POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pri oprave hradných múrov narazili záchrancovia Bystrického hradu na ďalšie prekvapenie. Spočiatku sa zdalo, že stavbári našli celkom obyčajný kameň. Spod prilepeného muriva však vytŕčal kúsok ornamentu, a to už dávalo tušiť, že obyčajný nebude.
Zbadali ornament, nebol obyčajný
Chlapi robili na opravách v severnom obytnom krídle. O chvíľu už mal byť oddych, prišlo však ešte prekvapenie. „Vyberali sme kamene z deliacej priečky. Vytiahli sme aj tento. Zdalo sa najprv, že nič zaujímavé. Keď som ho však začal bližšie obzerať, nestihol som ani nič povedať a už chlapík kričal, že tam niečo vidí,“ spomína si Miro Tichý, podpredseda občianskeho združenia Združenie hradu Bystrica, ktoré sa venuje záchrane pamiatky. Spod prilepeného muriva vytŕčal kúsok ornamentu. Odkrytie toho, čo skrývala malta, nechali radšej na reštaurátora. Vytušili správne, že by mohlo ísť o zaujímavý artefakt.
„Ešte približne rovnako vysoký článok išiel ako madlo na vrch. Tento kúsok sme našli, keď sme rozoberali murivo, ktoré bolo rozbité a madlá sme našli ako súčasť pece v inej časti hradu,“ hovorí Miro Tichý. Z objavu mali, samozrejme, radosť.



Stopy po šľachticovi
Reštaurátor Peter Záhora hovorí že z jednej strany je na kameni pletencový ornament, ktorý sa bežne používal na výzdobu. Z druhej vytesaný erb. Kameň bol podľa neho súčasťou balustrády, ktorá bola na hrade. „Ide o erb Rafaela Podmanického. Podmanickí celkovo mali trochu iný erb. Na základe toho, že ide o osobný Rafaelov erb, vieme aj dosť presne určiť, kedy dielo, teda balustráda vznikla. Takže je to rozpätie rokov 1543–1557,“ vysvetlil Záhora. Ohraničené je rokom, keď bol na hrade veľký požiar a smrťou Rafaela Podmanického. Dodal, že keď sa odbojný, lúpežný rytier Rafael Podmanický uzmieril s cisárom, venoval sa neskôr budovaniu svojho sídla, Bystrického hradu.
Viac pripomienok
Pripomienok na túto historickú osobnosť z Považia je viacero aj v Považskej Bystrici. Záhora pripomína, že vo farskom kostole v Považskej Bystrici je renesančná náhrobná doska Rafaela Podmanického, kde má tiež svoj erb a je tiež na výklenku v stene kostola. Rovnako v Soblahovej pri Trenčíne robil hradný pán úpravu kostola, kde použil svoj erb. Najnovší objav je teraz z balustrády na hrade.
„Šľachtici zvykli zanechávať takéto stopy, značky, ktoré zdôrazňovali, že o výstavbu niečoho sa zaslúžili práve oni. Bývali aj nad vstupmi do budov, čiže nad portálmi, na rôznych stĺpoch, na fasádach budov. Na miestach, ktoré boli viditeľné a jasne odkazovali , že on bol ten, kto v týchto miestach pôsobil,“ hovorí Záhora.
Boli dosť pokrokoví
Stavebné prvky, ktoré zanechali po sebe bratia Podmanickí, sú veľmi pekným príkladom rannej renesancie z Uhorska.
„Boli jedni z prvých, ktorí začali v Uhorsku aplikovať v umení niečo nové. V prípade balustrády z Bystrického hradu ide o určitú analógiu balustrády z Pražského hradu z podobného obdobia,“ hovorí Záhora.
