Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Nevýhodou je porušenie biorytmu, ktoré mnohým ľuďom spôsobuje problémy.
Zmenu času z letného na zimný, a naopak, uplatňujú všetky európske krajiny okrem Ruska, Bieloruska, Islandu a Grónska. Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka, no od roku 1999 sa Slovensko pripojilo k Európskej únii a letný čas trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra.
Striedanie času treba zrušiť
Podľa europoslankyne Anny Záborskej by sa malo zrušiť striedanie zimného a letného času. Záborská patrí v Európskom parlamente do pracovnej skupiny, ktorú vedie český europoslanec Pavel Svoboda.
Snažia sa presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie smernice, ktorá harmonizuje čas v celej EÚ. Argumentujú pritom štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EU, spôsobené zmenou času, môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
"Striedanie času ide proti biologickým hodinám človeka a nemá žiaden prínos pre ekonomiku a zároveň významne zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Preto treba toto administratívne opatrenie zrušiť, ideálne už od októbra budúceho roku," vyhlásila Záborská, ktorá patrí k zakladajúcim členom skupiny. "Aby sme si vedeli predstaviť toto obrovské číslo, stačí vedieť, že náklady na chod EÚ sú približne 140 miliárd eur. Posúvanie ručičiek na hodinkách nás tak možno stojí takmer rovnako, ako fungovanie celej Únie," zdôraznila Záborská.
