Našli jasnú stopu po lúpežnom rytierovi

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pri oprave hradných múrov narazili záchrancovia Bystrického hradu na ďalšie prekvapenie. Spočiatku sa zdalo, že stavbári našli celkom obyčajný kameň. Spod prilepeného muriva však vytŕčal kúsok ornamentu, a to už dávalo tušiť, že obyčajný nebude.

Zbadali ornament, nebol obyčajný

Chlapi robili na opravách v severnom obytnom krídle. O chvíľu už mal byť oddych, prišlo však ešte prekvapenie. „Vyberali sme kamene z deliacej priečky. Vytiahli sme aj tento. Zdalo sa najprv, že nič zaujímavé. Keď som ho však začal bližšie obzerať, nestihol som ani nič povedať a už chlapík kričal, že tam niečo vidí,“ spomína si Miro Tichý, podpredseda občianskeho združenia Združenie hradu Bystrica, ktoré sa venuje záchrane pamiatky. Spod prilepeného muriva vytŕčal kúsok ornamentu. Odkrytie toho, čo skrývala malta, nechali radšej na reštaurátora. Vytušili správne, že by mohlo ísť o zaujímavý artefakt.
„Ešte približne rovnako vysoký článok išiel ako madlo na vrch. Tento kúsok sme našli, keď sme rozoberali murivo, ktoré bolo rozbité a madlá sme našli ako súčasť pece v inej časti hradu,“ hovorí Miro Tichý. Z objavu mali, samozrejme, radosť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Skúmali vzácny trám z hradnej veže Čítajte 

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na hrade objavili točité schodisko Čítajte 

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na hradbe strmého brala našli prekvapenie Čítajte 

Stopy po šľachticovi

Reštaurátor Peter Záhora hovorí že z jednej strany je na kameni pletencový ornament, ktorý sa bežne používal na výzdobu. Z druhej vytesaný erb. Kameň bol podľa neho súčasťou balustrády, ktorá bola na hrade. „Ide o erb Rafaela Podmanického. Podmanickí celkovo mali trochu iný erb. Na základe toho, že ide o osobný Rafaelov erb, vieme aj dosť presne určiť, kedy dielo, teda balustráda vznikla. Takže je to rozpätie rokov 1543–1557,“ vysvetlil Záhora. Ohraničené je rokom, keď bol na hrade veľký požiar a smrťou Rafaela Podmanického. Dodal, že keď sa odbojný, lúpežný rytier Rafael Podmanický uzmieril s cisárom, venoval sa neskôr budovaniu svojho sídla, Bystrického hradu.

Viac pripomienok

Pripomienok na túto historickú osobnosť z Považia je viacero aj v Považskej Bystrici. Záhora pripomína, že vo farskom kostole v Považskej Bystrici je renesančná náhrobná doska Rafaela Podmanického, kde má tiež svoj erb a je tiež na výklenku v stene kostola. Rovnako v Soblahovej pri Trenčíne robil hradný pán úpravu kostola, kde použil svoj erb. Najnovší objav je teraz z balustrády na hrade.
„Šľachtici zvykli zanechávať takéto stopy, značky, ktoré zdôrazňovali, že o výstavbu niečoho sa zaslúžili práve oni. Bývali aj nad vstupmi do budov, čiže nad portálmi, na rôznych stĺpoch, na fasádach budov. Na miestach, ktoré boli viditeľné a jasne odkazovali , že on bol ten, kto v týchto miestach pôsobil,“ hovorí Záhora.

Boli dosť pokrokoví

Stavebné prvky, ktoré zanechali po sebe bratia Podmanickí, sú veľmi pekným príkladom rannej renesancie z Uhorska.
„Boli jedni z prvých, ktorí začali v Uhorsku aplikovať v umení niečo nové. V prípade balustrády z Bystrického hradu ide o určitú analógiu balustrády z Pražského hradu z podobného obdobia,“ hovorí Záhora.

Zbúrali ju a kameň použili inde

Baklustráda bola podľa reštaurátora buď súčasťou nejakého schodiska, alebo išlo o balkónik, arkier. „Je to ťažké určiť, lebo nevieme, kde sa nachádzala presne. Našlo sa viacero častí v rôznych miestach hradu. Pravouhlé stĺpy, časti točených stĺpikov alebo časti zábradlia,“ hovorí Záhora. Miro Tichý dodáva, že ten, kto prišiel po rytieroch Podmanických, porobil prestavby. „Buď bola balustráda veľmi poškodená alebo potreboval staviteľ jednoducho zmeniť celú dispozíciu tej časti hradu, kde stála. Bolo to tak, ako aj teraz, keď prestavujete dom, ktorý ste si kúpili alebo zdedili a robíte zmeny. Tak sa to robilo aj na hrade, keď prišiel nový majiteľ,“ vysvetľuje Tichý. Žartujeme, či nerozhodla aj nejaká zášť voči predošlým majiteľom či snaha odstrániť nejaké artefakty, ktoré pripomínali panovanie predošlých majiteľov hradu, ktorí vystupovali spočiatku dosť odbojne voči korune. Tichý si myslí, že to asi nie. „Ak chcel, aby mu to nepripomínalo Podmanických, stačilo len osekať a vyrovnať kamene, kde bol erb a vytesať svoj. Ale ak to takto rozobrali, dôvod bol asi iný,“ hovorí Tichý. Hrad podľa neho ukrýva veľa prekvapení a pri opravách nachádzajú často kúsok od sebe stavebné prvky rôznych štýlov, ktoré sa datujú do rôznych období. Ktovie, aké objavy ešte prinesie budúcnosť.