P. BYSTRICA/MARIKOVÁ. Očko k očku a je na svete chobotnica. Ide o hračku, ktorá pomáha predčasne narodeným deťom alebo tým, ktoré majú problémy so srdiečkom. Všimli si to ako prví úplnou náhodou lekári a sestry v Dánsku a myšlienka sa rozšírila po celej Európe.
V Bratislave a na Slovensku sa dostala do povedomia ľudí aj vďaka aktivitám zdravotnej sestry, ktorá pochádza z Dolnej Marikovej. Myšlienka oslovila aj šikovné ženy v regióne, ktoré začali chobotničky vyrábať.
Ako pomáha chobotnička
Zaujímavý projekt, ktorý beží na Slovensku aj pod názvom Chobotničky pre srdiečkové detičky, vznikol pred štyrmi rokmi v Dánsku. Zameraný je na výrobu bavlnených háčkovaných chobotničiek, ktoré pomáhajú deťom pri liečení.
S nápadom realizovať ho aj u nás prišla detská sestra Ľubomíra Škrabková, ktorá pracuje v Detskom kardiocentre v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. „Určený bol pôvodne pre predčasne narodené deti. Tam to bola vec náhody. Otec priniesol chobotničku svojej dcére do nemocnice a personál si všimol, že bábätko hneď chytilo chápadlá a zabávalo sa s nimi. Nechytalo potom hadičky, na ktoré bolo napojené,“ hovorí detská sestra.
Dodáva, že deti majú veľmi silno vyvinutý pud a siahajú po všetkom, čo je v ich blízkosti, aby to uchopili. Veľa ráz naslepo. „Takto veľmi často chytili práve hadice a povyťahovali ich,“ hovorí sestrička Škrabková.
Dodáva, že toto je jeden efekt. V Dánsku vyšli aj informácie, že ak sa dieťatko hrá s chapadlami chobotničky, dochádza k upokojeniu srdcového rytmu, dýchania a deti sú celkovo pokojnejšie. Začalo sa to veľmi rýchlo šíriť po viacerých krajinách v Európe.
Rady by pomohli aj ženy z dovova v Hornej Marikovej. Paulína Prelovská pri háčkovaní. (zdroj: BERKO)Neha, citlivosť a niečo osobné na lôžku
Sestrička Škrabková hovorí, že v Poľsku začali postupne chobotničky dávať aj deťom, ktoré nie sú narodené predčasne, ale majú nejaké zdravotné problémy, pre ktoré musia byť v nemocnici. Ona našla náhodou na internete článok z nejakej anglickej nemocnice. Pretože pracuje v detskom kardiocentre, kde majú deti rôznych vekových kategórií, ale prevažne novorodencov a sama háčkuje hračky, pokúsila sa zopár chobotničiek uháčkovať a malo to veľkú odozvu na pracovisku.
„Milé je to aj pre rodičov, pretože keď zbadajú, že má dieťa na lôžku niečo takéto milé, osobné, má to pozitívny psychologický efekt na nich. Navyše, keď im vysvetlíme, ako sa chobotničky do nemocnice dostali, uvedomia si, že na ich deti myslí aj niekto iný, aby sa im pomohlo a vnímajú to ako pekný individuálny prístup,“ hovorí zdravotná setra. Nie je to potom už len o tej čistej ošetrovateľskej a medicínskej starostlivosti, ale vnáša to do jej procesu nehu, citlivosť, niečo pekne osobné.
V detskom kardiocentre začali používať chobotničky v septembri a v apríli urobila Ľubomíra Škrabková aj stránku na sociálnej sieti, aby dala výzvu pre Slovensko. Okrem žien, ktoré háčkujú, sa mi začali ozývať aj nemocnice a teraz už aktuálne vo viacerých prenatologických centier išli balíčky chobotničiek do žien z celého Slovenska.
Niekoľko aj z Považskej Bystrice
Do projektu Chobotničky pre srdiečkové detičky sa zapája aj Zuzana Melicherová z Považskej Bystrice. „Všimla som si na sociálnej sieti, že je niečo rozbehnuté v Čechách a videla som aj reláciu v českej televízii. Keď som to spomínala kamarátke tu z Považskej Bystrice, povedala mi, že niečo podobné robí aj jej kamarátka, ktorá pracuje ako zdravotná sestra na klinike v Bratislave a je z nášho regiónu,“ hovorí Zuzana.
Na sestričku, ktorá pochádza z Považia, sa nakontaktovala cez sociálnu sieť. Dostala hneď vysvetlenie, aké sú podmienky a začala robiť. „Dostala som aj vlnu, ktorú podaroval zase niekto iný, lebo aj takto sa dá zapojiť do projektu,“ hovorí Zuzana s tým, že projekt ju hneď oslovil. Sama je matkou dvoch detí, preto ochotne pomôže iným, ktoré to potrebujú.
Háčkuje už dlho, hračky a kľúčenky. „Pri háčkovaní chobotničiek mám však aj ja veľký bonus, veľmi dobrý pocit z pomoci iným. Keď nebudem mať čo robiť, rada urobím koľko budem stíhať,“ hovorí Zuzana, ktorá mala v čase nášho rozhovoru hotových trinásť.
Pomôcť chcú aj dôchodkyne z domova v Marikovej
Keďže je zdravotná sestra Ľubomíra Škrabková rodáčka z Marikovej, obrátila sa so žiadosťou o pomoc aj na domov sociálnych služieb na Pagaňove v Hornej Marikovej.
„Naši klienti sa venujú ručným prácam, a tak, keď nás oslovila, súhlasili sme. Má to pre nich hlboký význam,“ hovorí riaditeľka Anna Hanuliaková. Dodáva, že ich klienti sa radi zapájajú do takýchto činností, jednak, aby ukázali, čo vedia, ale nadobúdajú tiež vzácny pocit vlastnej užitočnosti, o ktorej občas už pochybujú. Ide tak o určitý druh terapie aj pre starých ľudí.
„Rada všetko rozdám, nič som si ani doteraz nenechávala pre seba z toho, čo som háčkovala. Je to pekná myšlienka,“ povedala dôchodkyňa Paulína Prelovská, ktorá sa dala nahovoriť na háčkovanie chobotničiek.
Prezradila ešte, že so zvieratkom, ktoré má pre deti vyrobiť, má trochu problém „Také zviera som ešte nikdy nevidela. Robila som raz kohútika a ani vtedy som si nevedela dosť dobre predstaviť hlavu a tak som chodila nazerať do dvora susedom,“ hovorí pani Prelovská s tým, že takto chcela načerpať inšpiráciu. Žartom ešte dodáva, že chobotnicu by však v Marikovej asi ťažko hľadala. „Bola som aj pri mori, ale nič podobné som tam veru nevidela. Ale hádam to nejako zvládnem a deťom sa bude páčiť,“ dodala nakoniec babička.
Háčkovať nebude len ona, pridať by sa mali aj ďalšie zručné ženy.
