Ako ste sa dostali k písaniu? Prečo sa mladý človek v tomto veku rozhodne, že napíše knihu a ako sa mu to podarí dotiahnuť do úspešného konca?
– Ja som vždy mala ku knihám blízko, vždy ma to k písaniu ťahalo, veľa som čítala, ale nevedela som presne, o čom písať, chýbal mi ten správny príbeh. Párkrát som aj začala, ale nikdy som myšlienku nedokončila. Myslím, že som musela dospieť do fázy, keď som už mala toho toľko načítaného, že vo mne písanie nakoniec dozrelo. A potom to už išlo všetko samo.
Vaša kniha vyšla v edícii YOLi, čiže v edícii pre takzvaných young adults – alebo mladých ľudí vo veku okolo 15 rokov. Kniha sa volá Pod maskou. Ako vlastne celý príbeh vznikal, ako sa zrodil príbeh hlavného hrdinu Petra, ktorý sa stane bezdomovcom?
– Trávila som veľa času doma, mali sme zimné prázdniny a okolo domu sa potuloval bezdomovec. Stretávala som ho každý deň, keď som chodila venčiť psa. Začala som premýšľať o tom, ako zjav bezdomovcov ovplyvňuje ich vnímanie okolím a ako nás vlastne výzor a šaty vo všeobecnosti ihneď zaškatuľkujú. Uvedomila som si, že aj keď sa niekto chce dostať z pozície bezdomovca a začleniť sa naspäť do spoločnosti, je to veľmi ťažké, práve kvôli predsudkom spoločnosti. A vtedy sa zrodila myšlienka na námet knihy – čo by sa stalo, keby dostali šancu. Potom som na tom dlho pracovala, až som sa dostala k finálnemu príbehu.
Ako by ste opísali svojho hrdinu Petra? Aký je?
– Peter je chlapec, ktorý to mal od začiatku veľmi ťažké. Podľa toho, ako vyzerá, by ste ho možno na prvý pohľad odsúdili. U neho jednoducho nie je prvý dojem správny. Ale keď ho spoznávate bližšie, zistíte, čo sa pod jeho vonkajškom skrýva, objavujete inú časť Petrovej osobnosti – človeka, ktorý je ochotný a schopný bojovať s tým, čo dostal do vienka.
Žijete v Prahe, kde sa aj dohráva príbeh Petra a silnou kulisou celého príbehu sú miesta, kde sa stretávajú bezdomovci, kde žijú, prespávajú. Poznali ste tie miesta predtým, alebo ste si robili nejaký prieskum?
– Ja som chodila do školy na Opletalovej ulici a moja cesta k nej viedla okolo hlavnej stanice. Tam niekde začína aj príbeh knihy Pod maskou. Tým, že som denne prechádzala cez park, v ktorom sa zdržiavajú bezdomovci, som mala možnosť pozorovať ich život. Všetky oblasti, ktoré v knihe popisujem, sú mi blízke. Spomínam tam Holešovice, Václavák (ten pozná asi každý), obchodné centrum na námestí Republiky... Všetky miesta súvisia s mojím pobytom v Prahe a sú mi dobre známe.
Koľko ste mali rokov, keď ste odišli žiť do Prahy?
– Mala som 17 rokov. Práve som skončila 8-ročné gymnázium a odišla som do Prahy študovať. Nastúpila som na Karlovu univerzitu na Institut ekonomických studií, čo je vlastne niečo úplne iné, ako som chcela robiť. Finančné trhy a bankovníctvo som brala ako istotu, ako odbor, ku ktorému sa vždy môžem vrátiť. Ťahalo ma to však skôr na opačnú stranu – preč od čísel a faktov. Nakoniec mi úplnou náhodou prišla ponuka na prácu v reklame, a tak som si povedala, že to skúsim. Keby kreatívny odbor nevyšiel, ešte vždy som mala v zálohe ekonómiu. Našťastie to ale klaplo a teraz som veľmi spokojná.
Máte pomerne exotické meno Senta, možno mnohí čitatelia ani nebudú vedieť, že ide o slovenskú autorku. Je to umelecký pseudonym, alebo sa tak naozaj voláte?
– Nie je to pseudonym, je to naozaj moje meno. Dostala som ho po mojej mame a jej ho dala zasa jej mama. Babka má veľmi rada umenie, porcelán, obrazy, starú kultúru,... Preto dala svojej dcére meno Senta, podľa postavy Wagnerovej opery Bludný Holanďan. Takže som sa k nemu dostala vlastne tak, že som ho zdedila. Ale narodila som sa na Slovensku a žije tu aj celá moja rodina.
