V lokalite je mnoho zaujímavých miest, ktoré nie sú tak mohutne atakované návštevnosťou, na chodníkoch si môžete užiť do sýtosti nerušený pokoj. Voda z miestnych prameňov patrí k najkvalitnejším na Slovensku a v neupravovanom stave má údajne priaznivejšie zloženie ako balené dojčenské vody.
Oddychová zóna a plány
Na hornom konci obce vyrástla len nedávno krásna oddychová zóna vďaka aktivitám občianskeho združenia Tri studničky. „Všetkým, čo ju robili, patrí veľká vďaka,“ hovorí starosta Domaniže František Matušík. Okrem krásnych drevených sôch, altánku, miesta na opekanie a iného zázemia na využitie či pre potechu oka, tu nájdu turisti aj náučný chodník.
Miesto je dobrým východiskom pre ďalšie plány obce. „Chceli by sme vytvoriť prepoj pre turistov a cykloturistov smerom od tejto oddychovej zóny na Lazy a Čelkovu Lehotu. Vrchom cez hory by sa tak dalo prejsť do Podskalia,“ hovorí starosta Matušík.
Potulky na všetky strany
Domaniža má z hľadiska cykloturistiky zaujímavú polohu. „Dá sa odtiaľto prejsť cestičkami cez hory do iných nie menej zaujímavých lokalít. Dostať sa môžete napríklad do doliny Súľova cez Malé Lednice, na Rajeckú dolinu do Čičmian a Fačkova a tiež na Pružinskú dolinu. Domaniža je vlastne križovatkou, v ktorej začína a ústi mnoho zaujímavých chodníkov,“ vysvetľuje starosta. Sám má tieto miesta prechodené aj prejazdené, či už ako poľovník, alebo cyklista.
Aj to sa dá zmeniť
Od križovatky v Domaniži ide aj jedna etapa do Považskej Bystrice po hlavnej ceste, ktorá je dosť frekventovaná. Keď sa cyklotrasa kedysi robila, nebola taká nebezpečná. Teraz je to inak. „Toto by bolo ešte dobré doriešiť, lebo možnosti na bezpečnejšiu trasu sú. Trasa by mohla viesť popri Vážtianskom potoku, pred Prečínom okolo skalnej ihly, ktorá je miestnou dominantou, a potom ďalej popod Praznov a Manínec,“ hovorí Matušík.
Námestie ožilo, turisti majú zázemie
Turisti, ktorí sa vyberú do Domaniže, či už pešo, alebo na bicykli, nájdu na malom námestí najnovšie aj celkom slušné zázemie. „Ožilo, čo ma teší. Otvorená je pizzeria, dole funguje bufet a obchody. Najnovšie si môžete kúpiť aj zmrzlinu. Veľa ľudí sa na ňu zastavuje aj pri ceste autom. Funguje aj bar, penzión na ubytovanie s wellnessom a reštauráciou,“ hovorí o oživení podnikateľských aktivít, ktoré súvisia s rozvojom turizmu Matušík.
Dodáva, že reštaurácia ponúka každý deň menu do 15. či 16. hodiny. Ak sa ľudia chcú najesť neskôr, môžu ísť do pizzerie, kde im radi urobia aj hamburger či bagetu.
Niečo pre skalolezcov a potulky v zime
Neďaleko obce je aj úchvatný skalnatý masív, ktorý láka vyznávačov skalolezectva. „Je to teraz veľký boom. Nelezie sa do veľkých výšok, len sú naťahané cesty rôznej obtiažnosti. Je ich tu asi päťdesiat, niektoré aj na najvyššej úrovni obtiažnosti,“ hovorí Matušík.
V okolí obce sú aj miesta, ktoré môžu využiť ľudia v zime na bežkárske lyžovanie. Stopy zatiaľ robia miestni nadšenci.
