PRAZNOV. Z malej akcie, ktorú začala organizovať folklórna skupina Praznovanka, sa rokmi stala akcia, ktorá už dávno presiahla hranice regiónu. A čo organizátorov najviac teší, záujem divákov o Praznovské folklórne slávnosti stále trvá. Je vidieť, že slovenský národ má k folklóru skutočne blízko.
Najmä súbory z regiónu
Tento rok organizátori vsadili najmä na domácu pôdu a pozvali súbory z nášho regiónu. Na javisku sa postupne predstavili Dúbrava z Jasenice, Podžiaran z Papradna, súbory Považan, Seniorpovažan a Mladosť z Považskej Bystrice. Ich vystúpenia až nutkali do spevu a namiesto tanca aspoň do podupkávania nohou.
Samozrejme, že nechýbala ani domáca Praznovanka. Pásmo Rukovačka, doplnené hovoreným slovom, divákov pobavilo, v starších mužoch možno aj vyvolalo spomienky, keď odchádzali na vojnu.
Chceli niečo iné
Autorom pásma Rukovačka je Jozef Dvoršík, vedúci mužskej zložky folklórnej skupiny Praznovanka. Prezradil, že akýmsi iniciátorom boli členky ich skupiny. „Niektoré ženy chceli, aby v pásme bolo aj hovorené slovo, nielen piesne, že to ľudí viac zaujme. Asi je to pravda, lebo u nás sú ľudia dosť divadelne založení, sú aj zvyknutí na naše divadlá, ktoré hrávame v praznovskom nárečí. Pásiem máme už veľa, ale také, čo sa týka rukovania, ešte nie. A bolo aj veľa piesní v šuflíku, tak sme ich mohli použiť,“ zaspomínal si.
Mnohé z nich si aj on sám pamätá, spievali ich na zábavách, či v čase, keď rukovali na vojnu. „Ale sú tam aj oveľa staršie. Napríklad Komárno, to spievali ešte ozaj starí, už nebohí ľudia. Pripomenula nám ju jedna žienka, že ju spieval jej otec. Jeden verš – Mrcha časy nastávajú, buje vojna, bujeme rukovať do Komárna – napovedá, že táto verzia musela vzniknúť ešte počas prvej vojny,“ pripomenul.
Ako vidieť, folklór sa stále páči všetkým vekovým kategóriám. (zdroj: VŽ)Pribúdajú aj mladí
V pásme účinkovali aj mladí ľudia. Ale ako skonštatoval Jozef Dvorščík, boli by radi, keby ich bolo ešte viac.
Niet divu, že chcú pokračovateľov. Piesne, ktoré Praznovanka spieva, majú korene v dávnej minulosti a jej zásluhou sú stále živé. Zozbierali ich najmä členky folklórnej skupiny. „Keď začínali, chodili po starších ľuďoch a zbierali piesne a takto sa ich veľmi veľa podarilo zachrániť,“ povedal.
Spievali všade
Zároveň ale doplnil, že za ich mladých čias ľudia oveľa viac spievali. „Aj ja som spieval odmalička, vlastne celá moja generácia. Keď sa niekde zídeme, tak hovoríme, že sme sa vtedy naučili spievať, nie na hudobnej výchove. Dievčatá spievali na poli, pri kravách. Ani chlapci neboli výnimkou. Keď sme pásli kravy, vždy som čakal, kým všetci odídu. Až potom som začal hnať kravičky domov a spieval som si celou cestou. Láska k spevu zostala v človeku a myslím, že je vo všetkých starších účinkujúcich. No a mladší ju už popri nás chytajú tiež,“ dodal.
