PAPRADNO. Richard Grajcarík našiel nedávno v lese zaujímavú rodinku. Niekoľko jedlých hríbov zrastených dokopy. K rodinke sa pridal aj votrelec, jedovatá muchotrávka červená.
Pritisnuté k sebe
Hríby rástli pokope v zmiešanom lese, kde boli ihličnaté aj listnaté stromy na celkom viditeľnom mieste. „Skúšal som ich vytrhnúť aj samostatne, ale sú spojené. Nedajú sa oddeliť ani teraz,“ prezradil nálezca, keď ich ukazoval. Skúsili sme aj my, nešlo to. „Nič podobné som ešte nenašiel. Pýtal som sa aj ľudí z Papradna, čo chodia na hríby, či našli niečo takéto,“ hovorí Richard Grajcarík. Rásť pohromade, aj tesne vedľa seba už vraj našli, aj pekne v kruhu, ale takto zrastené nenašiel veru z opýtaných nikto.

Hovorí sa, že kde rastie muchotrávka, tam býva aj dubák. Teraz to bolo ale naozaj veľmi na tesno. Jedovatý votrelec dokonca celkom dobre prosperoval aj po odtrhnutí. „Berie asi vodu od nich tá muchotrávka. Včera bola ešte malá, ale teraz je už ohnutá. Tak rýchlo vyrástla za jeden deň. Dobré hríby osychajú a ona prospieva,“ prezradil Richard Grajcarík. Ohnúť sa votrelec veru musel, aby sa vytiahol nad klobúčik kamaráta.

Len či sú aj dobré
Nálezcovi sa nepozdávalo, že pri dobrých hríboch rástla tak blízko aj nejedlá huba. Skonštatoval, že hríby sú pekné, ale jesť sa ich vraj bojí. „Ktovie, či by boli dobré, keď rastú spolu s ňou,“ zapochyboval a nález nám rád odovzdal. Stihol ešte dodať, že on aj tak radšej zbiera brezáky, krvavníky a osikovce.

Úžasný úlovok a tiež jedlý
Nález sme ukázali Marcele Turčekovej z Mykologickej spoločnosti v Považskej Bystrici. „Sú to hríby smrekové. Rarita, že rastú takto spolu s muchotrávkou. Úžasný úlovok,“ zhodnotila pani, ktorá našla už v našich lesoch veru všelijaké huby. Ide podľa nej o zaujímavú hru prírody. Nálezca si však podľa jej kolegu Jozefa Rybárika mohol jedlé huby pokojne nechať. „Každý má svoje vlastné podhubie, nehrozí riziko nejakého kríženia,“ vysvetlil Rybárik. Ak vraj nájdu ľudia niečo takéto, nemusia sa báť, nikomu sa nič nemôže stať. „Jedine, že by muchotrávku zjedli zvlášť. To už áno,“ zažartovala pani Turčeková.
Po lepšom skúmaní nakoniec vysvitlo, že hríbov smerkových bolo v skupinke viac. Nie dva, ani tri, ale dokonca štyri. Dva boli ešte celkom maličké. Pán Grajcarík tak našiel zaujímavý nález, v ktorom bolo vlastne pokope päť húb.
