BRVNIŠTE. Na tradičné podujatie venované jablku prišlo aj napriek nepriaznivému počasiu dosť ľudí. V starej škole sa konal už ôsmy ročník Brvništského jablka. Medzi naj jabĺčkami sa objavila aj stará odroda, teda vlastne deduško.
Chcela vedieť, čo zdedili
Veronika Hikaníková má v Papradne starý sad po rodičoch. Na Brvništské jablko prišla ako viacero iných mladších návštevníkov, aby zistila, čo v ňom vlastne rastie. „Máme v ňom krásne jabĺčka a nevieme zistiť, o aké odrody ide. Tak sme sa prišli poradiť. Stromy rastú hádam aj päťdesiat rokov. Jablká majú tvrdšiu šupku, ale sú veľmi sladké a aromatické. Chceme ich zachovať,“ prezradila pani Hikaníková.
Starú odrodu by chceli preštepiť na druhú jabloň. „Uvidíme, čo sa z toho vyvinie,“ dodala s tým, že jabĺčka majú ešte jednu výhodu. Vydržia v dobrej pivnici až do júna, niekedy aj dlhšie. Jedna stará krajová odroda, deduško medzi jabĺčkami, nakoniec získala oj ocenenie v súťaži o naj-krajšie jablko.
Záchrana pre budúce generácie
Profesor Ivan Hričovský, známy slovenský pomológ, zhodnotil, že ide o starú odrodu, ktorá sa už oficiálne nepestuje v škôkach. „Je dobré, ak sa ju pokúšajú záhradkári zachrániť pre budúce generácie,“ skonštatoval. Veľmi aktívne na zachovaní starých odrôd pracujú podľa profesora dvaja kolegovia v Bošáci.
Profesor Hričovský si dobre pamätá staré odrody hlavne z otcovej záhrady. „Boli to väčšinou kožené odrody, ako Kožená reneta, Boskoopské, Parkerovo a potom aj odrody Krasokvet žltý a Jonatánka, ktorá bola veľmi obľúbená aj v našej rodine. Zužitkovalo sa však všetko, aj letné jakubky,“ hovorí Hričovský, ktorý poradil mnohým ľuďom, aké staré odrody majú.


Výsledky
Súťaž o naj jablko
1. miesto – odroda Rubín, pestovateľ Ján Bednár
2. miesto – odroda Spartan, pestovateľ Jozef Mikušík
3. miesto – Citrónka (stará krajová odroda), pestovateľka Oľga Chovančíková
Koláče
1. miesto – jablkový koláč od Oľgy Hanajíkovej
2. miesto – tvarohovo-jablkový koláč Ľubky Hároníkovej
3. miesto – ovocné mafiny od Irenky Macháčovej
Na úrodu sa dlho čaká
Jozef Mikúšík, predseda Základnej organizácie Záhradkárskeho zväzu v Brvništi, hovorí, že zachovať staré odrody nie je jednoduché a úroda býva dosť neskoro. „Ak z jadierka vyrastie plánka akejkoľvek odrody, na takúto treba zaštepiť starú odrodu, ak ju chceme zachovať. Berieme konáriky z južnej strany a jednoročné drevo. Otázka je však, kedy bude ovocie. To trvá dosť dlho. Počkáme si osem rokov, možno aj dlhšie a budeme mať možno jedno, dve jablká,“ hovorí Mikušík.
Podľa Jozefa Mikušíka však majú staré odrody určite niečo do seba. „Hlavne ak ich obšľahne mráz, sú výborné na výrobu pálenky alebo muštu. Väčšinou sa otriasajú, možno len tie najkrajšie pozbierajú ľudia oberákom na uskladnenie,“ hovorí Mikušík. Ide podľa neho o vysokokmene, ako štvrťkmene a nízkokmene staré odrody nerastú. „Mali korunu vysoko pre zver, ktorá sa potom nedostala ku konárom a plodom,“ dodáva. Staré odrody sa dožívajú viac, 50, 60 aj 100 rokov. Staré sady sú aj v Papradnianskej doline.
