POVAŽSKÁ BYSTRICA. Aby sa ľudia dostali na odborné vyšetrenie k neurológovi, musia si poriadne privstať, potom ešte dlho čakať. Nehromžia na lekárov, cítia skôr, že niečo zlyháva v systéme zdravotnej starostlivosti. Kde je problém?
Pred štvrtou ráno pri vchode do nemocnice
Jana Čelková hovorí, že manžel si chodieva pre časenku na neurológiu zavčasu ráno, okolo štvrtej a býva už ôsmy v poradí. Ju sme zastihli pri vchode do nemocnice, ktorý sa otvára o šiestej, pred štvrtou. „Sme zatiaľ dvaja. Inak sa však nevedia ľudia k lekárovi dostať, musia si to odčakať od tretej ráno pred nemocnicou, pokiaľ sa neotvorí hlavný vchod,“ hovorí.
Dodáva, že kto príde prvý, pripraví väčšinou papier, kde sa ľudia zapisujú. „Sestrička ho akceptuje a dáva podľa neho určitý počet časeniek. Ak príde niekto neskôr, má smolu. Môj manžel sa otáčal až trikrát, lebo lístok nedostal,“ vysvetľuje pani Jana. Takže od tretej či pol štvrtej nadránom do šiestej treba odstáť pred vchodom, potom do siedmej či pol ôsmej v čakárni na časenku a potom ešte v ambulancii.
Pani Jana neprišla po časenku pre seba. Chodí na pravidelné polročné kontroly so sestrou, ktorá má aj inú ako neurologickú diagnózu, stará sa o ňu. Musí mať kontrolu u neurológa do 20. októbra, inak budú problémy. Z domu vyrazila asi po pol štvrtej, vstávala o tretej. V ten deň sa musí ešte vrátiť aj do práce, kde je do piatej popoludní. „To nie je normálny systém. Pani o paliciach prišla a už tu bola hrča ľudí. Lístok sa jej neušiel,“ hovorí o inom prípade pani Jana. Pre ľudí po mozgových a cievnych príhodách je neúnosné stáť podľa nej vonku. Niekomu pomôžu príbuzní, priatelia, známi. Ale sú ľudia, ktorým nemá kto pomôcť.
Namiesto oddychu čakanie
Stav nie je dobrý ani podľa Ivana Kysela. „Som po operácii bedrového kĺbu, prídem sem o štvrtej ráno, stojím pred dverami od skorého rána, potom ešte presedím kopec času v čakárni. Nie je v poriadku, ak toto musí ubolený človek absolvovať.“
Dve pacientky, jedna z Pružiny a druhá z Papradna, sa prvýkrát vybrali o piatej, no nepochodili. A tak na druhý pokus boli pred nemocnicou už pred treťou. Tibor Chladný mal tiež druhý pokus. Prišiel po lístok pre uja. Je dôchodca po operácii srdca, potrebuje lieky do konca októbra a tiež odobrenie od neurológa. „Nič iné nezostáva, len prísť sem zavčas rána a počkať,“ vysvetľuje. Nevie, čo si má myslieť o takomto systéme zdravotnej starostlivosti. „Vstával som o trištvrte na štyri. Som po nočnej a teraz mám voľno, tak idem čakať, aby sa ujko dostal na rad. Takže namiesto oddychu mám čakačku pred nemocnicou,“ dodáva.
O piatej už bol papier plný
Aj Antónia Ďuratná stála pred niekoľkými dňami už o tretej ráno pred vchodom do nemocnice. „A to som prišla piata. O piatej bol už papier zapísaný. Časeniek malo byť na ten deň pätnásť.“
Malo by sa s tým podľa nej čosi robiť. „Inak pán doktor je šikovný, o tom to nie je. Nemôžem povedať na neho zlého slova. Ľudí je kopu, ktorí potrebujú doktora. Ale lekárov je asi málo alebo čo.“
V nemocnici stretla aj babku o dvoch paliciach, ktorá prišla z Marikovej a bola tu už štvrtýkrát. „No nedostala sa, musela sa vrátiť. Keď nemáte nikoho, kto by tu za vás prišiel, vôbec sa nedostanete,“ dodala Antónia Ďuratná.