Kostol, vzácne maľby, oltár a krypta s tajomstvom
Starosta hovorí, že obci nechýba aj lákadlo, ktoré by viac zviditeľňovalo ich históriu, ktorá je tiež určite zaujímavá. Veď prvopočiatky osídlenia siahajú poriadne ďaleko do minulosti. Presné začiatky osídľovania sa však dajú bezpečne určiť do 11.-12. storočia, kedy tu už bolo slovanské sídlo, ktoré sa v prvej písomnej zmienke z roku 1268 nazýva Domanysa. V tejto dobe už tu bol i kostol, fara a kňaz menom Godislav. Osídlenie tu však bolo už oveľa skôr. „Celá história obce je postavená na prvej písomnej zmienke a je prepojená s kostolom,“ hovorí starosta.
V obci stál dokonca aj hrad. Návštevník si však môže pozrieť už len Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa. Pri rekonštrukcii oltára tu našli asi pred desiatimi rokmi pod novšími nátermi na stenách zaujímavé obrazy, ide o diela z čias renesancie. Znalec, akademický sochár Jozef Klech, hovorí o nich, ako o veľkých objavoch, lebo podobných renesančných malieb je na Slovensku málo. Nesporne zaujímavý je aj oltár vysoký asi desať metrov. Postaviť ho dali príslušníci šľachtického rodu Esterháziovcov. Na jeho zhotovení sa podieľali umelci zo zahraničia, pravdepodobne z Talianska.
Kostol je teda vzácna pamiatka spolu so stĺpmi na ceste do neho a starými lipami. Podľa starostu ukrýva ešte jedno tajomstvo. „Je tu aj krypta, kde je pochovaný duchovný. Podľa informácií, ktoré máme, ide o mumifikované telo Juraja Vrtíka, farára z Domaniže, ktorého mala zavraždiť Jánošíkova družina,“ hovorí starosta. Dodáva, že v hrobke je spolu s pozostatkami ďalších dvoch nebožtíkov a telo je aj po mnohých rokoch vo veľmi dobrom stave. „Ornát je nepoškodený, pekne vidno čižmy,“ hovorí starosta Matušík. Kryptu by chcela obec sprístupniť verejnosti.
Starosta objasňuje aj tragédiu, ktorá sa stala pred mnohými rokmi a pri ktorej na farára strieľali, zranili ho. „Podľa historických dokumentov na Vrtíka vystrelil Jánošíkov tovariš. Jánošík bol potom za tento čin odsúdený, aj keď ho nespravil,“ hovorí Matušík.
Dodáva, že osudnou sa mala farárovi stať jedna z ciest cez Suchú dolinu, kadiaľ chodil farár z Domaniže do Frívaldu, teda Rajeckej Lesnej, aby mohol vyspovedať ľudí. „Stretli ho údajne spomínaní tovariši a chceli vedieť, čo je zač. On im asi nechcel povedať, tak ho postrelili a chceli ho aj ozbíjať. Zostal na tomto mieste ležať skrvavený,“ tlmočí minulosť starosta. Do dediny ho potom doviezli ľudia. Na následky zranenia nakoniec zomrel, a to na jeseň v roku 1712.
Chceli by múzeum, vyhliadkovú vežu a amfiteáter
V obci mali tiež rozpracovaný aj veľký projekt cezhraničnej spolupráce s mestom Slavičín. Využiť by chceli starý objekt tristoročnej fary po dohode s cirkvou a vytvoriť tu múzeum a pred ním amfiteáter na podujatia. „Máme už aj nejaký zbierkový fond na vytvorenie takzvanej starej domanižskej kuchyne, kde by si mohli ľudia pozrieť, ako sa tu kedysi žilo. Miestny nadšenec pre históriu František Koval sa už roky venuje mapovaniu histórie obce i regiónu a zozbieral, spracoval a uchováva množstvo dôležitých dokumentov, materiálov, fotografií a informácií majúcich veľkú hodnotu pre nás všetkých. Pán Koval nám prisľúbil odstúpiť aj svoju zbierku, ktorú nemá komu zanechať a z nej by sme vytvorili ďalšiu expozíciu starých máp. Bola by tam aj medirytina hradu, ktorý tu kedysi dávno stál a iné artefakty. Isto by nechýbala ani výstava kraslíc, ktorými je Domaniža povestná či knižnica,“ hovorí starosta.
V pláne je aj veľká vyhliadková veža. Spájali by sa pri nej cesty z chotárov Pružiny, Rajca aj Považskej Bystrice a bol by z nej aj výhľad na tieto strany.
