POVAŽSKÁ BYSTRICA. Marek Pupák je mladý fotograf, ktorý vyštudoval dokumentaristiku a scénaristiku na vysokej škole.
Na svet, ale hlavne na naše malé Slovensko, sa rád pozerá cez citlivé a dosť kritické oko svojho fotoaparátu pri častých potulkách krajinou. Zachádza aj do najodľahlejších zákutí a sníma všetko, čo nechápe, ako sám hovorí, na prvý, ale často aj druhýkrát.
Jeho séria fotografií zaujala aj porotu Slovak Press Photo v roku 2016 a získal hlavnú cenu v kategórii Študenti a mladí fotografi do 25 rokov.
Ide o kritický pohľad na sklamanú krajinu, ktorá sa utieka k extrémizmu, aby našla riešenie pre svoje boľačky. Najnovšie zaslal zábery z ulíc do súťaže LensCulture Street Photography Awards 2017. Svet tak uzrie aj život v považskobystrických uliciach.
Mladý fotograf cestuje za dobrými zábermi aj do najodľahlejších kútov Slovenska. Aký bol zámer
Fotografie pre Slovak Press Photo musia byť urobené od septembra do septembra daného roka, keď sa súťaž vyhlasuje.
„Celý rok som sledoval stav v spoločnosti, kde vznikala zvláštna nálada. Ľudia boli stále viac nahnevaní a ich hlas zostával nevypočutý. A tak prišiel vo väčšom náklon k rôznym extrémnym predstaviteľom na politickej scéne. Chcel som zachytiť, prečo sa to deje,“ hovorí Marek Pupák.
Dodáva, že extrémistickí politici kričia niečo, čo je veľmi prvoplánové a silno populistické, ale na mnohých ľudí to zaberá. Pokúšal sa sústrediť na zachytenie nejakých vlastností, ktoré určite náš národ podľa neho má a ktoré ho ženú k extrémizmu.
Má to šťastie, že sa mu darí zachytiť fotoaparátom rôzne bizarnosti. „Hľadám vizuálne zaujímavé veci, ktoré nedávajú na prvý, ale často aj na druhý pohľad, logiku. Zachytávam veľa diania okolo seba,“ pokračuje Marek. Smeje sa pritom, že fotograf jeho razenia sa nezaobíde bez fotoaparátu, ale hlavne bez dobrého auta, ktoré by ho dostalo takmer všade, kde to potrebuje.
Fotografia, ktorú poslal do medzinárodnej súťaže na nete. (zdroj: MAREK PUPÁK)Uzavretosť a náboženské symboly
Séria fotografií, za ktoré dostal ocenenie, začína záberom nápisu na budove s veľkou drevenou bránou. Tak trochu to pripomína miesto, kde líšky dávajú dobrú noc.
Na budove je nápis - Na Slovensku po slovensky. „Charakterizuje to určitú našu črtu, že sme v našej krajine stále dosť uzavretí a ťažko pripúšťame niečo nové, iné. Zabuchujeme bránu do sveta,“ vysvetľuje mladý fotograf.
Vo fotosérii sa objavuje sa aj tematika krížov. Na jednej je Kristus a jeho mučeníci a mladého fotografa zarazil tiež dvojkríž nad jednou malou dedinkou, ktorý v noci svieti.
„Extrémisti radi používajú rôzne symboly, aj náboženské a vieru, ako nálepku, aby zdôraznili myšlienku národnej identity, vďaka ktorej sa snažia prilákať ľudí. Preto tieto fotografie,“ hovorí Marek. Fotografie s týmto motívom sa zámerne objavujú dve, veľmi podobné, aby zdôraznil, že ide naozaj len o nálepku, ktorá sa zneužíva.
Závisť a hrubá sila
Ďalšia fotografia s autom a billboardom poukazuje na to, že sme závistliví a ťažko dokážeme stráviť úspech niekoho druhého.
Trošku osobnejšou výpoveďou, ktorá zachytáva skúsenosť fotografa z potuliek po východnom Slovensku, je záber muža obnaženého do pol pása.
„Nie je možno taká čitateľná ako ostatné, ale viaže sa k nej príbeh. Sedeli sme raz večer na pive, práve niekde na východnom Slovensku, a tento chlapík pofajčieval cigaretu. Keď zbadal, že nie sme odtiaľ, prihovoril sa nám,“ spomína si Marek.
