Sobota, 16. február, 2019 | Meniny má Ida, Liana

Prvou knihou chce búrať predsudky voči bezdomovcom

Od bankovníctva a finančníctva ju to ťahalo na opačnú, kreatívnejšiu stranu. Prešla do sveta reklamy a teraz aj spisovateľov. O knižnom debute, písaní kníh a živote v Prahe sme sa rozprávali s novou slovenskou autorkou Sentou Andok.

Senta Andok.Senta Andok.

Ako ste sa dostali k písaniu? Prečo sa mladý človek v tomto veku rozhodne, že napíše knihu a ako sa mu to podarí dotiahnuť do úspešného konca?

– Ja som vždy mala ku knihám blízko, vždy ma to k písaniu ťahalo, veľa som čítala, ale nevedela som presne, o čom písať, chýbal mi ten správny príbeh. Párkrát som aj začala, ale nikdy som myšlienku nedokončila. Myslím, že som musela dospieť do fázy, keď som už mala toho toľko načítaného, že vo mne písanie nakoniec dozrelo. A potom to už išlo všetko samo.

Vaša kniha vyšla v edícii YOLi, čiže v edícii pre takzvaných young adults – alebo mladých ľudí vo veku okolo 15 rokov. Kniha sa volá Pod maskou. Ako vlastne celý príbeh vznikal, ako sa zrodil príbeh hlavného hrdinu Petra, ktorý sa stane bezdomovcom?

– Trávila som veľa času doma, mali sme zimné prázdniny a okolo domu sa potuloval bezdomovec. Stretávala som ho každý deň, keď som chodila venčiť psa. Začala som premýšľať o tom, ako zjav bezdomovcov ovplyvňuje ich vnímanie okolím a ako nás vlastne výzor a šaty vo všeobecnosti ihneď zaškatuľkujú. Uvedomila som si, že aj keď sa niekto chce dostať z pozície bezdomovca a začleniť sa naspäť do spoločnosti, je to veľmi ťažké, práve kvôli predsudkom spoločnosti. A vtedy sa zrodila myšlienka na námet knihy – čo by sa stalo, keby dostali šancu. Potom som na tom dlho pracovala, až som sa dostala k finálnemu príbehu.

Ako by ste opísali svojho hrdinu Petra? Aký je?

– Peter je chlapec, ktorý to mal od začiatku veľmi ťažké. Podľa toho, ako vyzerá, by ste ho možno na prvý pohľad odsúdili. U neho jednoducho nie je prvý dojem správny. Ale keď ho spoznávate bližšie, zistíte, čo sa pod jeho vonkajškom skrýva, objavujete inú časť Petrovej osobnosti – človeka, ktorý je ochotný a schopný bojovať s tým, čo dostal do vienka.

Žijete v Prahe, kde sa aj dohráva príbeh Petra a silnou kulisou celého príbehu sú miesta, kde sa stretávajú bezdomovci, kde žijú, prespávajú. Poznali ste tie miesta predtým, alebo ste si robili nejaký prieskum?

– Ja som chodila do školy na Opletalovej ulici a moja cesta k nej viedla okolo hlavnej stanice. Tam niekde začína aj príbeh knihy Pod maskou. Tým, že som denne prechádzala cez park, v ktorom sa zdržiavajú bezdomovci, som mala možnosť pozorovať ich život. Všetky oblasti, ktoré v knihe popisujem, sú mi blízke. Spomínam tam Holešovice, Václavák (ten pozná asi každý), obchodné centrum na námestí Republiky... Všetky miesta súvisia s mojím pobytom v Prahe a sú mi dobre známe.

Koľko ste mali rokov, keď ste odišli žiť do Prahy?