Prišli okolo tretej. (zdroj: BERKO)Reakcia riaditeľa nemocnice a zriaďovateľa, Trenčianskeho samosprávneho kraja
Riaditeľ považskobystrickej nemocnice MUDr. Igor Steiner konštatuje, že situácia s lekármi neurológmi nie je len problémom tejto nemocnice, ale aj iných regiónov. „Naša nemocnica znáša dôsledky zániku viacerých neštátnych neurologických ambulancií v rámci Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja,“ vysvetľuje Steiner s tým že lekárov je nedostatok a zabezpečiť pre nemocnicu ďalšieho takéhoto špecialistu nie je jednoduché.
Zariadenie však hľadá podľa Steinera riešenie. „Musím zdôrazniť, že dve neurologické ambulancie, ktoré momentálne prevádzkuje NsP Považská Bystrica, nedokážu zvládnuť obrovský dopyt pacientov po vyšetrení. V rámci celého Slovenska bude potrebné prijať systémové riešenie a rozšíriť rezidentský program, ktorý zabezpečuje ministerstvo zdravotníctva, aj na lekárov špecialistov.“
Veronika Rezáková, hovorkyňa kraja, doplnila, že tento krok už Trenčiansky samosprávny kraj, ako zriaďovateľ nemocnice, aj inicioval. „V rámci pracovných rokovaní sme upozorňovali ministretvo na nedostatok lekárov špecialistov a ich vysoký priemerný vek,“ informovala Rezáková. Dodala, že rezidentský program už je na všeobecných lekárov.
„Nemocnice by mohli prijať po rozšírení programu lekárov špecialistov vo väčšom počte, bola by refundovaná ich mzda cestou ministerstva zdravotníctva, prípadne inak, ako by sa to nastavilo. Tak isto by sa hradili aj odvody a náklady na špecializačnú prípravu. Tá je minimálne päť rokov. Viac lekárov špecialistov by tak mohlo získalo špecializáciu v odbore a nahradiť zmluvných lekárov,“ dodala Rezáková. V silách nemocníc nie je totiž možnosť nabrať toľko lekárov, a ani ich nie je dostatočný počet, ale viaceré ambulancie končia činnosť a nepribúda ich dostatočne veľa. Tiež by sa mala rozšíriť podľa Rezákovej kompetencia TSK o určovanie spádových území pre jednotlivých lekárov špecialistov, a to za podmienky, že by ich zazmluvnili zdravotné poisťovne. Je tiež potrebné navýšiť objem lekárov špecialistov zo strany zdravotných poisťovní.
Rôzne bonusy pri riešení bytovej otázky, či sociálne bonusy, už nie sú pri získavaní lekárov účinné. „Minimálny mzdový nárok lekárov je garantovaný zákonom. Nemocnice sa snažia lekárov motivovať a prilákať v rámci svojich disponibilných možností. Sú aj osobné platy, kde plat je nad rámec minimálneho garantovaného nároku. Nemocnice zabezpečujú v spolupráci s mestami aj ubytovanie. Napriek tomu, že dajú bývanie aj bonusy a snažia sa lekárom vytvoriť podmienky na špecializačnú prípravu a podobné veci, lekári z menších miest odchádzajú," hovorí Rezáková s tým, že bojnická aj považskobystrická nemocnica majú aj ubytovne.
Na Myjave sa podarilo takto zabezpečiť kardiológa. Rezáková však hovorí, že aj tak nie je možné zagarantovať takýmto spôsobom, aby lekári neodchádzali.
Problém je podľa lekára z Health Policy Institute košatejší
MUDr. Tomáš Szalay z Health Policy Institute (Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku) hovorí, že problém má morálne a odborné hľadisko.
„Je nehorázne, z toho morálneho, ak musia pacienti čakať na časenku od tretej ráno,“ myslí si, pričom hovorí o potrebe zmeny systému. V súvislosti s problémom Tomáš Szalay tiež pripomína veľké regionálne rozdiely.