Odkiaľ pochádzate a kde ste teraz viac doma, na Slovensku, alebo v Prahe?
– Vyrastala som vo Veľkom Krtíši, odkiaľ je otec a moja mamina je z východu. Teraz sa viac zdržiavam v Prahe, pretože tam pracujem a nemám už toľko dovolenky, aby som sem mohla cestovať často. Ale ešte stále je mi bližšie Slovensko. Hoci sa môže zdať, že Čechy a Slovensko sú si podobné, cítim tam isté rozdiely. Aj keď je Praha krásna, vždy ma to ťahá domov.
Keď ste sa dozvedeli, že vaša kniha vyjde a že teda naozaj budete držať v rukách svoj knižný debut, aký to bol pocit?
– Často som si čítala na rôznych diskusných fórach, ako to prebieha, keď pošlete rukopis do vydavateľstva. Čakáte celé mesiace a nikto sa vám neozve. Ale keďže som mala rukopis a príbeh hotový, povedala som si, že to skúsim. O pár týždňov sa mi ozvali z vydavateľstva Ikar a začali sme pripravovať knihu. Bola som strašne šťastná, ani som neverila, že to môže byť pravda. To bolo pred troma rokmi. Potom nasledovali celé mesiace práce na knihe, redigovanie textov. A hoci sú tri roky poriadne dlhá doba, vždy keď mi prišla nová správa o vývoji knihy, prežívala som celé nadšenie odznova. Skrátka, splnený sen.
Kniha Pod maskou vyšla v auguste a čo ďalšia kniha? Už je niečo pripravené?
– Mám už rozpísanú ďalšiu knihu. Začala som pôvodne pracovať na inej, ale v Prahe som sa prihlásila na kurz tvorivého písania, ktorý viedol zhodou okolností Slovák. Práve tam mi pri písaní rôznych krátkych útvarov napadol nový námet, ktorý som začala intenzívne rozvíjať. Teraz mám príbeh rozpracovaný zhruba na sedemdesiat percent, takže ho plánujem dokončiť.
Bude to trochu iné, ako táto kniha, pretože za tri roky som sa aj ja posunula inam – vekovo aj myšlienkovo. Zmení sa žáner a pravdepodobne aj cieľová skupina čitateľov.
Prezradíte aspoň v náznaku, o čom bude?
– Môj pracovný názov je Preparátor. Príbeh začína tým, že zmizne malé dievča a my sa postupne dozvedáme, čo sa jej stalo. Paralelne sa odkrýva príbeh muža, ktorého polícia upodozrieva. Je to rozprávanie toho istého príbehu z dvoch rôznych uhlov, ktoré sa niekde stretnú.
Inšpirujete sa aj inými autormi, čo rada čítate?
– Čítam v zásade všetko, od tých romantických teenagerských vecí, až po detektívky a horory. Môj absolútne najobľúbenejší autor je Stephen King, od neho mám prečítané takmer všetko, čo bolo preložené do slovenčiny. Napriek tomu, že žijem v Prahe, nečítam v češtine, ani v angličtine, ale zámerne si kupujem slovenské knihy, aby som si rozširovala slovnú zásobu, vnímala jazyk a celkovo je to pre mňa oveľa väčší oddych. Kingove knihy sú podľa mňa úplne úžasné v tom, ako sú prepracované do najmenších detailov. Aj nadprirodzené veci a javy sú tak krásne opísané, až je veľmi ľahké uveriť, že by sa niečo podobné mohlo reálne diať. Keď napríklad King píše o telekinéze, vyznie to tak realisticky, až si pomyslím: Čo ak má rovnakú schopnosť aj niekto z môjho okolia?
LUCIA ČARNÁ,
MÁRIA BÍLKOVÁ
Kto je Senta Andok?
Senta Andok (1992) vyrástla vo Veľkom Krtíši. Sedemnásťročná odišla do Prahy, kde vyštudovala ekonómiu na Karlovej univerzite.
Už od začiatku však vedela, že slová ju fascinujú viac než čísla, a tak sa začala vo voľnom čase venovať copywritingu. Ruch veľkomesta sa Sente zapáčil, a keďže v Prahe našla aj svoju lásku, usadila sa tam. Momentálne pracuje v oblasti reklamy.
Nezvyčajné meno dostala po mame, tej ho zasa dala jej matka, ktorá miluje umenie a všetko s ním spojené. Senta je jedna z postáv z opery Richarda Wagnera Bludný Holanďan.
Senta Andok miluje hru na klavíri a psy všetkých plemien, tvarov a veľkostí.
Autor: Lucia Čarná, Mária Bílková
