Piatok, 19. apríl, 2019 | Meniny má Jela

Folklórne slávnosti oslavovali štvrťstoročnicu

Milovníci folklóru si už dvadsaťpäť rokov nachádzajú cestu do Hornej Marikovej. Folklórne slávnosti nie sú totiž známe len v Marikovskej doline, ale aj v širokom okolí.

Slávnosti prilákajú vždy množstvo divákov.Slávnosti prilákajú vždy množstvo divákov.(Zdroj: VŽ)

HORNÁ MARIKOVÁ. Z pôvodne regionálneho stretnutia folkloristov sa počas rokov vyprofiloval veľký regionálny program. Prezentujú sa na ňom súbory z regiónu, ale i celého Slovenska a zahraničia.

Zaujímavý program čakal návštevníkov aj na jubilejných 25. marikovských folklórnych slávnostiach.

Pohľad do histórie

Iniciátorom slávností bol vtedajší starosta obce František Máček a vtedajší riaditeľ re-gionálneho kultúrneho strediska Stanislav Miko. Pôvodne boli len stretnutím folkloristov z regiónu.

Prečítajte si tiež: V Hornej Marikovej bol folklórny sviatok

Postupne sa začali rozvíjať, pribúdalo aj účinkujúcich, menil sa názov i priestory, v ktorých sa konajú. „Začiatky boli skromné,“ zaspomínala si riaditeľka Považského osvetového strediska Daniela Čižmárovú. „Postupne sa vyprofilovali ako veľký regionálny program, kde sa stretávajú nielen folkloristi z nášho re-giónu, ale program obohacujeme aj o veľké súbory zo Slovenska a zahraničia. Na jubilejné slávnosti prišli predovšetkým kolektívy z regiónu, pretože väčšina z nich bola aj pri ich začiatkoch.“

Návštevníkov v krojoch pribúda

Na pódiu v prírodnom amfiteátri sa striedali folklórne súbory, veľkým aplauzom odmenilo zaplnené hľadisko aj sólistu speváka Jána Ambróza z Banskej Bystrice.

Veľa krojov však nebolo len na javisku. Čoraz viac ich býva aj v hľadisku, a nie sú to pritom účinkujúci. „Pred niekoľkými rokmi sme zaviedli tradíciu, že kto príde v kroji, má vstup na slávnosti zdarma. Osvedčilo sa to. V krojoch prichádza čoraz viac ľudí, najmä detí. Vidieť, že vzťah k folklóru stále pretrváva,“ doplnila Čižmárová.

Pestrý program

Ako každý rok, súčasťou podujatia bývajú aj sprievodné akcie. Pozornosť pútali šikovné ruky ľudových remeselníkov a rôzne výrobky či atrakcie pre deti. Veľa návštevníkov sa pristavilo pri stánkoch, kde ponúkali tradičné špeciality z regiónu. Pri nich sa potvrdilo, že čo dedina, to chuť iná.

Kroky mnohých zamierili aj na obecný úrad. Nie však vybavovať úradné veci, ale pozrieť si výstavu krojov pod názvom Poklady z truhlice.

Ocenenia pre členky Žrnovanky

Samotné slávnosti by bez účasti domácej folklórnej skupiny Žrnovanka ani nemohli byť. Veď jej speváci boli aj pri ich zrode.

Helena Žiačiková, Viera Braciníková, Sidónia Panáková, Júlia Hehejíková. Štyri ženy, ktoré popri pracovných a rodinných povinnostiach sa stihli venovať aj svojej záľube – folklóru. Všetky štyri sú členkami Žrnovanky a všetky štyri si aj z rúk starostu obce Miroslava Hamara prevzali počas jubilejných slávností ocenenie za ich dlhoročnú aktívnu činnosť a podporu ľudových tradícií.

Viete, čo je vatrta?

Samozrejme, že sa aktívne zúčastnili aj programu, ktorý si každoročne skupina pripravuje na folklórny sviatok. „Teraz sme mali pytačky. Svokor bol môj muž a ja svokra, ktorá s mladým zaťom bola nespokojná. Kým sme to nacvičili, aj sme sa nasmiali. Najmä na čisto marikovských výrazoch, ako jachrbeľ, vatrta. Spočiatku sme ani nevedeli, čo vlastne znamenajú,“ smeje Viera Braciníková, ktorá je členkou Žrnovanky už štyridsať rokov.

