia. Na jubilejné slávnosti prišli predovšetkým kolektívy z regiónu, pretože väčšina z nich bola aj pri ich začiatkoch.“
Návštevníkov v krojoch pribúda
Na pódiu v prírodnom amfiteátri sa striedali folklórne súbory, veľkým aplauzom odmenilo zaplnené hľadisko aj sólistu speváka Jána Ambróza z Banskej Bystrice.
Veľa krojov však nebolo len na javisku. Čoraz viac ich býva aj v hľadisku, a nie sú to pritom účinkujúci. „Pred niekoľkými rokmi sme zaviedli tradíciu, že kto príde v kroji, má vstup na slávnosti zdarma. Osvedčilo sa to. V krojoch prichádza čoraz viac ľudí, najmä detí. Vidieť, že vzťah k folklóru stále pretrváva,“ doplnila Čižmárová.
Pestrý program
Ako každý rok, súčasťou podujatia bývajú aj sprievodné akcie. Pozornosť pútali šikovné ruky ľudových remeselníkov a rôzne výrobky či atrakcie pre deti. Veľa návštevníkov sa pristavilo pri stánkoch, kde ponúkali tradičné špeciality z regiónu. Pri nich sa potvrdilo, že čo dedina, to chuť iná.
Kroky mnohých zamierili aj na obecný úrad. Nie však vybavovať úradné veci, ale pozrieť si výstavu krojov pod názvom Poklady z truhlice.
Ocenenia pre členky Žrnovanky
Samotné slávnosti by bez účasti domácej folklórnej skupiny Žrnovanka ani nemohli byť. Veď jej speváci boli aj pri ich zrode.
Helena Žiačiková, Viera Braciníková, Sidónia Panáková, Júlia Hehejíková. Štyri ženy, ktoré popri pracovných a rodinných povinnostiach sa stihli venovať aj svojej záľube – folklóru. Všetky štyri sú členkami Žrnovanky a všetky štyri si aj z rúk starostu obce Miroslava Hamara prevzali počas jubilejných slávností ocenenie za ich dlhoročnú aktívnu činnosť a podporu ľudových tradícií.
Viete, čo je vatrta?
Samozrejme, že sa aktívne zúčastnili aj programu, ktorý si každoročne skupina pripravuje na folklórny sviatok. „Teraz sme mali pytačky. Svokor bol môj muž a ja svokra, ktorá s mladým zaťom bola nespokojná. Kým sme to nacvičili, aj sme sa nasmiali. Najmä na čisto marikovských výrazoch, ako jachrbeľ, vatrta. Spočiatku sme ani nevedeli, čo vlastne znamenajú,“ smeje Viera Braciníková, ktorá je členkou Žrnovanky už štyridsať rokov.
Prezradila, že ich význam im vysvetlili starší folkloristi. Napríklad vatrta alebo čačura je pyšná, namyslená, jachrbeľ zasa drobný chlapec.
Pomáhajú ich zachovať
V repertoári Žrnovanky sú staré marikovské trávnice, ktoré kedysi zozbierala vtedajšia šéfka skupiny Anežka. „Navštevovala starých ľudí s notesom, kazeťákom, a potom sme sa piesne podľa toho učili,“ zaspomínala sa pani Braciníková.
Repertoár skupiny nie sú len piesne. Sú v ňom aj pásma, ako spomínané pytačky. „Nácvik nám dáva niekedy dosť zabrať. Aj keď je to možno v tom, že zo začiatku si hovoríme, že máme dosť času, ale postupne deň po dni sa to začína stupňovať. Zakaždým si pripravujeme iné pásmo alebo piesne,“ vysvetľuje speváčka.
Je to celoživotná láska
Viera Braciníková je v Žrnovanke od svojich štrnástich rokov. „Zo začiatku som to brala ako radosť, osvieženie života, možnosť vypadnúť zo stereotypu. Bol to pre mňa akýsi druh odpočinku z uhnaného sveta. Ale aj teraz, keď je človek starší, aj by som si odpočinula, ale idem na skúšku,“ hovorí o svojej celoživotnej záľube.
Trocha ju mrzí, že nemá zatiaľ v rodine nasledovníkov. Chýbajú im aj v skupine. Mladých ľudí podľa nej folklór aj baví, ale nemajú chuť venovať sa mu naplno. „Je to kopa času stráveného na skúškach, predstaveniach. Dnes mladí ľudia pracujú na týždňovkách, v zahraničí, študujú. Prídu, pozrú sa, ale aby sa aktívne zapojili, to už nie. Problém je aj v tom, že v Hornej Marikovej už nie je ani veľa mladých ľudí, takže generačná obmena v skupine je problém,“ dodala.
