POVAŽSKÁ BYSTRICA. Situácia na ceste v Hornom Milochove je zlá už teraz, ľudia si nevedia predstaviť, čo bude, keď začnú raziť tunel a pracovať na plné obrátky. K stavenisku vedie jediná, navyše nevyhovujúca cesta. Je úzka a vedie v tesnej blízkosti ich domov. Vznikajú kolízne situácie.
Je to o život
Jaroslav Mikloš chodí často na návštevu k bratovi do Horného Milochova. „Človek stretne aj desať tatroviek, ktoré idú za sebou z jednej aj druhej strany. Do toho osobné autá. No, ak sa tu objavia v tom čase nejakí chodci alebo cyklisti, to je o život,“ hovorí. Jeho švagriná Gabika sa bojí po ceste chodiť s deťmi.
Domov sa autom nedostali, uzáveru avizujú aj túto noc Čítajte Skočí radšej do priekopy
Mária Bučková hovorí, že ak sa stretnú na ceste dve autá, nemajú sa kde vyhnúť. „Kdeže. Cúvajú a tisnú sa nám pomaly do domov.“ Najviac sa bojí úrazu a poškodenia toho, čo neľahko stavali. Na cestu radšej, keď tu panuje dopravná špička, ani nejde. Niekedy však musí. „Ani chodníka nemáme. Tak skočím radšej do priekopy, aby ma ktorési auto raz nezrolovalo,“ opisuje, ako sa chodí po ceste, ktorá funguje ako jediný prístup do mestskej časti Považskej Bystrice.
Inak sa obyvatelia domov nedostanú, aj keby chceli. Z jednej aj druhej strany cesty je strmý breh, navyše zastavaný domami bez možnosti prechodu a dolu pod strminou hneď železnica. Dodáva, že to veru pekne dopadli, keď sa dočkali, že sa k svojim chalupám nemajú ľudia ako slušne dostať.
Hrubá sila
Nákladné autá s ťahačmi, buldozéry, domiešavače. Neustále ide v čase prác niečo. Nie všetci vodiči sú navyše rovnakí. „Niektorí nepočkajú, sú netrpezliví, arogantní, ak dôjde ku kolíznej situácii. Idú jednoducho hrubou silou. Natlačia sa na plot, trúbia, ak sa stretnú s osobným autom. Čo ak niektorý z nákladiakov raz skončí v dome,“ opisuje situáciu Iveta Bučková.
Dodáva, že to navyše robia len prípravné práce, stavba sa naplno ešte nerozbehla. „Keď tu bola dopravná nehoda, stretol sa autobus s nákladným autom, zistilo sa tiež, že auto bolo preťažené. Bojíme sa tak aj o statiku domu.“
Miloš Garaj charakterizoval nárast dopravy ako katastrofu. „Informácie o tom, že budeme tak veľmi atakovaní dopravou v súvislosti s výstavbou, sme sa dozvedeli, až keď začali stavbu realizovať. Mali sme stretnutie s našim poslancom a primátorom v súvislosti s výstavbou železnice, ale nikto neprišiel zo železníc, že by sa k tomu vyjadroval. Naši zástupcovia im mali tlmočiť, čo nám prekáža, aby sa niečo zmenilo,“ hovorí Garaj.
Pri stretnutí dvoch protiidúcich áut chodec musí uskakovať, kde sa dá. (zdroj: DP)Pribudlo obmedzenie rýchlosti na tridsať kilometrov, nepomohlo však. „Značka akoby tu ani nebola. Nedodržiavajú ju,“ posťažoval sa Garaj.
Prečo nepripravili inú cestu?
Jozef Buček hovorí, že by mohli osadiť semafor. „Autá by chodili len jedným smerom,“ navrhuje. Hneď však dodáva, že on je len obyčajný chlap, nevie, či by to išlo, ale tí, čo pripravovali stavbu, museli predsa vedieť, čo sa bude robiť. „Prečo si nepripravili nejakú inú cestu, keď išli robiť takúto obrovskú stavbu. Nemôžem sa predsa spoliehať na úzku, nevyhovujúcu jedinú cestu,“ hovorí s tým, že to nie je zodpovedné voči ľuďom.
Podľa Miloša Garaja nie je jednosmerka riešením. „Mali to riešiť pred výstavbou, zabezpečiť prístup nejako cez Nosice.“
Sú zúfalí
Monika Bučeková hovorí, že ťažké mechanizmy chodia už od šiestej, niekedy aj piatej ráno. „Len cez Vianoce sme mali pokoj, to sa nerobilo,“ vysvetľuje. V čase špičky je vraj problém prejsť k susednej chalupe. „Bojíme sa, že sa niečo stane,“ hovorí mladá žena a dodáva, že ľudia sú zúfalí a pomáhajú si, ako sa dá. Oni dokonca začali na ceste parkovať auto. „Nie je to celkom v poriadku. Ale čo máme robiť? Je to vlastne akoby retardér. Radšej nech sa poškodí auto, akoby mal niekto naraziť do nás, keď vyjdeme z dvora,“ opisuje jeden zo zúfalých krokov.
Nevie si predstaviť, čo sa ešte bude diať, keď sa začne s avizovaným razením tunela. Keď ide viac áut za sebou, ľudia cítia otrasy. „My sme ešte nie starí a deti máme väčšie. Ale pre starších, chorých ľudí a bábätká, ktoré tu bývajú, to musí byť strašné,“ hovorí.
