JASENICA. Už od prvého ročníka je Jasenické nôtenie akciou žánrovo veľmi pestrou. Dokonca sa stalo podujatím, na ktorom sa tradične usporadúva krajská postupová súťaž a prehliadky speváckych zborov dospelých z Trenčianskeho kraja. Popoludnie patrí zase folklóru a iným žánrom.
Jasenické nôtenie Čítajte Pestrosť žánrov a zborový spev
Spoluorganizátorom Jasenického nôtenia je od začiatku Považské osvetové stredisko. Podľa jeho riaditeľka Daniely Čižmárovej sa spočiatku uvažovalo len o stretnutí folkloristov, neskôr sa však ujala myšlienka robiť žánrovo pestrejšie podujatie. Bola to šťastná voľba. „Dopoludnia býva zborový spev v kostole, potom sú folklórne vystúpenia a záver patrí vystúpeniam country alebo folkových kapiel. Mix rôznych žánrov sa osvedčil, podujatie navštevujú ľudia z doliny aj širšieho okolia,“ hovorí Čižmárová.
To sa hneď aj potvrdilo pri ankete. „Chodievam na zborový spev do kostola počas Jasenického nôtenia každý rok. Program tohto podujatia je naozaj žánrovo pestrý. Každý si nájde, čo má rád. Pre mňa je vždy zážitkom vystúpenie zborov v kostole. Vystúpenie v kostole je vždy s inou akustikou a, samozrejme, cítiť niečo božie, nadpozemské,“ povedala Monika, ktorá prišla z Považskej Bystrice.
Zo súťažnej prehliadky zborov v miestnom kostole. (zdroj: BERKO)Spievanie v kostole je tradíciou
Podujatie vzniklo podľa starostu obce Richarda Pekára ako obecná akcia. „Hody u nás neboli tradíciou. Moja predchodkyňa sa postarala o výstavbu pekného amfiteátra vedľa kostola, a potom hľadali náplň. A tak začali usporadúvať Jasenické nôtenie,“ hovorí starosta.
Zborový spev v kostole je špecifikom podujatia v Jasenici. „Každý rok vystupuje Aca People, keďže viacero jeho členov je z Jasenice. Máme Zbor svätého Michala archanjela, ktorý vedie pani Jánošíková. Väčšinu členov tvoria jej deti a spievali aj na omši. V Jasenici je tradíciou, že počas omše aj rôznych cirkevných slávností počuť zborový spev. Možno aj to bolo na začiatku myšlienky zahrnúť do programu aj spev zborov v miestom kostole,“ hovorí Pekár.
Program je pestrý aj čo sa týka vekového zamerania. Bývajú aj sprievodné podujatia pre deti. „Tak dúfam, že sa nenudí nikto,“ hovorí starosta Pekár.
Niečo pre malých cyklistov
Spestrením bol tento rok cyklistický pretek. „Prišiel pán starosta a oslovil nás, že či by sme niečo pre deti neusporiadali, keďže máme cykloservis. Urobili sme preteky od troch do dvanástich rokov. Mohli ísť aj deti na odrážadlách, pripravený bol aj okruh,“ povedal Dušan Jandúch. Pripravené boli vecné ceny, diplomy aj medaily.
Bicyklovanie je záľubou pre Stanislava Vříčku a jeho syna. Na preteky prišli radi obaja. „Máme pojazdenú Papradniansku a Pružinskú dolinu. Futbalových záležitostí je v obci dosť, ale takýchto pretekov by mohlo byť viac, hlavne pre deti,“ povedal mladý otec. Záujem by podľa neho bol aj medzi dievčatami.
Školák Peter Hrnčík prišiel súťažiť na parádnom horskom bicykli. „Chodíme jazdiť na trať, ktorú máme urobenú pri dedine. Spravili ju starší chalani,“ prezradil Peter. Viac času na zhováranie nemal, vyvolávali ho už kamaráti.
Jeden ples a Dúbrava
Na Jasenickom nôtení tak, ako je zvykom na iných podobných podujatia v obciach, vystupujú väčšinou ako prvý domáci folkloristi. V Jasenici majú folklórnu skupinu Dúbrava. „Fungujeme v podstate od roku 2009, keď bol prvý školský ples a potrebovali sme do programu nejakú kultúrnu vložku. Nechceli sme platiť drahú skupinu, predsa len škola nemala peniaze. Žiaci, ktorí sú teraz členmi súboru, chodili vtedy ešte len do školy. Tak sme zavolali ich aj rodičov tých žiakov a pripravili sme vystúpenie. Ľuďom sa veľmi páčilo,“ spomína si na začiatky Dúbravy Ľubica Miniariková, vedúca skupiny.
Na pochovávaní basy vo februári sa dalo teda dohromady deväť členov. „V Jasenici bolo skôr zaužívané divadlo, hasiči, futbalisti, ale folklóru sa nikto nevenoval, aspoň podľa prameňov, ku ktorým sme sa dopátrali. Tak sme skúsili, že oprášime niečo z Papradnianskej doliny. V Jasenici sa toho veľa nezachovalo, ani ľudí, čo by si zvyky pamätali tu už veľa nebolo. Tu bol veľký vplyv Plevníka-Drienového a iných obcí, po tom čo sa otvorili Považské strojárne a každý akoby na to pôvodné pozabúdal,“ hovorí Miniariková.
Snažia sa však pátrať po archívoch, ale nájsť niečo pôvodné, jasenické, je vraj ťažké. Spevácka skupina je skôr o ženách. Majú však predsa aj chlapa, harmonikára. „Aďo bol v čase zakladania skupiny tiež žiakom školy. Zaujímavé je, že nechodil do umeleckej školy, učil sa hrať sám a posluchom. Máme ho veľmi radi, lebo taký mladý človek, ktorý má svoje partie, priateľku, stále chodí s nami hrať a nikdy nepovedal, že sa mu nechce, že nejde,“ oceňuje aktivitu mladého muzikanta vedúca folklórnej skupiny Dúbrava.
