HORNÁ MARIKOVÁ. Dušan Sedláček žije v Čechách, korene má však v Hornej Marikovej, na lazoch v osade Rovné. Stojí tu drevenička po jeho starých rodičoch. Tá je už roky miestom pre naj letné prázdniny.
Najprv rodina, potom aj kamaráti
Dušan Sedláček chodí na drevenicu po dedovi aj so svojím bratom už od detstva, keď boli malí chlapci, teda od sedemdesiatych rokov. „Trávil som tu teda prázdniny ako decko, potom ako puberťák, neskôr ako mladý statný pán a teraz ako pán v rokoch,“ referuje otec dvoch synov.
Najprv sem chodil len so svojimi deťmi, bratom a neskôr sa začali pridávať aj kamaráti s deťmi. Merajú vždy ochotne cestu až z okolia Prahy, aby zažili raz do roka niečo neopakovateľné, fantastické. Aj tento rok bola v Rovnom na starej, malej drevenici asi dvadsiatka ľudí, menej dospelákov a raz toľko detí.
Pre deti sú prázdniny na marikovských lazoch veľkým zážitkom. (zdroj: BERKO)Bez žien, dievčatá sú ešte prípustné
Akcia Apalucha, ako sprisahanecky chlapi volajú niekoľko dní na lazoch, má jedno veľmi prísne pravidlo. „Ženy sem nesmú,“ hovorí Štěpán, Dušanov starší syn. Čudujeme sa trochu, lebo malé stvorenia, ktoré okolo nás pobehujú počas návštevy Apaluchy ani pri tej naj predstavivosti nevyzerajú ako chlapci. „No, teda, myslia sa tým osoby ženského pohlavia do dvanásť rokov. Do tejto hranice to nie sú ženy, ale dievčatá, to je prípustné,“ vysvetľuje s vážnou tvárou Štěpán.
Raj nevídaný, keď sú ženy rozumné
Pravidlo o zákaze žien sa prísne dodržiava a chlapi hovoria, že majú aj s deťmi počas niekoľkých dní v lete na lazoch raj nevídaný. Manželskú kontrolu vraj nikdy nemali, ako to bolo vo filme S tebou mně baví svět, ktorého nápad im bol vzácnou predlohou.
„Ale som presvedčený, že ženy nám závidia. Votrieť sa však nepokúšajú. Dobre vedia, že by to potom nebola tá pravá Apalucha. Sú rozumné,“ dodáva Dušan na margo všetkých manželiek.
Účastníci Apaluchy majú v Marikovej raj nevídaný. (zdroj: BERKO)
Akcia Apalucha Čítajte Prepáč, mami!
Jakub Günther býva kúsok od Prahy, patrí k starším deťom, ktoré chodia na Apaluchu. „Som tu už šiesty rok,“ prezrádza. Keď sa pýtame, či chce vždy ísť, prichádza jednoznačná odpoveď: „Jasne!“Keby vraj ochorel a nemohol by, určite by ho to vážne na niekoľko mesiacov do ďalších prázdnin poznačilo.
Na Apaluche miluje hlavne vodné bitky. „Je to úplne jednoduché. Nalejeme vodu do vedier a navzájom ju na seba vylievame. Nikto nás nehreší, aby sme to nerobili, že budeme chorí, a potom ak sme aj mokrí, nemusíme sa prezliekať. Tiež nikomu nevadí, že máme vodu aj v topánkach. Tá sloboda je taká krásna,“ hovorí Jakub a hneď dodáva vetičku: „Prepáč, mami!“ s ospravedlnením sa neprítomnej mame.
Na lazoch by mohla podľa neho byť aj veľmi dôsledná hygiena škodlivá. „Ale zuby si vyčistiť musíme, konštatuje a umyť sa lepšie musíme aspoň raz za tri dni, aby sa nepovedalo,“ uškŕňa sa Jakub.
