POVAŽSKÁ BYSTRICA. Cyklojazdu organizovali ako jednu z akcií podujatia Cooltajner. Pri organizácii pomáhali aj dobrovoľníci z Cyklokoalície a Cyklokuchyne. Ľudia hodnotia podporu cyklodopravy v meste ako slabú.
Zastavenia
Účastníci cyklojazdy sa previezli mestom. Od výškovej budovy obvodného úrad bicyklovali do priemyselného areálu v Strojárenskej štvrti a potom pred dom kultúry. Na viacerých zastaveniach sa dozvedeli zaujímavosti z histórie mesta.
Začali v blízkosti Šiandorovskej ulice, ktorá už neexistuje. Dozvedeli sa o nej aj o vzhľade mesta pred mohutnou socialistickou prestavbou. Ďalšie zastavenie bolo pri knižnici. Získali informácie o histórii vily, niek-dajšej vychýrenej bryndziarni a zabudnutých budovách štvrte. Ďalšie zastavenie bolo na mieste, kde kedysi stála monumentálna socha Milana Rastislava Štefánika. Na hlavnej vrátnici bývalých Považských strojární sa dozvedeli o histórii fabriky a zastavenie bolo aj v kryte z čias studenej vojny. Na záver bolo pri dome kultúry porozprávanie o práci v budove, ktorá patrila v minulosti k mimoriadne reprezentatívnym v rámci Československa.
Podpora cyklodopravy je slabá
Ľudí, ktorí sa podujatia zúčastnili, zaujalo oživenie myšlienky cyklojázd, ktoré majú podporiť rozvoj cyklodopravy v meste, ale aj informácie z jednotlivých zastavení. „Bolo to zaujímavé,“ povedal Rastislav Ďuriš. „Nie som Považskobystričan, pochádzam z Dubnice. Zaujala ma prehliadka CO krytu a tiež to, čo všetko sa vlastne vyrábalo počas 40 rokov v Považských strojárňach.“
Vôbec tiež netušil, že v knižnici bola kedysi bryndziareň a že vila aj výrobňa patrili židovskej rodine, ktorá skončila v koncentračnom tábore. „Je to smutná história, ktorá by sa nemala opakovať,“ dodal. Vyjadril sa aj k podpore cyklodopravy v meste a skonštatoval, že je to dosť zlé. Slabé je to však podľa neho aj v kraji. „Dohodol sa síce na nejakom prepojení s Moravou. Ale aj tu sa spomína rok 2025. Hádam to bude aspoň 2020,“ skonštatoval Ďuriš. Považská Bystrica by si zase podľa neho zaslúžila prepojenie cyklotrasou s Púchovom. „To je také najbližšie mesto,“ povedal. Bicyklom by sa malo dať bezpečne dostať podľa neho aj do Manínskej tiesňavy či Súľova, prípadne do Prečína.
(zdroj: BERKO)
Cyklojazda mestom Čítajte Niet kam ísť hlavne s deťmi
Zuzana Janurová skonštatovala po cyklojazde, že ich rodinka strávila pekný deň. „Je to určite zaujímavejšie, ako potulovať sa po obchodných centrách,“ dodala. S možnosťou cestovania na bicykli je to však podľa nej v meste zlé. „Hlavne ak máte deti. Niet kam ísť, maximálne ak okolo rieky, aj to len kúsok. Chýba tu nejaké prepojenie, napríklad s Trenčínom popri Váhu nejakou cyklomagistrálou,“ skonštatovala.
Býva v Šurabovej a často chodia do centra mesta na bicykli. „Ani táto trasa, aj keď nie je dlhá, nie je celkom bezpečná. Treba úpravy,“ myslí si. Na cyklojazdu prišla celá rodina, teda aj dcéra Nelka, syn Adamko a samozrejme, hlava rodiny.
Kedysi ako na cyklopreteku
Ján Lovíšek, pravdepodobne najstarší účastník cyklojazdy, si rád zaspomínal. „Keď sa kedysi pustili zo strojární z práce ľudia domov, prípadne keď išli do fabriky, vyzeralo to ako na nejakých veľkých cyklistických pretekoch. Toľko bicyklov bolo odrazu v uliciach. Bicykel v meste dominoval. Teraz ich nahradili autá, čo veru nie je dobré,“ hovorí pán Lovíček.
