Ste najmladším kandidátom na župana v Trenčianskom kraji. Ako to vnímajú vaši priatelia?
- Deväťdesiatosem percent priateľov ma podporuje a chváli za odvahu. Všetci si uvedomujú, že ak tu chcú zostať žiť, treba niečo zmeniť. Majú tu rodiny, priateľov, takže do zahraničia sa im veľmi nechce. Niektorí idú, lebo musia. Ozývajú sa aj hlasy, prečo chcem ísť do niečoho tak skazeného, ako je politika. Ale ja pre moju generáciu nevidím iného východiska. Ak tu chceme žiť, musíme ísť do toho. Je aj na nich, či sa nám to podarí.
Prečo ste nezačínali od pozície poslanca?
- Z pozície poslanca by som nepresadil nič. Na pozícii župana dám terajšiemu systému šach mat. Takže ak budú chcieť niečo presadiť, budú musieť brať do úvahy môj postoj. Nemienim sa dívať, ako tu všetko stagnuje. Navyše, z pozície župana budem môcť zjednocovať ľudí, ktorí chcú zmenu v prospech obyvateľov.
Je to prvá reálna skúsenosť s politikou. Kedy vo vás dozrelo presvedčenie?
Ing. Ferdinand Vavrík
Pochádza z Beluše. Je absolventom STU v Bratislave - Fakulta elektrotechniky a informatiky. Aktuálne je na pozícii doktoranda. Je členom správnej rady Asociácie doktorandov Slovenska. Do politiky vstupuje ako zástupca novej nastupujúcej generácie s presvedčením, že veci sa dajú zmeniť. Je členom streleckého klubu a fandí občianskym združeniam pre obnovy hradov.
- Ten proces vo mne začal ešte počas strednej školy, keď naša rodina zažila nemilú skúsenosť. Mame po chemoterapiách pri diagnóze rakoviny odňali invalidný dôchodok, čo som bral ako krivdu. Bolo to zložité obdobie, pretože bolo jasné, že do práce sa vrátiť nemôže. Nakoniec jej ho aj tak vrátili. Postupne som sledoval, čo sa deje na Slovensku. Ako študent som brigádoval v rôznych sférach, počúval ľudí, a to ma prinútilo veci ovplyvniť. Som tvrdohlavý človek. Ak si niečo vezmem do hlavy, musím to uskutočniť. Neverím, že sa to nedá zmeniť. Musí byť cesta a ja ju vidím. Preto kandidujem. Na svojej ceste som hľadal zoskupenie správnych ľudí (možno stranu), s kým by som spojil svoje meno a presvedčenie. Nenašiel som nikoho, komu by som dôveroval, nasledoval ho a postupne naberal ďalších ľudí. Preto som v kandidatúre zvolil nezávislosť.
Mali ste chvíle, kedy ste aj vy zvažovali odchod do zahraničia?
- Boli časy, keď som bol veľmi frustrovaný a svet vonku sa mi zdal ako jediná možnosť dôstojného života. Ale zasa tu zohrala úlohu moja tvrdohlavosť. Proste som si povedal, že sa o to musím pokúsiť. Získal som podpisy na kandidatúru a podal kandidátku.
Ako vy vnímate spoluprácu kraj versus obce? Funguje?
- Myslím, že áno. Kraj prispieva na viaceré dobré veci. Tu by som problém nevidel. Skôr by som videl priestor na zlepšenie v iných oblastiach. A to je mojou prioritou. Dať priestor na rozvoj ľuďom, ktorí nemajú až také známosti. Veľakrát sa stáva, že fundovaní ľudia, ktorí by boli schopní niečo urobiť, sa nedokážu presadiť. Nemajú tie správne známosti. Keď sa vytvoria podmienky na rozvoj, začne sa to hýbať aj samé, lebo ľudia chcú, aby sa veci zlepšili.
Podľa vašich skúseností je občan dôležitý len pred voľbami. Aj župani a poslanci by mali častejšie chodiť medzi ľudí a pýtať sa ich...
- Presne toto mi chýba nielen na úrovni kraja, ale v celej spoločnosti. Politici sa až priveľmi odtrhli od občanov, ktorí ich zvolili. Keď počujem slovo občan, prvé, čo mi napadne, je relácia RTVS „občan za dverami“. To slovo už začína byť degradované a občan má pocit, že nie je nič. Objektom záujmu je skutočne len pred voľbami. Vtedy ho všetci vášnivo oslovujú.
Ste súčasťou novej generácie, z ktorej časť sa nebezpečne prikláňa k extrémizmu. Myslíte, že spúšťačom môže byť aj odtrhnutie sa od reality?
- Som o tom presvedčený, že nečinnosť a papalášstvo vyprovokovali v mladých ľuďoch odpor ku klasickej politike. Extrémizmus sa vytratí jedine vtedy, ak sa začne reálne niečo robiť, nielen hovoriť „Sme bojovníci proti extrémizmu, poďte nás voliť“. Ja osobne to považujem za odvádzanie pozornosti od toho, že politici nič nerobia. Ak aj funguje ekonomika, nie je to vďaka nim, ale vďaka schopnostiam obyvateľov.
Takže pociťujete, že Slovensko potrebuje zmenu.
- Určite áno a od tých najnižších úrovní. Zoberme si napríklad predvolebnú kampaň. Viacerí sa hrdia tým, že sú nezávislí, ale nezávislý kandidát je z môjho pohľadu taký, ktorý si dokáže zaplatiť kampaň z vlastného vrecka. Desiatky billboardov popri cestách svedčia o tom, že kandidáti sú už niekomu zaviazaní. Veľa poslancov, ktorí predtým kandidovali za stranu, sa teraz schovávajú za nezávislosť. Ja len dúfam, že im to ľudia odhalia.
Ste čerstvý inžinier a doktorand. Z akých zdrojov si financujete kampaň?
- Kampaň menšieho rozsahu si financujem z vlastných peňazí, ktoré som získal z brigád. Keďže už desať rokov uvažujem o tom, že zabojujem, zostavoval som si svoje rozpočty tak, aby som pokryl základné veci, ktoré potrebujem, ale väčšinu som si odkladal. Aj keď som pracoval v sklárňach za pásom, myslel som na to, že ich raz použijem na dobrú vec. Že zabojujem za ľudí, ktorých trápia problémy. Vydrel som si to, aby som mohol vstúpiť do politiky a ukázať, že niečo dokážem. Zastupujem študentov aj mladých ľudí a vytváram novú vlnu. Myslím, že som anomália pre tento systém, ale viem, že musím zaťať zuby, aby som razil cestu ostatným.
Odkázali by ste niečo ľuďom?
- Nech si viac veria. Majú úžasné schopnosti. Som tu pre tých, čo chcú naozaj zmenu a nemajú sa ku komu pridať! Nech sa za mňa postavia a ja zjednotím to dobré, čo v nich je. Ešte nech sledujú Dvojku RTVS 18. októbra o 20:10 h, budeme tam diskutovať o budúcnosti kraja.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ.
Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