– Mala som 17 rokov. Práve som skončila 8-ročné gymnázium a odišla som do Prahy študovať. Nastúpila som na Karlovu univerzitu na Institut ekonomických studií, čo je vlastne niečo úplne iné, ako som chcela robiť. Finančné trhy a bankovníctvo som brala ako istotu, ako odbor, ku ktorému sa vždy môžem vrátiť. Ťahalo ma to však skôr na opačnú stranu – preč od čísel a faktov. Nakoniec mi úplnou náhodou prišla ponuka na prácu v reklame, a tak som si povedala, že to skúsim. Keby kreatívny odbor nevyšiel, ešte vždy som mala v zálohe ekonómiu. Našťastie to ale klaplo a teraz som veľmi spokojná.

Máte pomerne exotické meno Senta, možno mnohí čitatelia ani nebudú vedieť, že ide o slovenskú autorku. Je to umelecký pseudonym, alebo sa tak naozaj voláte?

– Nie je to pseudonym, je to naozaj moje meno. Dostala som ho po mojej mame a jej ho dala zasa jej mama. Babka má veľmi rada umenie, porcelán, obrazy, starú kultúru,... Preto dala svojej dcére meno Senta, podľa postavy Wagnerovej opery Bludný Holanďan. Takže som sa k nemu dostala vlastne tak, že som ho zdedila. Ale narodila som sa na Slovensku a žije tu aj celá moja rodina.

Odkiaľ pochádzate a kde ste teraz viac doma, na Slovensku, alebo v Prahe?

– Vyrastala som vo Veľkom Krtíši, odkiaľ je otec a moja mamina je z východu. Teraz sa viac zdržiavam v Prahe, pretože tam pracujem a nemám už toľko dovolenky, aby som sem mohla cestovať často. Ale ešte stále je mi bližšie Slovensko. Hoci sa môže zdať, že Čechy a Slovensko sú si podobné, cítim tam isté rozdiely. Aj keď je Praha krásna, vždy ma to ťahá domov.

Keď ste sa dozvedeli, že vaša kniha vyjde a že teda naozaj budete držať v rukách svoj knižný debut, aký to bol pocit?

– Často som si čítala na rôznych diskusných fórach, ako to prebieha, keď pošlete rukopis do vydavateľstva. Čakáte celé mesiace a nikto sa vám neozve. Ale keďže som mala rukopis a príbeh hotový, povedala som si, že to skúsim. O pár týždňov sa mi ozvali z vydavateľstva Ikar a začali sme pripravovať knihu. Bola som strašne šťastná, ani som neverila, že to môže byť pravda. To bolo pred troma rokmi. Potom nasledovali celé mesiace práce na knihe, redigovanie textov. A hoci sú tri roky poriadne dlhá doba, vždy keď mi prišla nová správa o vývoji knihy, prežívala som celé nadšenie odznova. Skrátka, splnený sen.

Kniha Pod maskou vyšla v auguste a čo ďalšia kniha? Už je niečo pripravené?

– Mám už rozpísanú ďalšiu knihu. Začala som pôvodne pracovať na inej, ale v Prahe som sa prihlásila na kurz tvorivého písania, ktorý viedol zhodou okolností Slovák. Práve tam mi pri písaní rôznych krátkych útvarov napadol nový námet, ktorý som začala intenzívne rozvíjať. Teraz mám príbeh rozpracovaný zhruba na sedemdesiat percent, takže ho plánujem dokončiť.

Bude to trochu iné, ako táto kniha, pretože za tri roky som sa aj ja posunula inam – vekovo aj myšlienkovo. Zmení sa žáner a pravdepodobne aj cieľová skupina čitateľov.

Prezradíte aspoň v náznaku, o čom bude?

– Môj pracovný názov je Preparátor. Príbeh začína tým, že zmizne malé dievča a my sa postupne dozvedáme, čo sa jej stalo. Paralelne sa odkrýva príbeh muža, ktorého polícia upodozrieva. Je to rozprávanie toho istého príbehu z dvoch rôznych uhlov, ktoré sa niekde stretnú.

Inšpirujete sa aj inými autormi, čo rada čítate?

