Majú symboliku, pôvod môže mať v súkenníckej výrobe

DOLNÝ MOŠTENEC. Erb posväcovali počas tohtoročných hodov. Prvotný návrh pochádza od miestneho obyvateľa Vincenta Krivého. Ilustroval viaceré knižky povestí, ktoré boli zozbierané v regióne Považia. Na erbe pracoval aj miestny historik a spisovateľ Gejza Sádecký.

Dve časti ho mali, oni nie

Poslanec za mestskú časť Dolný Moštenec Peter Zvak hovorí, že hoci oslavovali 620. výročie prvej písomnej zmienky, nemali svoj erb. „Dolný Moštenec ho nikdy nemal. Moje obvody Zemiansky Kvašov a Horný Moštenec mali erb, preto som sa začal o to zaujímať, radil som sa s historikmi,“ vysvetľuje. Dodal, že mu potvrdili neexistenciu erbu, aj to, že by sa dal urobiť.

Vybavovanie

Prvý náčrt erbu urobil Vincent Krivý, ktorý je z Dolného Moštenca. Gejza Sádecký doladil tvar a potrebné detaily a návrh podali na schválenie Heraldickej komisii v Bratislave. Prvý návrh s nápisom MD neprešiel, až druhý, keď sa doladili detaily s heraldikou. „V januári sme z komisie dostali certifikát, že môžeme používať tento erb. Na hodových slávnostiach počas omše sme ho požehnali. Erb máme už aj umiestnený na novej uvítacej tabuli pred Moštencom,“ pokračuje Zvak.

Aj informačná brožúra

Heraldik Ladislav Vrtel hovorí, že ľudia prikladajú erbu často veľký význam a svoju obec s ním zosobňujú. „Náš erb, ktorý bude symbolizovať obec, môžeme teraz dať na kultúrny dom, dávať ho na pódium, keď sa budú organizovať kultúrne akcie. Ľudia sa pýtali, prečo to už nemáme,“ vysvetlil poslanec.
Taktiež urobili informačnú brožúru o Dolnom Moštenci s popisom histórie a fotografiami. V erbe majú Dolnomoštenčania vtáčika na vetvičke s tromi červenými bobuľkami.

Vychádzali z pečate

Gejza Sádecký, ktorý pracoval na príprave erbu, hovorí, že erby musia mať nejaký základ. Kedysi mali obce pečate, ktoré sa používali v úradnom kontakte. „Moštenec mal dve pečate a z nich bolo treba vychádzať. V takomto prípade majú obyvatelia možnosť vybrať si, ktorá sa im bude viac páčiť. Potom platia aj určité oficiálne zásady, ktoré sa musia pri vytváraní erbu dodržať, čo sa týka farieb aj tvarov. Tie nemôžu byť hocijaké, dôležité je aj to, aké kombinácie farieb sa zvolia,“ vysvetľuje v skratke Sádecký.
Od čoho sa odráža historická symbolika na pečati, z ktorej sa vychádzalo, je podľa neho ťažké zistiť. „Niektorá symbolika sa však rada opakuje pri viacerých erboch. Do pečatí aj erbov sa často dostávajú prírodné motívy. Vychádzali z charakteristického prírodného prostredia v okolí obce,“ hovorí Sádecký. V erbe Dolného Moštenca môže ísť o plodiny, ktoré sa tu často vyskytovali, a aj vták môže byť charakteristický pre túto lokalitu. Konkretizovať druhy bližšie, je už ťažké.
Vincent Krivý hovorí, že pri tvorbe erbu vychádzali z pečate z prvej polovice 18. storočia. Pokúšal sa zistiť, prečo sa v súvislosti s Dolným Moštencom vyskytuje symbolika vtáka a vetvičky s bobuľami. „Mohlo by to mať súvis so súkenníkmi. Vetvička môže byť imelo,“ domnieva sa Krivý a dodáva, že imelo má súvis s výrobou súkna. „Imelový lep sa totiž pridáva do súkna, keď sa valchuje, aby lepšie držalo. Stmeľuje ho,“ hovorí Krivý. Bobuľky boli podľa neho pôvodne v návrhu erbu biele, neskôr ich zmenili na červené. „Ale veď je to pekné a treba dodržať nejaké pravidlá tvorby erbu,“ hovorí Krivý.
Spomína ešte niečo z histórie, a síce, že na konci dediny bol vraj kedysi mlyn a valcha. „Práve tu robili súkno pre vojsko. A to nemohli len tak, museli mať na to určité výsady, povolenia,“ dodáva Krivý.