Už na predstavenia detí prišlo počas Noci divadiel veľa ľudí. Ateliér Milana Sládka v ZUŠ I. W. Kráľa bol absolútne plný. Záujem pretrval až do neskorých večerných hodín, keď hrali dospeláci.
Noc divadiel Čítajte Najprv deti, potom dospeláci
Predstavenia detí otvárali divadelný víkend. „Bolo to veľmi pekné. Som veľmi rada, že sa nehrá len pre zábavu, ale aj pre pomoc malému dieťaťu. Sme ľudia, mali by sme si pomáhať,“ hovorí Katarína Krčíková.
Martina Mikulová chcela vidieť detské divadlo, lebo má aj s kamarátkou malé deti a zobrať chceli aj tie. „Minulý rok sme cestovali do Púchova, tu to nebolo. Som rada, že máme teraz divadlo aj tu,“ povedala s tým, že deti idú dať domov a ony pokračujú. Jej dcérka sa prejavila ako rodená herečka. S detskými hercami si pred pódiom rada zatancovala. „Páčilo sa mi to, dobre sa mi tancovalo. Aj ja by som chcela hrať také divadlo,“ povedala Sonička Mikulová.
Nevie už kam ísť, aby netrpel. Pomôcť chcú divadelníci Čítajte Konečne!
Prvý pokus organizovania Noci divadiel aj v Považskej Bystrici zhodnotil Peter Mišči veľmi stručne a jednoznačne. „Konečne aj tu.“ Dodal, že divadelníci v meste sa snažia a je rád, že ožila aj sála v dome kultúry. Dcéru, ktorá v tento deň hrala spolu s inými mladými divadelníkmi v Ateliéri Milana Sládka v ZUŠ I. W. Kráľa, veľmi rád prišiel podporiť. Je rád, že sa organizuje takéto podujatie. Ocenil aj benefičný podtón akcie, teda že sa divadelníci rozhodli výťažok použiť na pomoc Šimonkovi a jeho rodičom. Organizmus chlapca nezvláda často ani ľahké ochorenia, nevie sa brániť a dieťa sa rodičom doslova stráca pred očami.
Čo prezradili mladé herečky
„Je super, keď môžeme ukázať, čo sme nacvičili,“ povedala s úsmevom Dorotea Kudlová. Jej kamarátka Klára Pavlíková povedala, že sa tešili na večerné predstavenie a všetko vyšlo dobre, až na záverečný tanec. „No, to sme akosi kolektívne zabudli,“ dodala so smiechom. Obe dievčatá tešilo nielen to, že mohli hrať, ale aj prečo hrali. „Je super, že naše hranie pomôže niekomu, kto to potrebuje,“ prezradila Klára. Dorotea skonštatovala, že určite aj preto sa im hralo fajn.
Dievčatá hrali za divadelný súbor ZUŠ I. W. Kráľa. To sa predstavilo strašidelným divadlom. „Som rada, že mladí herci dostali šancu ukázať sa počas tohto podujatia. Som členkou žilinského mestského divadla, takže tam trávim väčšinou Noc divadiel. Teraz som bola naozaj rada, že sa hrá aj v Považskej Bystrici. Podujatie určite naženie ľudí do divadiel,“ povedala po predstavení svojich zverencov Iveta Pagáčová. Za pozitívne považuje aj to, že považkobystrická akcia má aj benefičný rozmer. Účasť ju veľmi prekvapila. Ateliér v umeleckej škole bol absolútne plný.
Rozlúčka s hrou pre chlapov a ocenenie pomoci
Počas divadelnej noci sa predstavilo aj domáce divadlo Napíšte si výpoveď hou Príbehy z kuchyne. Išlo už o derniéru divadelnej hry na motívy filmovej predlohy Poviedky z kuchyne v švédsko-nórskej koprodukcii. Táto hra bola pre súbor trochu netradičná. „Toto je celkom iná hra, aké sme zvykli hrávať po minulé roky. Chalani mali menej textu, ale myslím, že ťažšie hranie,“ povedala Smolková.