– Čítam v zásade všetko, od tých romantických teenagerských vecí, až po detektívky a horory. Môj absolútne najobľúbenejší autor je Stephen King, od neho mám prečítané takmer všetko, čo bolo preložené do slovenčiny. Napriek tomu, že žijem v Prahe, nečítam v češtine, ani v angličtine, ale zámerne si kupujem slovenské knihy, aby som si rozširovala slovnú zásobu, vnímala jazyk a celkovo je to pre mňa oveľa väčší oddych. Kingove knihy sú podľa mňa úplne úžasné v tom, ako sú prepracované do najmenších detailov. Aj nadprirodzené veci a javy sú tak krásne opísané, až je veľmi ľahké uveriť, že by sa niečo podobné mohlo reálne diať. Keď napríklad King píše o telekinéze, vyznie to tak realisticky, až si pomyslím: Čo ak má rovnakú schopnosť aj niekto z môjho okolia?

LUCIA ČARNÁ,

MÁRIA BÍLKOVÁ

Kto je Senta Andok?

Senta Andok (1992) vyrástla vo Veľkom Krtíši. Sedemnásťročná odišla do Prahy, kde vyštudovala ekonómiu na Karlovej univerzite.

Už od začiatku však vedela, že slová ju fascinujú viac než čísla, a tak sa začala vo voľnom čase venovať copywritingu. Ruch veľkomesta sa Sente zapáčil, a keďže v Prahe našla aj svoju lásku, usadila sa tam. Momentálne pracuje v oblasti reklamy.

Nezvyčajné meno dostala po mame, tej ho zasa dala jej matka, ktorá miluje umenie a všetko s ním spojené. Senta je jedna z postáv z opery Richarda Wagnera Bludný Holanďan.

Senta Andok miluje hru na klavíri a psy všetkých plemien, tvarov a veľkostí.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 145
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 289
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 8 796
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 225
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 6 409
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 925
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 598
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 183
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 037
  10. Sedem mýtov o stavebnom sporení 3 804

Hlavné správy z MY Považská

Považskobystrickí hokejisti nedali Novým Zámkom šancu

V 1. hokejovej lige pokračovala skupina o udržanie.

Drevenák (vľavo v bielom) dal v Nových Zámkoch prvé tri góly Pov. Bystrice.
(ilustračné foto)

Lillehammer 1994: Slovákov zložil ruský kozmonaut. Šupler nakopol mantinel

Výkony Slovákov nadchli budúceho predsedu IIHF Reného Fasela. Šokovali hokejový svet.

Ruská zborná zdolala vo štvrťfinále Slovensko gólom Vinogradova.

Dubničania sú bližšie k finále

V semifinále 1. hokejovej ligy sa hrali tretie zápasy.

Dubnica (v bielom) sa v sérii s Martinom ujala vedenia.

Odhaľujú krásu ukrytú na povrchu aj v podzemí

V kine Mier v Považskej Bystrici vystavujú dvaja fotografi Miki Dudáš a Lukáš Kubičina. Ich námetom je príroda, jeden zachytáva jej krásy nad zemou, druhý v podzemí.

LUkáš Kibičina (vľavo) a Miki Dudáš na otvorení výstavy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nitra strelila rekord, ale Stavjaňa zúril: Posadil by som 18 hráčov

Mali ťažkého Valentína? Hokejisti Nitry 202. gólom v základnej časti vypísali nové maximum svojej 94-ročnej histórie, lenže zo šatne drnčal krik.

Čadcu fotí, akoby bola metropolou, pozrite si fotogalériu

Jaroslav Cabadaj fotografiou mení priemerné mesto na príťažlivú lokalitu.

Pre bytovky chceli v časti Prievidze vyrúbať les

Investor chcel postaviť v Prievidzi nové bytovky. Tým by však musel ustúpiť les. Miestni sa zomkli a proti tomuto zámeru zabojovali.

Pizzu mu priniesli kukláči, v Trnave prebehli viaceré razie

Včera sme informovali o tom, že v dopoludňajších hodinách prebehli razie na Cukrovej a Slnečnej. Policajti dnes informovali o ďalšej.

Vybrali SME

Už ste čítali?