Ulice sa podľa miestnych obyvateľov navyše nečistia. Na začiatku robil zhotoviteľ stavby, kde je lídrom Doprastav, pas- portizáciu domov, ale nie všetci majú výstup. Nechápu celkom, načo a pre koho sa to robilo, a ako im to môže pomôcť. Tiež policajné kontroly sú na ceste podľa ľudí veľmi sporadické. Miestni obyvatelia chápu, že stavby vždy prinášajú nejaké negatívne dopady, ale stavať sa musí.
Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo zistiť, zatiaľ, čo na začiatku, počas prípravných prác jazdilo údajne 18 kamiónov denne a točili sa šesť až sedemkrát za deň, doprava sa ešte niekoľkonásobne zvýši. Stĺpy mosta by sa mali napríklad betónovať údajne nonstop 24 hodín a tomu sa musí prispôsobiť aj dovoz materiálu.
Stretnutie a upozornenia, kontroly, merače a semafory
Zlý stav a jeden kontrolný deň
Zástupca prednostu Anton Kňažko povedal, že v súčasnosti nemá celkom prehľad, aká je v Milochove situácia, ale určite nie dobrá. „Zo skoršieho obdobia však viem, že dochádzalo k nedodržiavaniu rýchlosti pri pohybe dopravných mechanizmov zo strany dodávateľa aj poddodávateľov. Nahlásili sme sa na jeden kontrolný deň, kde sme oslovili generálneho dodávateľa Doprastav, aby upozornil aj svojich poddodávateľov na dodržiavanie rýchlosti,“ povedal Kňažko, ako postupovalo zatiaľ mesto.
Iné požiadavky
K dnešnej situácii Kňažko dodáva, že ak sa rýchlosť nebude dodržiavať opakovane, budú požadovať aj iné veci. „Aby sa urobili na niektorých miestach merače rýchlosti. Budú slúžiť pre vodičov ako signál, aby spomalili,“ hovorí Kňažko s tým, že vozidiel tu jazdí naozaj veľa. „V budúcnosti, keď sa začne s razením tunelov, môže sa stav ešte zhoršiť,“ upozornil Kňažko s tým, že minulý týždeň mu volala jedna pani z Milochova, že situácia sa už zhoršuje. „Upozornil som ju, nech požiada svojho poslanca, aby zvolal rokovanie s Doprastavom a s poddodávateľmi. Upozorníme ich a urobili by sme aj ďalšie kroky, aby sa situácia zlepšila,“ prisľúbil Kňažko. Dodal ešte, že obyvatelia by mali zobrať do úvahy, že situácia pri výstavbe je zložitá. „Je tu iba jediná prístupová cesta z tejto strany a náhradné riešenie neexistuje.“
Meranie rýchlosti
Elena Antalová, krajská hovorkyňa polície v Trenčíne, vysvetľuje, že ide o cestu III/1983 vedúcu od Považskej Bystrice do Milochova popri železničnej trati. „Je to cesta veľmi úzka, vedúca medzi domami, ktoré sú v tesnej blízkosti cesty,“ vyjadrila sa k ceste Antalová. Dodala, že pri prebiehajúcej výstavbe železničných tunelov a premostenia cez priehradu je na ňu smerovaná doprava materiálov. „Polícia v rámci výkonu služby venuje tomuto úseku pozornosť. Vykonávame zvýšený dohľad, meriame rýchlosť, avšak bez zvláštnych úspechov,“ uviedla Antalová.
Semafory nie sú vhodné
K umiestneniu semaforov sa vyjadril už Ľubomír Dvorský, riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici. „Požiadať o umiestnenie semaforov môže ktokoľvek. Správca cesty, ktorým je Trenčiansky samosprávny kraj, ale má do toho čo povedať aj mesto či mestská časť, komisia. Projekt by však musel predložiť správca komunikácie,“ vysvetľuje Dvorský.
Dodáva, že odobriť by ho musel dopravný inšpektorát aj odbor dopravy a pozemných komunikácií na okresnom úrade. „Naše stanovisko by však podľa môjho názoru bolo zamietavé,“ konštatuje Dvorský.
Miesto, kde by sa mali umiestniť semafory, je uprostred dediny, čo je problém. „Zjednosmernenie by bolo na vyhýbanie sa vozidlám jednoduchšie. Nikdy však ne-usmerníte vodičov, ktorí budú vychádzať z dvora, aby zrazu neboli v protismere. Automaticky by tak mohlo dôjsť ku kolízii,“ vysvetlil Dvorský.
Jednosmerná širšia cesta by tiež podľa neho zvádzala k zvýšeniu rýchlosti, čo by bolo kontraproduktívne v súvislosti s tým, za čo ľudia bojovali. Je skeptický, či vôbec existuje ešte nejaké riešenie.
Oprava cesty
Cestu má v správe Trenčiansky samosprávny kraj. Jeho hovorkyňa Veronika Rezáková informovala, že pred začatím stavby zhotoviteľ urobil pasportizáciu všetkých prístupových komunikácií, na ktorých je vykonávaná stavenisková doprava. „Po ukončení stavby musí používané komunikácie uviesť do pôvodného stavu,“ vyjadrila sa Rezáková.