Zlý rok
Tento rok záhradkárov nepríjemne prekvapili mrazy a jabĺčok bolo menej. Konštatoval to aj Juraj Granec, ktorý chodí rád na podujatie. Stará sa aj s manželkou o tridsať rôznych ovocných stromov. Záhradu majú v Považskej Bystrici. Je to ich radosť a záľuba na dôchodku. Jabĺčka zvyknú strúhať na koláče, sušiť, robiť z nich výbornú šťavu, odkladajú aj do pivnice na neskoršiu konzumáciu. V sade majú aj výborné hrušky, slivky či čerešne. Tento rok, nebolo, žiaľ, veľa roboty. „Mnoho kvetov pomrzlo, ovocia nebolo. Tých zopár, čo sme mali, zjedli osy alebo veverice,“ hovorí Juraj Granec. Manželka Ľudmila však dodáva, že niečo predsa len zostalo. Tak aj tento rok budú pri vianočnom stole prekrajovať jabĺčka z vlastnej záhradky.
Staré sady
Mária Jacková zo spolku Rotarvak, ktorý bol organizátorom Brvništského jablka, hovorí, že išlo už o ôsmy ročník. „Záujem vystavovateľov aj návštevníkov je a to nás teší. Prišli okrem Brvnišťa napríklad aj z Papradna, Stupného, Jasenice, z druhej strany kopca z Marikovej, Považskej Bystrice.“ Mottom ich podujatia je – Kráľom zdravia je jablko. „Ako deti sme maškrtili na jabĺčkach, ktoré rástli v záhradách v tunajších ovocných sadoch. Boli to naše cukríky.“
Zakladať sady v podhorskej obci nebolo pritom jednoduché, a tak bolo ovocie vzácne. „Napríklad starý pán Stanko Gáborík, škoda, že už sa mu nedá prísť, nasadil tu v Brvništi sto kusov jabloní v kamennej pôde. Nanosiť im musel aj veľa hliny. Doteraz by sa ešte mnohé našli a rodia. Tak sa dajú ochutnávať aj staré odrody,“ hovorí Jacková.
Na Brvništskom jablku nebolo veru jedno jablko z obchodu alebo kúpené v supermarkete. Všetko jabĺčka z vlastnej úrody.
Dobroty
Vystavené v súťaži neboli len jablká, ale aj koláče z nich. Niektoré sa ochutnávali aj mimo súťaž, na ochutnávku bol pripravený aj výborný čaj zo sušených jabĺčok plný vitamínov či džem.
Zamaškrtili si rady nielen deti, neodolali ani dospeláci. Zastihli sme Rada Šamaja s Jurom Santusom. Pozdával sa im pekne zdobený rez s obrázkami mini jabĺk.
„Škoda, že je ešte na výstavke a nemôžeme ho ochutnať. Už sme naň mali zálusk. To robila susedka, tak si počkáme až do vyhodnotenia,“ prezradil Juraj Santus.
Dušan Smokoň zase prezradil aký je podľa neho najlepší koláč. „Orechy, jablká, cesto, zavinúť a upiecť. Paráda. A aj kvapka rumu. A jabĺčka? Tie máme domáce. Strúhali sme ich priam včera,“ prezradil. Bližšie prikázal pýtať sa na recept manželky Majky, s ktorou prišiel na Brvništské jablko.
Akcie pre záhradkárov
Záhradkárska tradícia je v Brvništi silná. Usporadúvajú tu aj mnohé akcie. V septembri bola názorná ukážka strihania kôstkovín. Zúčastnil sa opäť profesor Ivan Hričovský. „Mali sme pripravené hlavne ukážky strihania sliviek. Účasť bola výborná. Ľudí máme stále viac a viac. Chodia už aj záhradkári z púchovského regiónu či od Bytče,“ hovorí Jozef Mikušík, predseda ZO Slovenského zväzu záhradkárov v Brvništi. Ľudia mohli vidieť aj názornú ukážku, ako pri strihaní postupovať.
„Boli sme v súkromnom sade u Miroslava Šištíka. Radikálne sa strihalo niekoľko stromov. Nerodili, boli veľmi zahustené. Rástli len do dreva,“ skonštatoval Mikušík. Na jar sa chcú vrátiť, aby ukázali, čo treba so stromami robiť ďalej.