Hlavne začiatok bol postavený na mimike, gestách a vyšperkovaní situácie. „Chlapi si to vybrali pre seba, čisto mužskú hru. Ukazujú sa mužské vzťahy, chápanie,“ dodala s úsmevom Aďa. Marcel Pekár jej slová dodatočne len potvrdil s tým, že už nácvik bol zaujímavý. Obaja ocenili aj benefičný rozmer podujatia.
Miroslav Jančo dodal, že sa hralo inak s pocitom, že niekomu pomáha. „Mali sme zároveň možnosť perfektným spôsobom sa s našou hrou rozlúčiť. Skúšame však už novú,“ prezradil Miro.
Škandinávski autori prichádzajú častejšie ako inde s ťažšími témami. „Aj sa to dosť ťažko nacvičovalo, lebo nie sme zvyknutí na tento spôsob hry. Mali sme však super režisérku, Ivku Posluchovú. Ona je v tom dobrá,“ povedal Jančo.
Humor a satira od žilinskej divadelnej dvojice
Pozvanie na Noc divadiel prijali aj hostia. Okrem konzervatoristiek z Martina sa predstavili aj Žilinčania, Divadlo Na Hrane. „ V Považskej Bystrici sme už hrali, a keďže nám to logisticky nejako nevychádzalo zúčastniť sa v Žiline, využili sme pozvanie z Cooltajneru a prišli sme sem,“ prezradil Michal Chmeliar, jeden člen hereckej dvojice.
Práve v rámci podujatia, ktoré organizovalo združenie, žilinskí divadelníci účinkovali pred dvomi rokmi. Radi prišli znovu. „Potešilo nás, že sme mohli svojím hraním aj pomôcť,“ dodal s tým, že dúfa v peknú zbierku. Bolo by podľa neho fajn, keby si benefíciu na podujatí zachovali. „Dobrí ľudia majú radi, keď sa konajú dobré veci,“ podotkol ešte s úsmevom. Pomoci rodine s malým chlapcom sa potešil aj jeho kolega Tomáš Lazár.
O dvojici sa pošuškáva, že ide o žilinských Lasicu a Satinského. „Áno, vieme o tom, ale neradi by sme boli, keby nám dávali iba takúto nálepku,“ hovorí Chmeliar. Tomáša Lazára to, samozrejme, teší, pripomenul však, že ide o autorské divadlo. „Hry si všetky píšeme aj režírujeme,“ vysvetlil.
Mnohé situácie, ktoré predvádzajú herci na javisku zo spoločnosti plnej byrokracie, nelogických postojov, postupov a nariadení, paradoxov, nezmyslov, pretvárky a intrigovania, sú ľuďom zo života dobre známe. Publikom sa na štipľavom humore naozaj dobre pobavilo aj počas Noci divadiel.
V trinástej komnate bolo strašidelne
Veľkým prekvapením aj lákadlom bolo pre návštevníkov Noci divadiel určite otvorenie trinástej komnaty, teda veľkej sály kultúrneho domu. Mladí herci z Považského NOIR sa pod režijnou taktovkou Ivy Semančíkovej predstavili hrou Temná partia.
Prítmie, strašidelný opar, javisko ako zo záhrobia. Odrazu čudný krik a spoza chrbtov zaskočených divákov sa plížia knísavým krokom neprirodzene zhrbené postavy v bielom. Až na javisko, kde sa rozbehne príbeh o čudesnej láske aj čudesnej smrti. Na hru sú priestory veľkej sály domu kultúry, ktorá sa stalo trinástou komnatou, ideálne. Škoda, že už len na túto. „Bol to poriadny moment prekvapenia. Fajn. Aj efekty. Dym, prítmie, postavy, jednoducho super. Aj puch zo zadymenia a starina všade naokolo doladili atmosféru záhrobia,“ povedal po predstavení v dome kultúry Michal Orávik, ktorý sa prišiel pozrieť, ako hrá jeho priateľka Lucka Rojková.