„Ak sú pacienti schopní vstávať o tretej ráno, asi by bolo lepšie odviezť sa do iného mesta. Treba si len zistiť, či to inde nie je dostupnejšie, ak sa chce pacient dostať na vyšetrenie.“
Ani argument, že nie je jednoduché dopraviť sa za lekárom, sa nedá celkom akceptovať. „Nedokážem tiež tak presvedčivo tvrdiť, že máme málo lekárov, špecialistov. Hoci sa to pri dlhých čakacích dobách takto javí, ale možno je to skôr naopak, že na ambulancie je zbytočný pretlak pacientov,“ vysvetľuje Szalay.
Myslí si, že nie každý z prichádzajúcich pacientov patrí k neurológovi. Časť starostlivosti by mohol podľa neho poskytnúť všeobecný lekár, časť patrí pod iného špecialistu a časť pacientov sa dokonca naviguje sama, pričom nepotrebuje vyšetrenie. „Naša regulácia v štáte tiež vyvoláva nepotrebné, väčšinou byrokratické návštevy u špecialistu.“
Oficiálne by bolo podľa neho potrebné merať, monitorovať situáciu s čakaním na vyšetrenia špecialistov v spolupráci s poisťovňami. „Štát by mal tiež definovať maximálnu dobu čakania pre niektoré diagnózy a pre určité druhy diagnóz, samozrejme, stanoviť tiež výnimky.“
Špecialistov je málo, ukázal to aj prieskum
Mária Lévyová, prezidentka Asociácia na ochranu práv pacientov, potvrdila názor riaditeľa považskobystrickej nemocnice, že problém s čakacími dobami u špecialistov je na celom Slovensku. „Preukázal to aj prieskum spoločnosti GfK, ktorý v minulom roku zrealizovala pre našu asociáciu,“ informovala Lévyová. Z dát vyplýva, že len tretina pacientov čaká na termín u špecialistu do 1 týždňa, ďalšia tretina 2 až 4 týždne. Približne 15 percent pacientov čaká viac ako 3 mesiace. Priemerne sa na termín u špecialistu čaká 7,3 týždňov.
Čakacie lehoty na špecializované vyšetrenie sú však podľa Lévyovej legitímne. „Žiadny vyspelý štát totiž nedokáže pokryť v celom rozsahu celkový dopyt po zdravotnej starostlivosti. Mali by sa však týkať len zdravotnej starostlivosti, ktorá znesie odklad,“ hovorí Lévyová. Dodala, že v súčasnosti v takmer 40 okresoch chýbajú rôzni špecialisti, preto je naozaj potrebné inak nastaviť sieť poskytovateľov. „Ale to musí urobiť štát. Štát musí zadefinovať minimálnu sieť špecialistov, ktorá by reálne postačovala na potreby pacientov a ich chorobnosť, navýšiť nielen ich počty, ale aj rozmiestnenie v jednotlivých krajoch,“ informovala Lévyová. Dlhé čakacie lehoty na vyšetrenie sú veľkým problémom. „Spôsobujú, že sa pacient môže dostať na vyšetrenie neskoro, jeho liečba sa potom môže komplikovať, predlžovať, predražovať. A to nie je v poriadku,“ myslí si prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Podľa Lévyovej je nedôstojné, ak pacienti musia čakať o tretej hodine nadránom pred nemocnicou, aby sa dostali na vyšetrenie. Ešte smutnejšie je, ak takto prídu pacienti v zime, v mrazoch, s vážnymi diagnózami, nevládni, a na rad sa ani nedostanú. „Preto sme presvedčení, že by sa ambulancie mali zapojiť do online nástrojov a objednávať pacientov elektronicky. On-line objednávanie pacientov patrí k efektívnym nástrojom manažmentu pacienta, ktorý u nás často absentuje. Môže šetriť čas, aj peniaze, tak lekárom, ako aj pacientom, nehovoriac o odbúravaní obojstranného stresu,“ hovorí Lévyová.
Podľa prezidentky Lévyovej je tiež nevyhnutné vytvoriť pre lekárov aj motivačné a stimulujúce prostredie, aby neodchádzali do rozvinutejších regiónov a do zahraničia.