Rozprúdila sa reč a muž sa dozvedel, že Marek je fotograf. „Chcel hneď, aby som mu urobil fotografiu. Prezradil, že kedysi posilňoval,“ vracia sa v spomienkach mladý fotograf. Marek využil situáciu a podpichol ho, že neverí. Okamžite prišlo dokazovanie.
„Chlap mal v momente dolu tričko a začal pred nami napínať svaly,“ opisuje situáciu. Vedel, že tento muž je reprezentantom určitej skupiny našich ľudí, Slováčkov, ktorí radi ukazujú silu a radi tiež riešia veci silou. „Výborne to zapadlo do série pripravovaných fotografií o Slovensku,“ dopĺňa Marek.
Aké je tu prepojenie s extrémistami, ich vystupovaním, filozofiou a typológiou ľudí, ktorých vidieť na podujatiach, to podľa fotografa hádam ani netreba vysvetľovať.
Obraz starého sveta
V sérii sa objavuje aj taký trochu, Marek to nazval, že folklórny motív. „Ide o fotografiu muža, ktorý ťahá starý rebrinák, v ktorom má nazbierané drevo,“ spresňuje fotograf. Akoby sa odrazu pred ním pri pohľade na tohto muža vynorila spomienka, čierno-biely obraz starého sveta. Bolo to pri návrate na miesto, kde chodieval často s rodičmi na dovolenky, na Liptove.
Mladý fotograf však hovorí, že chodiť loviť zábery takto po dedinách a v bohom zabudnutých kútoch nie je len tak.
„K týmto ľuďom nemôžete hneď prísť a fotografovať. Keď som zbadal tohto muža, išiel som radšej ďalej autom do dediny a v hlave mi stále hučalo, že ten človek sa mi páči, toho by som rád odfotografoval,“ hovorí Marek s tým, že príbeh jeho fotografie je plnší, ako možno vidieť na obrázku, ktorý nakoniec urobil.
„Ako som sa vracal, všimol som si, že pri ňom stojí policajná hliadka a niečo mu policajti hovoria. Chcel som vedieť, čo sa deje,“ hovorí fotograf. Trochu obďaleč preto zastavil auto, vystúpil, šiel bližšie. „Ten pohľad z druhej strany, od nich na mňa, musel byť v tom okamihu zaujímavý. Len som totiž stál, nezúčastnený a počúval rozhovor policajtov s pánom.“
(zdroj: MAREK PUPÁK)Absurdné
Marek započul, že ho karhajú za zber dreva, čo sa mu zdalo úplne scestné. Pochopil, že objavil presne, čo hľadá. Na bizarnú, absurdnú situáciu.
„Išlo o zostatkové drevo. Bolo jasné, že tam niekto ťažil, a toto bol odpad, ktorý popadal. Nikto ho nemohol postrádať,“ hovorí Marek s tým, že nakoniec sa neovládol a vstúpil do rozhovoru.
Začal sa pýtať, čo sa deje. Policajti ho odbili, že to nie je jeho vec, aby sa nestaral. Potom už sa začal muža naplno zastávať a upozornil mužov zákona, že ide len o nepotrebné zvyšky, ktoré nikomu nebudú chýbať. „Odrazu sa zobrali a bez slova vysvetlenia odišli preč. Nepovedali nič mne, ani tomu starému pánovi. Ani slovko vysvetlenia nepadlo.“
Zgniavený, nič nežiadajúci
Starý muž potom fotografovi všeličo rozprával, napríklad aj o tom, ako sa v dedine bijú developeri, ako im ich podnikanie zasahuje do životov.
Bol to muž, ktorý mal len niečo cez šesťdesiat rokov a bol po fyzickej stránke veľmi zničený. Popri tom, ako hovoril svoj životný príbeh človeka, ktorý robil celý svoj aktívny život ťažko v bani, Marek cvakal a cvakal.
Aj tento človek, celkom obyčajný, zrobený, zgniavený každodennou realitou, nič nežiadajúci, ktorý jednoducho len žil, prežil, pozná a vie, ale mlčí, zapadol do jeho série.
„Ja nechcem, aby sa zabúdalo na takýchto ľudí, Na celkom skutočný život, neviditeľný a ozajstný,“ hovorí fotograf s tým, že možno tu treba hľadať zárodok niečoho poučného, čo je pravou cestou.