Spomína si na vybavenia, ktoré bolo v meste a bolo cítiť, že cyklodoprava tu má prím. „Keby ste videli, koľko stojanov na bicykle bolo pri vchode do fabriky alebo aj na železničnej stanici,“ dodáva dôchodca.
Zámer
Organizátorka Katarína Bajzíková z OZ CoolTajneR hovorí, že chceli nadviazať na tradíciu organizovania cyklojázd, ktoré robil v minulosti Bystricykel a tiež chceli zabojovať za práva cyklistov, aby jazdili bezpečne. „Je veľa ľudí v meste, ktorí využívajú túto dopravu, ale zatiaľ nie sú pre nich vybudované dobré podmienky. Spojili sme cyklojazdu s možnosťou ukázať ľuďom, že sú tu miesta, na ktoré môžeme byť hrdí, lebo sú zaujímavé,“ povedala mladá žena. V Považskej Bystrici sa narodila, študovala strednú školu. Teraz síce žije v Bratislave, ale stále chce niečo urobiť pre svoje mesto.
Možná trasa pre bicykle
Na cyklojazdu prišiel aj Jaroslav Semančík z občianskeho združenia Bystricykel, ktorý volil aj trasu cyklojazdy. Bol v tom určitý zámer.
„Zvolili sme alternatívu k Štefánikovej ulici preťaženej autodopravou. Táto ulica aj jej pokračovanie, teda kruhový objazd pod diaľnicou a výjazdy z neho, sú pre cyklistu trasou s mnohými nepríjemnosťami. Išli sme po Železničnej ulici, ďalej cez sídlisko Stred na Okružnú. Práve táto trasa by mohla byť vhodnou alternatívou pre spojenie centra mesta so železničnou stanicou,“ vysvetlil Smemančík s tým, že to vyžaduje aj nejaké úpravy, vyznačenia.
Dobré by bolo takto aj prepojenie na Orlovský most po Novej ulici a ďalej by sa dala využiť cesta popri Váhu. „Chodník na moste je už v dosť zlom stave, tak by pomohlo vyrovnanie asfaltu a označiť chodník ako spoločnú cestu cyklistov a chodcov,“ hovorí Semančík. Opatrení preto, aby bola doprava na bicykli mestom bezpečnejšia, by bolo treba urobiť, samozrejme, viac.
Hádam sa budú stavať mestá pre ľudí
Podporiť považskobystrických cyklistov prišli z Bratislavy aj členovia Cyklokoalície a Cyklokuchyne. Zabezpečili okrem iného aj výborné ozvučenie počas zastavení. Aj pri šliapaní do pedálov sprevádzala ľudí príjemná muzika, bolo veselo.„Snažíme sa podporovať rozvoj cyklodopravy po celom Slovensku, nielen v Bratislave. Začínali sme však v hlavnom meste, tak tu cítiť aktivity najviac. Postupne sa ich snažíme rozširovať, chceme pomáhať lokálnym aktivistom, ktorí sa snažia urobiť niečo pre podporu tohto druhu dopravy,“ povedal Dan Kollár z Cyklokoalície.Problémov je podľa neho stále veľa. „Ale aj Amsterdam, ktorý je dnes cyklistickým rajom, vyzeral v 70. rokoch tak, že tam boli autá naozaj všade. U nás je všetko posunuté a tak je to aj s presadzovaním a podporou cyklodopravy, ako so všetkým, teda o 20 či 30 rokov,“ hovorí Dan.Je však rád, že povedomie sa prebúdza a začínajú sa stavať mestá pre ľudí. „Problémy sú pri presadzovaní myšlienky, v každom meste je niečo iné. Zatiaľ je stále málo pochopenia hlavne na úradoch, treba asi trochu času, pokiaľ si aj úradníci zvyknú, že je tu aj nejaká cyklodoprava, ktorá tu kedysi bola a pomaly sa na ňu zabudlo.“Dan Kollár sa dopravuje na bicykli skoro všade. „Mám veľa známych, ktorí majú deti a presúvajú sa nimi s pomocou nákladných bicyklov,“ dodal.Cyklokoalícia spustila v hlavnom meste okrem iných napríklad aj projekt požičovne nákladných bicyklov, kde si rodičia môžu zdarma požičať takýto bicykel a vyskúšať si, aké je odviezť dieťa do škôlky bez auta. Celkom sa to vraj využíva.
