NIMNICA. Obyvatelia hovoria, že s odstrelmi začali stavbári 17. novembra. Odvtedy ich zažili asi pätnásť. Výbuchy bývajú aj v noci či nadránom. Bytovky sú len asi 50 metrov od staveniska.
Obyvatelia mali podľa ich vyjadrení prísľub, že ich presťahujú do náhradnej bytovky. Tá však ešte nestojí. Tunel hĺbia pritom stavbári v kopci priamo nad ich hlavami.
Ktovie, či vydrží nápor
Monika Uhliariková hovorí, že odstrely sú hrozné. „Strieľajú cez deň, ráno, neskoro večer aj v noci. Je to bez upozornenia, deti sa boja. Idú do školy nevyspané. Je to katastrofa,“ konštatuje.
Komunikácia nefunguje dobre. „Odstrely potrebujú robiť a urobia si ich, kedy to potrebujú. Nezáleží im na tom, že tu niekto býva. Včera som sa dozvedela, že jednému pánovi posielajú SMS správy. Ja som v piatok bola na stavbe, ale mi nič nenavrhli,“ hovorí pani Uhliariková.
Po výbuchu sa im trasú asi dvadsať sekúnd okná, čo je veľmi nepríjemné. Mladá žena sa obáva, či vôbec stavba vydrží takýto nápor, pokiaľ ich presťahujú. Doma majú aj psa, ktorý nervózny a šteká. „Susedia dolu majú malé bábätko, určite im je to nepríjemné. Je však ťažké ho utíšiť. Po tom, čo začali strieľať, zostal veľmi jedovatý a skáče do každého, kto sa objaví,“ hovorí.
Čakajú na novú výstavbu
Ľudia čakajú na novú výstavbu. „Malo by to vraj byť v polovici roku 2019. Ak pôjde všetko tak ako má ísť. Prísľub však bol, že začneme bývať v nových bytoch, keď začnú výstavbu. Neviem čo sa pokazilo, ale vraj je nejaká listina, kde im stačí odovzdať nám byty v roku 2020, keď budú odovzdávať stavbu,“ prezrádza pani Monika.
Už sa „zahryzli“ do kopca, čaká ich aj tektonický zlom Čítajte Jej susedia majú mesačného novorodenca. „Keď strieľajú, všetko sa trasie. Neviem, či je to tlaková vlna alebo ide o otrasy z niečoho iného,“ hovorí s tým, že to trvá niekoľko sekúnd a vždy je to šok.
Raz či dvakrát ich na odstrely upozornili, potom už nič. „Sme nervózni, keď sa strieľa,“ dodáva mladý muž. Viac nechce hovoriť a nerád by bol, keby sme spomínali jeho meno. Je cítiť, že ľudia sú znechutení, sklamaní.
