POVAŽSKÁ BYSTRICA. V komisii dopravy, životného prostredia a odpadového hospodárstva mesta sa objavila opäť požiadavka na zmenu názvu autobusovej zastávky mestskej hromadnej dopravy pri priemyslovke.
Žiadosť sa objavila v komisii už tretíkrát. Súkromná firma navrhla premenovanie z pôvodného názvu na M Park.
Zaujímal sa o výhody
Návrh na premenovanie zastávky predložila do komisie súkromná firma, ktorá má v meste obchodné centrum M park. Nachádza sa v centre mesta, zastávka je neďaleko.
Poslanec a člen komisie Marián Sopčák sa zaujímal, akú finančnú výhodu by malo z premenovania mesto. Upozornil, že v Bratislave plynie z toho príjem do mestskej kasy.
Už sú aj iné názvy podľa firiem
Zástupca súkromnej spoločnosti Rudolf Mišovec mladší reagoval, že každý marketing niečo stojí a nebránia sa zaplatiť si zaň. Upozornil však, že by nešlo o jedinú zastávku, ktorá nesie komerčný názov.
„Sú tu iné autobusové zastávky, ako VÚB, Hliny Jednota, Hypernova, Tesco. Predpokladám, že neplatia mestu za toto nič. Budeme prví, ale nebránime sa. Zástupcovia iných firiem však, predpokladám, neobhajovali pomenovanie zastávky takým spôsobom,“ vyjadril sa na zasadnutí komisie mesta Mišovec.
Sopčák reagoval, že keď sa v minulosti pomenovávali zastávky, neriešili to komisie. „Situácia, keď to rieši komisia, je prvýkrát,“ vysvetlil s tým, že mu záleží na akomkoľvek príjme do mestskej kasy.
Mišovec opäť pripomenul nutnosť zohľadniť fakt, že niektoré firmy majú toto zdarma, a tiež, že Považská Bystrica sa nemôže porovnávať pri cenách s Bratislavou. Ako príklad uviedol zastávku Martinus na Obchodnej ulici, kde je frekvencia ľudí určite iná ako v centre okresného mesta.
Zastávka SPŠ nakoniec zostáva Čítajte Údržba niečo stojí
Poslanec a člen komisie Jozef Keruľ sa vrátil k predošlým zasadnutiam komisie, kde padol návrh na vytvorenie cenníka pre premenovávanie zastávok na reklamné účely. „Keď je niečo nové, bránime sa, ale bol tu nápad, že treba osloviť aj druhých. Zaujímalo by ma, či boli oslovené aj nejaké iné firmy a organizácie,“ reagoval Keruľ. Pripomenul ešte, že údržba zastávok sa platí z mestského rozpočtu a vyčíslil aj náklady. „Údržba nás stojí minimálne 70- až 80-tisíc,“ povedal okrem iného Keruľ s tým, že získané prostriedky by sa dali použiť na osvetlenie prístreškov na zastávkach.
Historický podtón názvu
Pri predošlom prejednávaní dostali všetci členovia komisie aj vyjadrenie priemyselnej školy. Odborný člen komisie Pavel Petrík si myslí, že bolo výstižné. „Priemyslovka predstavuje a stále aj bude reprezentovať určitú historickú niť,“ pripomenul Petrík s tým, že názov treba zachovať.
Priemyslovka má dva názvy
Mišovec reagoval, že priemyslovka je jediná, ktorá má pomenované podľa seba dve zastávky. „Premenovaním jednej by sme minimálne lepšie občanovi odkázali, kde sa nachádza.“
Vysvetlil ešte, že ich žiadosť sa týka premenovanie zastávky, ktorá je na strane, kde sú parkoviská a obchody, nie kde sú sústredené školy. „O tú záujem nemáme, tá by zostala ako SPŠ,“ dodal. Upozornil tiež na chaos v pomenovávaní. „Druhá zastávka, ktorá by mala byť SPŠ II, sa tak ani nevolá, ale je tu napísané Tlačiareň. V grafikone mesta je SPŠ 02.“
Zrozumiteľnosť názvov a obavy z presýtenia
Juraj Smatana zdôraznil, že dôležité je pre komisiu stanovisko mestskej časti, a to bolo zamietavé. Upozornil tiež, že sa predbiehajú veci a je zvláštne dávať nejaké stanovisko, pokiaľ nevie nikto, o akej sume za premenovania sa bavia. „Ak mesto pripraví nejaký cenník, potom sa môžeme baviť. Ísť kus po kuse, s tým nesúhlasím,“ povedal.
