POVAŽSKÁ BYSTRICA. Nedávno dalo mesto zrekonštruovať sochu Vladimíra Kompánka, ktorá stojí na trávnatej ploche pred domom smútku na vstupe do priestorov nového cintorína. Dlho chátrala, slnko a voda vykonali svoje. Tiež mozaiky známeho undergroundového výtvarníka v centre mesta prekrývajú reklamy. Iné dielo na budove v centre po prestavbe celkom zmizlo. V meste je viacero novších pamiatok, ktoré si zaslúžia ochranu rovnako ako tie staršie. Samospráva má na to aj nariadenie. Poslanci schválili už začiatkom tohto roka rozšírenie zoznamu pamiatok v tomto nariadení, ktoré treba zachovať pre budúce generácie.
Stopy tvorby známeho umelca
Socha Vladimíra Kompánka na novom cintoríne je zreštaurovaná. „Vladimír Kompánek, rodák z blízkeho Rajca, bol významný slovenský sochár a maliar,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Iveta Kováčiková. „Zaraďuje sa do Skupiny Mikuláša Galandu, ktorú pomáhal zakladať. Bol blízkym priateľom Dominika Tatarku. Aj našom meste sa zachovali stopy jeho tvorby.“
Dodala, že jedna socha Vladimíra Kompánka je v blízkosti okresného súdu, ďalšia bola pri bývalom hoteli Fim a je uložená v depozite mesta. Tretia zdobí miesto posledného odpočinku. Práve sochu na novom cintoríne nedávno reštaurovali.
Ocenil zámer
Prác na záchrane Kompánkovej sochy sa ujal Peter Záhora, ktorý sa ešte ako študent zúčastnil reštaurovania zbierok Malokarpatského múzea. Ocenil snahu o záchranu diel.
„Samotné reštaurovanie modernistických diel nie je zatiaľ časté, a ak sa k nemu už pristúpi, málokedy je urobené odborne. Preto treba vyzdvihnúť snahu zachovať aj diela z modernej histórie,“ povedal reštaurátor Peter Záhora.
Stav a čistenie
Povrch Kompánkovho diela na novom cintoríne pokrývala vrstva biologického znečistenia, v hornej časti dokonca vyrástla malá breza. Drevná hmota skulptúry bola v soklovej a najmä vrchnej časti poškodená vlhkosťou a slnečným žiarením. Tieto najväčšou mierou prispievajú k degradácii lignínu, jednej zo základných zložiek dreva.
„V prvom rade sme museli odstrániť povlak rias, machov a lišajníkov, ktoré prispievali k udržiavaniu vlhkosti v horných vrstvách dreva a podporovali hnilobné procesy. Deštrukcia ale našťastie nedošla do stavu, aby bolo potrebné vymeniť niektoré časti konštrukcie,“ opisuje postup rekonštrukcie Peter Záhora. Chemickým čistením sa odstránil aj sekundárny červenohnedý náter a dielo sa tak opätovne prezentuje vo svojej prirodzenej farbe dreva.
Ďalšie práce
Čistenie bolo najzdĺhavejšou časťou procesu reštaurovania. Drevo potom prešlo špeciálnou úpravou, pri ktorej sa spevnili jeho oslabené časti. Zvýšila ich odolnosť proti pôsobeniu slnečného žiarenia a znížila nasiakavosť. Hniloba rozrušila niektoré časti.
„Vytipované vodorovné praskliny sme vytmelili a zabránili tak prieniku vlhkosti do hlbších častí. Pri týchto tmelených častiach sa ponechala plytká ryha imitujúca popraskanú štruktúru dreva, aby bol zachovaný charakter vekom zašlého umeleckého diela,“ vysvetlil Záhora. Dodal, že na zvislé praskliny nemá tak dažďová voda deštrukčný vplyv, keďže voľne odtečie, takže boli ponechané voľné a poslúžia na lepšie odvetrávanie. „Na záver boli tmelené časti vyretušované a farebne sa tak zjednotili s celkom,“ dodal reštaurátor Peter Záhora.
Pamiatky chráni nariadenie
Nariadenie
Ochranu pamiatok, akými je určite aj socha na novom cintoríne, zabezpečuje do určitej miery aj všeobecne záväzné nariadenie mesta o miestnych pamätihodnostiach. To už je prijaté dlhšie, začiatkom roka však rozhodol poslanecký zbor o jeho rozšírení o ďalšie pamiatky.
Doplnok predkladal tento rok na februárovom zasadnutí poslanec Juraj Pekár a poslanci jeho schválením rozšírili zoznam už existujúcich pamätihodností, ktoré v meste sú. „Doba je taká. Vo veľkom sa rekonštruuje, zatepľuje a modernizuje. Obeťou prestavieb sú staré stavby, architektúra aj umelecké diela,“ hovorí poslanec Pekár.
Zámer
Snahou je ochrániť diela, ktoré sú ohrozené takýmto vývojom. Zmonitorovali mestské keramické reliéfy, ozdobné steny, sochy v exteriéri mesta. „Budú pod oficiálnym dohľadom. Ak niekto, komu patrí nehnuteľnosť, príde s požiadavkou rekonštrukcie, podlieha dielo zaradené do zoznamu inému režimu, ako keby v ňom nebolo,“ vysvetlil význam Pekár.
Okrem Kompánkových diel sa pri schválení doplnku nariadenia na ochranu pamiatok dostali do zoznamu, ktorý má zabezpečiť ochranu, aj iné moderné pamiatky od rôznych autorov. Poslanec Pekár spomenul napríklad plastiku v novej časti polikliniky, dve mozaiky na obchodnom dome Ščokino, keramickú stenu v reštaurácii Poľovník či súbor priestorových plastík v átriách Základnej školy Stred.
Morálny apel
Na niektorých umeleckých dielach v meste už sú necitlivé zásahy. „Počúvame pripomienky, že niektoré socialistické diela nemôžeme považovať za umenie,“ hovorí poslanec Pekár.
Upozorňuje však, že pod mnohými sú podpísaní významní slovenskí umelci. Spomína napríklad mozaiky na obchodnom dome Ščokino od undergroundového výtvarníka z Liptovského Mikuláša Michala Kerna.
„Sú na nich reklamy, dažďová odkvapová rúra, postriekané a počmárané sú fixkami,“ hovorí Pekár. Je to neúcta k umeleckému dielu.
Cieľom je vyvolať aj určitý morálny apel na vlastníkov a možno aj ľudí v Považskej Bystrici, aby si uvedomili, že tu máme diela, ktoré majú, ak nie svoju historickú, tak umeleckú hodnotu. Podľa toho sa k nim treba aj správať.