Humor je povinný. Maskovanie do televíznej súťaže. (zdroj: BERKO)Bojovky a iné záludnosti
Jan Sedláček, Dušanov mladší syn, hovorí, že tých niekoľko dní v Marikovej si poriadne užijú. No vraj, keď bol menší a robila sa „bojovka“, bol aj strach. Museli totiž ísť niekde v noci, v horách na hrebeni, kde nie je žiadne svetlo. To je absolútna tma. „Počujete všeličo,“ vysvetľuje Janko. Teraz už je to normálka. Vraj by zvládol aj cestu z dediny na lazy sám, možno s maličkým problémom, ale dal by to. Apalucha ho vraj už vycvičila.
Otcovia pripravujú okrem bojoviek aj rôzne iné hry. „Mávame napríklad aj MASH. Vždy je niekto zranený a ostatní sa ho snažia zachrániť,“ hovorí ďalší z ostrieľaných detských účastníkov Zdeněk Günther a ešte dodáva trochu uštipačne. „No, zachrániť ... Ono nie je jednoduché vliecť niekoho hore kopcom po kríkoch a žihľave,“ dozvedáme sa.
Tajné plány
David Schick šeptom upozorňuje na malú stavbu s nápisom 74. „Vidíte, ten malý prístrešok, teta, majú tam aj kresielko a stolíček. Tam tatkovia plánujú. Všetko je prísne tajné. Niekedy ich chodíme špehovať,“ prezrádza.
Dievčatá
Janička Krejíčková a jej sestra Viktorka boli v lete na Sardínii. Na Apaluche sa im však páči viac. „Lebo tu sa hráme hry. Dobre nám aj varia, kuchyňa je za chatičkou, vonku. Musíme aj pomáhať, aby sme sa potom mohli hrať. To majú potom otcovia viac času,“ prezradila Viktorka. Za mamami vraj smutno nie je a boja sa trochu len tmy, keď musia ísť do kadibudky večer. „Sú ďaleko,“ prezradili dievčence.
Na chalupu si priniesli aj nejaké pekné šaty, ale tie si tu veru neoblečú. Tu je to jednoducho len na nohavice. Nuž a aby nemali tatinovia robotu s dlhými vláskami, všetky princezné mali zapletené postupné vrkoče, ktoré vydržia niekoľko dní.
To sa vraj poddá
Adam Ružička sa jediný priznal, že mu je veru za maminou trochu aj smutno, hlavne večer. Má šesť rokov a na Apaluche bol prvýkrát. Starší chlapci ho však tľapkajú s pochopením po ramene a tvrdia, že je to normálne, za niekoľko rokov bude vraj všetko inak.
Vlastná televízna súťaž
Na Apaluche sme zažili priamy prenos z televíznej hry Chcete být chudákem so Štěpánom Čechom (moderoval, samozrejme, Dušanov starší syn). Išlo o hru, kde museli odpovedať súťažiaci na rôzne, občas aj zákerné otázky. Napríklad, či horí hovno. Vtedy sa telefonovalo pre nápovedu tetám, mamám a podobne a zapol sa odposluch. Zábava bola ešte väčšia.
My sme zapadli medzi obecenstvo a zažili sme kopec smiechu. Lazy sme opúšťali s dobrou náladou. Na Apaluche totiž platí ešte jedno pravidlo, že humor je tu povinný.
Oživenie
Na akciu sa vždy tešia aj ľudia, ktorí bývajú na lazoch. Leto je tu vraj vďaka nej veselšie. Susedia Borseníkovci vždy pripravia deckám aj nejaké prekvapenie, tento rok vyrobil ujo Jozef napríklad delo. Teta Jitka prinesie zase dobroty deťom, ujo tatkom.
Nuž a starosta Hornej Marikovej Miro Hamar musí byť stále v strehu. Veď jedno leto prepadli obecný úrad zamaskovaní indiáni, ktorí sa nápadne podobali na účastníkov Apaluchy.