Treba tiež podľa neho zachovať zrozumiteľnosť názvov zastávok pre obyvateľov. „Historický názov je aj priemyslovka, a keď potrebujem niekomu vysvetliť, kde má vystúpiť, poviem jednoducho pri priemyslovke, a je jedno, z ktorej strany,“ myslí si Smatana.
Mišovec argumentoval, že sa nedá vytvoriť celoplošný cenník po meste, bez toho, aby sa vyčíslilo, aká je kde frekvencia ľudí. „Nemôžete povedať, že jedna autobusová zastávka, určitá cena, je to vybavené. Zastávka na SNP sa totiž možno neprenajme a v meste ju budú chcieť všetci,“ doplnil Mišovec.
Smatana ešte dodal, že aj s reklamou treba narábať opatrne. Slovensko je v tomto smutným príkladom, ako sa dá krajina neúmerne zaťažiť reklamným smogom, ktorý je pre ľudí už otravný. Treba si stanoviť rozumné mantinely, s čím všetkým sme ochotní obchodovať.
Pre aj proti
Poslanec a člen komisie Ladislav Holák pripomenul, že ak sa budú názvy stále meniť, bude to chaos pre ľudí a tiež zbytočné náklady spojené so zmenami. Je podľa neho neúnosné, aby sa stále zastávka premaľovávala. Všetko záleží podľa neho aj od toho, akú finančnú náhradu je ochotná firma dať za prenájom názvu. Pripomenul, že 200 eur je málo.
Sopčák dodal, že sa neustále niečo mení, ale ak má mesto možnosť si finančne prilepšiť, hoci aj na pomenovaniach zastávok, malo by do toho ísť.
Petrík upozornil, že premenovaním podľa toho, kto zaplatí viac, môže dôjsť k tomu, že ľudia stratia prehľad o tom, kde sa zastávky nachádzajú. „Pri reklame by sme mali byť triezvi a opatrní, aby sme ňou nakoniec neboli príliš zahltení,“ povedal.
Návrh na vytvorenie cenníka pre pomenovanie zastávok na komerčné účely nakoniec komisia neodporučila, rovnako ako premenovanie zastávky.
Ako je to s prenájmom názvu za peniaze inde
Na Slovensku už majú súkromné firmy možnosť pomenovať autobusové alebo električkové zastávky. Nie však vo všetkých mestách, rozšírené je to najmä v Bratislave.
Svoju zastávku má v hlavnom meste 12 spoločností. Je to napríklad kníhkupectvo Martinus, Rádio Europa 2, nábytkárska firma Drevona či obchodné centrá Retro alebo Polus City Center. Zastávky sú vždy pri ich budovách, aby na ne ľudí upozornili. Firmy si môžu názov objednať minimálne na 12 mesiacov a potom predĺžiť. Dopravný podnik vraví, že to stojí 3000 eur ročne, názov zastávky sa teda nedá kúpiť navždy.
Nie všetky zastávky sa však môžu premenovať. Napríklad tie, čo sa volajú po historických osobnostiach alebo označujú stanice, nesmú mať komerčné meno.Iné mestá však názvy zastávok, ako vyplynulo z malého prieskumu denníka SME, neprenajímajú. Nerobia to ani Košice. „Naopak, my chceme minimalizovať komerčné názvy. Zastávky dostávajú mená podľa ulíc alebo ak sa spájajú s históriou, tak im dávame historické názvy. Taká je napríklad zastávka Mlynská bašta,“ vraví Michaela Karaffová, vedúca marketingu Dopravného podniku mesta Košice. Názvy zastávok vždy konzultujú s odbornou názvoslovnou komisiou.
Ani Žilina názvy svojich zastávok neprenajíma. Dopravný podnik to vysvetľuje tak, že sa snažia zastávky nazývať podľa lokality, v ktorej sa nachádzajú.Pre firmy, ktoré v danom meste sídlia, však takáto reklama môže byť zaujímavá. Napríklad, ak sa zastávka volá podľa obchodného centra a toto centrum je v jej blízkosti, reklama môže ľudí doň naviesť.
„Ak nejde o obchod, ale povedzme o rádio, tak je to skôr o budovaní povedomia o značke. Samozrejme, treba s tým narábať opatrne, lebo opakovaním toho istého slova sa z neho časom stane iba bezobsažný zvuk. V horšom prípade to bude ľuďom liezť na nervy,“ myslí si Róbert Slovák, prezident Klubu reklamných agentúr Slovenska.
VYBRANÉ ZO SME