Prezradila, že ich význam im vysvetlili starší folkloristi. Napríklad vatrta alebo čačura je pyšná, namyslená, jachrbeľ zasa drobný chlapec.

Pomáhajú ich zachovať

V repertoári Žrnovanky sú staré marikovské trávnice, ktoré kedysi zozbierala vtedajšia šéfka skupiny Anežka. „Navštevovala starých ľudí s notesom, kazeťákom, a potom sme sa piesne podľa toho učili,“ zaspomínala sa pani Braciníková.

Repertoár skupiny nie sú len piesne. Sú v ňom aj pásma, ako spomínané pytačky. „Nácvik nám dáva niekedy dosť zabrať. Aj keď je to možno v tom, že zo začiatku si hovoríme, že máme dosť času, ale postupne deň po dni sa to začína stupňovať. Zakaždým si pripravujeme iné pásmo alebo piesne,“ vysvetľuje speváčka.

Je to celoživotná láska

Viera Braciníková je v Žrnovanke od svojich štrnástich rokov. „Zo začiatku som to brala ako radosť, osvieženie života, možnosť vypadnúť zo stereotypu. Bol to pre mňa akýsi druh odpočinku z uhnaného sveta. Ale aj teraz, keď je človek starší, aj by som si odpočinula, ale idem na skúšku,“ hovorí o svojej celoživotnej záľube.

Trocha ju mrzí, že nemá zatiaľ v rodine nasledovníkov. Chýbajú im aj v skupine. Mladých ľudí podľa nej folklór aj baví, ale nemajú chuť venovať sa mu naplno. „Je to kopa času stráveného na skúškach, predstaveniach. Dnes mladí ľudia pracujú na týždňovkách, v zahraničí, študujú. Prídu, pozrú sa, ale aby sa aktívne zapojili, to už nie. Problém je aj v tom, že v Hornej Marikovej už nie je ani veľa mladých ľudí, takže generačná obmena v skupine je problém,“ dodala.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 30 304
  2. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 9 349
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 7 253
  4. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 7 034
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 670
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 025
  7. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 4 016
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 3 994
  9. Volkswagen Touareg ALL INCLUSIVE je ešte príťažlivejší 3 480
  10. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 199

Hlavné správy z MY Považská

Futbalový program v piatok a v sobotu

Netradične sa hrá už aj na Veľký piatok.

Do Dubnice zavíta popredný druholigový tím.

V okresoch P. Bystrica a Púchov platí zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici vyhlásilo od 18. apríla až do odvolania čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov.

Suchými korbáčmi by ste šibať nemali

Milan Jankovič sa okrem drotárskeho remesla intenzívne venuje aj pleteniu korbáčov. Chodí po školách, aby naučil pliesť chlapcov. Posúva zručnosť, ktorú jemu odovzdal dedo, zase ďalej. Zostali mu aj vzácne spomienky.

H. Mariková: A. Martečíková zdobí vajcia unikátnym spôsobom už sedem desaťročí

Zdobeniu veľkonočných vajíčok sa Anežka Martečíková z Hornej Marikovej v Považskobystrickom okrese venuje už takmer sedem desaťročí.

Trenčín: Trenčiansky hrad ovládne počas štyroch dni veľkonočná atmosféra

Štyri dni plné tvorivých dielní, hudby, maľovania a predstavovania veľkonočných tradícií prinesie podujatie Veľká noc na Trenčianskom hrade.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Liptovská Mara ukázala základy zatopených domov

Raz do roka sa dá Liptovská Mara zažiť inak. Vždy po zime, predtým, ako sa začne topiť v horách sneh, hladina výrazne klesne. Niekedy až tak, že ukáže dôkazy o predošlom živote.

V Jaguari bombu nenašli, hľadali ju hodiny

Výrobu museli prerušiť, ľudia čakali vonku alebo v autobusoch.

Polícia vypátrala nezvestnú Poltárčanku

Miriam Martišová si neželá zverejniť miesto, kde sa nachádza.

Poslednú večeru môžete vidieť tak, ako vyzerala pred 500 rokmi

Kto by sa na najslávnejšie dielo Leonarda da Vinciho aspoň nepozrel?

Vybrali SME

Už ste čítali?