Jozef Vaňko, predstaviteľ hlavnej postavy v strašidelnej hre, kde zomiera mladá žena, si hranie v zabudnutých priestoroch celkom pochvaľoval. „Vydržali sme aj ten dym. Je naozaj škoda, že sa tu nedá hrať a že sa nevyužívajú takéto priestory. Považská ich nemá veľa. Je tu výborná akustika, dosť miest na sedenie. Škoda, že to takto upadlo,“ konštatoval Jozef.
V ten deň hral aj na Noci divadiel v Púchove, v muzikáli.
Je im ľúto
Radoslavovi Janišovi je tiež veľmi ľúto, ako dopadala budova kultúrneho domu. „Pamätám si, keď ešte fungoval naplno. Estrádnu sálu, veľkú aj malú bábkovú, výstavy v spojovacej miestnosti. Je škoda, že to nabralo takýto smer.“
Márii Jašíkovej zviera srdce, keď sa pozrie na budovu kultúrneho domu. „Chodievam sa pozrieť na akcie, ktoré bývajú pred kultúrnym domom a je mi strašne ľúto, keď si spomeniem na to, ako to bolo,“ dodáva. Obom sa divadlo v kultúrnom dome veľmi páčilo a uvítali by ďalšie predstavenia.
Bodkou za Nocou divadiel bol v ten deň ešte v Retre v dome kultúry 1. ročník súťaže o bystrický JAMB.
Treba robiť, čo povznáša ducha
Prvý ročník Noci divadiel v Považskej Bystrici dopadol nad očakávania. „Som prekvapený a rád, že ľudia prišli v takom veľkom počte. Všetko vyšlo na jednotku,“ zhodnotil hlavný organizátor Tomaš Bořuta.
Verí, že zasiali ďalšiu dobrú tradíciu. „Všetko, čo povznáša ducha, kultúru, vzdelanie treba robiť. Nebolo to jednoduché, ale verím, že v budúcom roku bude viac času, lebo teraz ho bolo málo, a zoženieme aj viac partnerov pre tento projekt,“ dodal ešte Bořuta.
Boli spokojní
Miroslava Kotačková nestihla všetky predstavenia, čo jej bolo trochu ľúto. „Je to krásna myšlienka, navyše s ušľachtilým nápadom. Možno nabudúce by ľudia ocenili ponuku predstavení aj počas celého dňa.“
Ľudia boli šťastní, že sa podarila v Považskej Bystrici dobrá akcia. „Je to niečo nové v meste a malo by to byť minimálne raz za rok, ale možno aj častejšie. Rozvoj divadla treba podporovať. Preto som aj tu,“ povedal Štefan Korbaš. Je podľa neho smutné, že sa do budov pre rozvoj kultúry neinvestuje dostatočne, ale peniaze idú často na priestory, ktoré nie sú celkom potrebné. Potešila ho aj benefícia. „Isto to nie je jediné dieťa, ktoré potrebuje pomoc, takže Noc divadiel aj s benefíciou by sa mali stať tradíciou, Vždy je dobré, ak sa dá priestor talentom a spojí sa dobré s užitočným.“
Erika Hrenáková ide vždy rada, ak je v meste nejaké divadlo. „Teším sa, že sme sa pridali k mestám, ktoré ožívajú vďaka Noci divadiel. Lákalo ma aj zahrať si, no nikdy som nenabrala odvahu. Ale možno sa k našim nadšencom aj pridám,“ dodala.
Poďakovanie
Za benefíciu počas Noci divadiel je mama malého Šimonka Marta Malobická veľmi vďačná. V čase konania akcie prežívala rodina opäť ťažké chvíle, lebo chlapček skončil znova v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti. Veľmi ju dojalo, že ľudia prišli na divadlo a rozhodli sa pomôcť. „Veľmi pekne všetkým ďakujem za pomoc. Organizátorom a ich pomocníkom, divadelníkom aj divákom a tiež sponzorom a ostatným partnerom. Sú to úžasní ľudia,“ povedala dojatá.
Malý Šimonko bude mať teraz doma už kyslíkový prístroj. Rodičia veria, že návštevy nemocnice nebudú vďaka tomu už také časté.