Zbúrali ju a kameň použili inde
Baklustráda bola podľa reštaurátora buď súčasťou nejakého schodiska, alebo išlo o balkónik, arkier. „Je to ťažké určiť, lebo nevieme, kde sa nachádzala presne. Našlo sa viacero častí v rôznych miestach hradu. Pravouhlé stĺpy, časti točených stĺpikov alebo časti zábradlia,“ hovorí Záhora. Miro Tichý dodáva, že ten, kto prišiel po rytieroch Podmanických, porobil prestavby. „Buď bola balustráda veľmi poškodená alebo potreboval staviteľ jednoducho zmeniť celú dispozíciu tej časti hradu, kde stála. Bolo to tak, ako aj teraz, keď prestavujete dom, ktorý ste si kúpili alebo zdedili a robíte zmeny. Tak sa to robilo aj na hrade, keď prišiel nový majiteľ,“ vysvetľuje Tichý. Žartujeme, či nerozhodla aj nejaká zášť voči predošlým majiteľom či snaha odstrániť nejaké artefakty, ktoré pripomínali panovanie predošlých majiteľov hradu, ktorí vystupovali spočiatku dosť odbojne voči korune. Tichý si myslí, že to asi nie. „Ak chcel, aby mu to nepripomínalo Podmanických, stačilo len osekať a vyrovnať kamene, kde bol erb a vytesať svoj. Ale ak to takto rozobrali, dôvod bol asi iný,“ hovorí Tichý. Hrad podľa neho ukrýva veľa prekvapení a pri opravách nachádzajú často kúsok od sebe stavebné prvky rôznych štýlov, ktoré sa datujú do rôznych období. Ktovie, aké objavy ešte prinesie budúcnosť.
Šľachtický rod Podmanických
- Podmanickovci boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Podmaníne, Hričove a Považskej Bystrici na Považí. Patrili medzi najvýznamnejšie šľachtické rody Uhorska. Svoje meno i pôvod odvodzujú od dedinky Podmanín.Prvý známy člen tohto rodu bol v 14. storočí Hadrián z Podmanína (1351). Vzostup rodu Podmanických je spätý s obdobím upevňovania panovníckej moci Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta.
- Už v prvej polovici 15. storočia sa rod Podmanických rozdelil na dve vetvy. Príslušníci jednej vetvy boli reprezentovaní Blažejom v službách Alžbety, v armáde bratríkov. Druhu vetvu reprezentoval Ladislav Podmanický, ktorý bol v službách Huňadyovcov. Najprv bojoval pod velením Ladislava Huňadyho. Koncom päťdesiatych rokov 15. storočia uplatnil svoj vplyv v uhorskom sneme a prispel k zvoleniu Mateja Korvína za uhorského kráľa. Ladislav ako dlhoročný bojovník v radoch Korvínových vojsk, bol dostatočnou zárukou spoľahlivosti Blažeja, ktorý aj vďaka nemu úspešne zmenil stranu.
- Jednoznačne dominujúcou sa stala Ladislavova vetva. Blažejovi potomkovia dožili v zabudnutí na hričovskom panstve. Ladislav však úspešne pokračoval v kariére. Roku 1470 ho Matej Korvín menoval kapitánom Moravy a v roku 1458 mu daroval Bystrický hrad a dostal aj ďalšie majetky.
- Ladislav mal troch synov – Jána, Štefana a Michala.
- Michal Podmanický bol členom dvora Jagelovských. Slúžil ako komorník Ľudovíta Jagelovského, neskôr bol kapitánom kráľovej osobnej stráže. Zúčastnil sa bitky pri Moháči, z ktorej sa však už nevrátil. Mal tri dcéry a synov Jána a Rafaela.
- Ján Podmanický bol lúpežný rytier, za verné služby dostal od Zápoľského usadlosť vo Vesprímskej stolici v Sedmohradsku. Rafael Podmanický bol lúpežný rytier, v roku 1554 sa stal županom severnej časti Trenčianskej stolice. Šľachtický rod Podmanických ZDROJ: WIKIPÉDIA