(zdroj: MAREK PUPÁK)Transparent a rebrík
Celkom jasná je fotografia z demonštrácie, kde je človek s plagátom – Voľby sú podvod. V pozadí je pekný pohľad na dôchodcov, ktorí akoby boli dokolážovaní, čo ešte podčiarkuje, čo si asi myslia - No ale toto, to sa predsa nepatrí a ešte s veľkým výkričníkom.
Sériu uzatvára fotografia, záber na rebrík. Podľa fotografa je rebrík pomôckou, ktorá nám umožní vydriapať sa preč a oslobodiť sa od našich malicherností, ujsť od nich.
Svetová súťaž na nete
Marek nečakal, že získa na Slovak press fote nejakú cenu. „Ja sa niekedy bojím, či niekto pochopí, čo chcem záberom povedať. Vidím do hĺbky, len neviem, či tam niečo vidia aj iní. Veľmi ma potešilo ocenenie,“ hovorí Marek. Bol to signál, že jeho zábery sú zrozumiteľné.
Najnovšie dáva o Slovensku, dokonca o svojom rodnom meste, vedieť aj do sveta. Zapojil sa do súťaže na asi najznámejšom americkom fotografickom portáli LensCulture, ktorá sa volá LensCulture Street Photography Awards 2017.
V porote sú ľudia zo svetovo najznámejších fotoagentúr, kurátori a editori rôznych svetových foto akcií. „Nečakám úspech, lebo sa hlásia ľudia zo 150 krajín. Nejdem preto, že to musím vyhrať. Nesnažím sa veci tlačiť a vyostrovať. Mám, čo robím rád, a chcem len počuť, čo si o tom myslia ostatní,“ pokračuje Marek.
Jedna z ulice pri gymnáziu
Mladý Považskobystričan posielal fotografie z ulíc, je tam veľa záberov z jeho rodného mesta, ale aj iných častí Slovenka.
Za všetky spomína napríklad záber z ulice, kde stojí považskobystrické gymnázium. „Fotil som tam psíka. Býval som kúsok ďalej a vedel som sa tam prechádzať. Raz, keď som išiel svojou obľúbenou trasou, čosi bolo predsa inak. Pes bol za plotom ako väčšinou, ale na chodník za plot mu padla loptička. Cez plot na ňu pozerá. V tom pohľade vidieť krásnu, jednoduchú, silnú túžbu.
Hneď som jej porozumel aj bez slov,“ opisuje záber Marek. Skôr, než mu loptičku podal, vznikla sekvencia záberov, z ktorých bolo aj ťažko vybrať. „Ulice skrývajú veľa zaujímavého, len stačí ísť a pozerať sa. Aj tie považskobystrické sú plné super obrazov,“ hovorí Marek.
(zdroj: MAREK PUPÁK)Beseda v CoolTajneRi
O viacerých príbehoch z fotografovania príde porozprávať mladý fotograf v piatok večer na podujatie CoolTajneR. A nebude sám. Príde aj Martin Dubéci, občiansky aktivista a špecialista na zahranično-politickú a vnútornú bezpečnostnú situáciu.
Besedovať sa bude na témy, prečo je na Slovensku v spoločnosti taká zlá nálada, prečo je spoločnosť taká frustrovaná, ako to zmeniť, a tiež o tom, či sa treba báť migrantov.
Súčasťou večera bude aj vernisáž víťazného diela Mareka Pupáka Na Slovensku po slovensky a letné kino, v ktorom sa bude premietať film Príkaz zhora. Tento snímok zachytáva migračnú vlnu na hraniciach Maďarska, obranu hraníc ľuďmi, ale aj pastora, ktorý pomáha zmierniť náročné podmienky putujúcich utečencov.
Práve utečenci sú témou, ktorú radi využívajú viacerí politici, aby strhli na seba pozornosť. Aj tí extrémistickí. Podľa mladého fotografa mal vo svojej vlastnej krajine pre extrémizmus už aj on raz veľký strach.
Príďte si teda vypočuť aj príhodu, keď bolo v Bratislave stretnutie Globsecu, zhodou okolností aj stretnutie pravicových extrémistov a ich oponentov antifašistov, tiež závod bikerov, ktorí predvádzali extrémne zjazdy od Bratislavského hradu.
Prečo sa strhla davová psychóza a ľudia zúfalo utekali na hrad? Prečo mal mladý fotograf, paradoxne v čase, keď bolo mesto hádam najstráženejšie vo vlastnej krajine, prvýkrát strach a aká pachuť zostala v mladom človeku? Aj o tom sa dozviete z jeho rozprávania.
