PRUŽINA. Počas Strážovského vrcholenia mohli ľudia v sprievode jaskyniarov nazrieť do podzemia skalnatých vrchov.
Členovia Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy postupne odhaľujú jeho tajomstvá. Podzemie láka aj ľudí. Slovensko má vzhľadom na svoju neveľkú rozlohu veľké bohatstvo.
Treba ju chrániť
V Dúpnej jaskyni sa počas Strážovského vrcholenia opäť vyhrávalo. Koncertovalo tam Dychové kvinteto ZUŠ M. R. Štefánika z Považskej Bystrice.
Ľudia mali tiež možnosť obdivovať krásu jaskyne, ktorá bola osvetlená. Už roky je obľúbeným miestom na výlety.
Milan Kardoš chodil do jaskyne aj so svojimi deťmi, keď bola ešte otvorená.
„Naposledy som tu bol asi v roku 1984. Chodievali sme sem každú nedeľu.“
Teraz sa vybral so zaťom a vnučkami. Dodal, že potom pribudla na vstupe mreža. Je to však dobré, pre jej ochranu. „Strašne sa ničili kvaple. Dobre, že sa jaskyňa takto chráni,“ dodáva pán Mlynický. Do Dúpnej jaskyne sa vybral aj Vladimír Kostelanský a jeho kolega z práce Michal Kardoš s poldruharočnou dcérkou Táničkou.
„Na koncerte som asi tretíkrát, ale som rodák z Pružiny a chodil som sem každý týždeň, keď to nebolo uzatvorené. Vtedy by mi ani len nenapadlo, že sa tu bude raz dokonca koncertovať,“ prezradil Vlado s tým, že je pyšný na prírodné zaujímavosti, ktoré majú pri Pružine.
Teraz dychové kvinteto
Pobyt v jaskyni si pochvaľovali aj muzikanti. „Museli sme síce trošku pre špecifické podmienky podladzovať, ale hralo sa inak fajn,“ prezradil Belobrad. S naladením to nemali vraj až také komplikované ako členovia sláčikového kvarteta, ktoré tu hralo nedávno. „Plechy vydržia viac ako drevo a sláčiky. Hráme v zime, v lete aj vonku, za dažďa, takže jaskyňa je celkom v pohode. Je tu aj príjemná akustika, nefúka, čiže noty nám neodvialo, čo je fajn,“ usmieval sa Belobrad. Anglickú renesančnú hudbu, svetské skladbičky, optimistické a veselé, zahriali pri srdci nejednu dušičku.
Prečo je otvor Dúpnej taký veľký? Jaskyniari majú pre to vysvetlenie. (zdroj: BERKO)
Strážovské vrcholenie Čítajte
Spustili sa aj do priepasti, hlboká je štyridsať metrov Čítajte Priepasť
Odvážnejší návštevníci Strážovského vrcholenia sa mohli spustiť aj do priepasti Kortmanka hlbokej 40 metrov. Jaskyniari tu pracujú už vyše tridsať rokov. Tajomstvá odkrývali postupne a ťažko.
Milan Kučma využil už pred rokom možnosť poznať útroby Kortmanky. „Bolo to nádherné, oplatilo sa spustiť,“ pochvaľoval si. Teraz prišiel opäť a vrelo odporúčal prehliadku aj iným. „Treba sa vybrať, vidieť, zažiť a zobrať aj deti. Slovensko je krásne, len ľudia si to nevážia.“ Jaskyne v podzemí Strážovských vrchov sú niečím úžasným, na čo by sme mali byť podľa neho hrdí. „Klobúk dole pred jaskyniarmi, ktorí objavujú túto krásu,“ dodal. Jarmila Jakubeková v Dúpnej bola, na spustenie sa do Kortmanky však ešte nenabrala odvahu. Obdivuje jaskyniarov, ktorí sa neboja. „Musia to byť naozaj nadšenci,“ tvrdí. Ju strach vždy zabrzdí.
Michal Bednár prišiel na Strážovské vrcholenie na bicykli aj s manželkou z Beluše. „Počul som, že je tu obrovský jaskynný systém. Je to rarita a bolo by možno dobré viac poukázať na to, že také niečo máme. Máme byť na čo pyšní.“
Manželka Daniela je presvedčená, že jaskynné bohatstvo môže pomôcť rozvoju kraja. Je z Nitry a príroda Považia jej veľmi učarovala.
Kortmanka je vlastne diera hlboká desiatky metrov. Celé podzemie v týchto vrchoch je ako ementál, plné jaskýň a jaskyniek, ktoré sú navzájom prepojené. (zdroj: BERKO)Ako ementál
Igor Haviar, člen Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy, hovorí, že odkrytie a sprístupnenie Kortmanky dalo zabrať. A stále má prekvapenia. Jaskyniari sa teraz zahryzli aj do novoobjavenej jaskyne, ktorá je povyše Kortmanky. „Je na Hrubej kačke. Tiež priepasť, ale o dosť menšia, lebo je zatiaľ zavalená. Tam teraz robíme,“ spresňuje Haviar.
Silný prievan, ktorým priepasť dýcha, dáva tušiť, že by mohli chlapi objaviť veľké priestory. „Domnievame sa, že by to mohlo mať spojitosť aj s Kortmankou a mohlo by to byť celé prepojené,“ hovorí Haviar. Úvahy sú, že otvor Dúpnej jaskyne je preto veľmi veľký, lebo muselo cez ňu vytekať veľké množstvo vody. „A toto je jeden vchod, Kormanka, kde sa voda vlievala. Je však malý na množstvo vody, ktoré vytekalo a valilo sa dolu podzemím. Logicky, otvorov, kde voda stekala, musí byť preto viac. V podzemí sa voda niekde sústreďovala a potom išla dolu veľkým prúdom,“ vysvetlil jaskyniar usmievajúc sa.
Mrká na zem a dodáva, že ľudia ani len netušia, že stoja s najväčšou pravdepodobnosťou nad obrovským jaskynným systémom, ktorý je v podzemí. „Boli tu nezávisle od seba aj dvaja prútikári aj jeden pán s georadarom. Svorne tvrdili, že v podzemí sú voľné priestory až po Dúpnu jaskyňu,“ povedal Haviar.
V druhej priepasti, ktorá je povyše Kortmanky, sú momentálne jaskyniari v hĺbke asi 16 metrov, vykopali už asi desať metrov. „Prievan bolo cítiť už od závalu. Najlepšie v lete, keď je horúco alebo v zime, keď dosť klesnú teploty,“ vysvetľuje jaskyniar.
Zával odpratávajú jaskyniari ručne, vedro po vedre. Narazili na menšie bočné dutiny, k väčšiemu priestoru sa však zatiaľ nedostali. „Uvidíme,“ konštatuje s nádejou v hlase Igor Haviar.
Na Slovensku je podľa neho veľa takýchto zaujímavých podzemných jaskynných systémov. Napríklad aj na Krakovej holi. „V súvislosti s tým, na akej malej rozlohe sa Slovensko rozkladá, sme na jaskyne naozaj bohatá krajina,“ dodáva. Jaskyniarskou veľmocou je síce Francúzsko, ale počet takmer osemtisíc jaskýň na malej rozlohe Slovenska je úctyhodné číslo. V ňom sú zarátané samozrejme všetky jaskyne, aj tie celkom malé.
