POVAŽSKÁ BYSTRICA. V MG ART Galérii v vystavujú unikátnu sériu obrázkov, ktoré kreslil známy slovenský maliar Imro Weiner Kráľ, rodák z Považskej Bystrice svojej dcérke Elise. Pomocou nich s ňou komunikoval, keď boli odlúčení pre politické dôvody. Ona zostala s mamou v Paríži a on za železnou oponou.
Ilustrácie vyšli aj knižne. Ide o cyklus piatich publikácií. Poslednú, piatu, krstili práve v Považskej Bystrici, rodnom meste maliara.
Podelila sa s najväčším tajomstvom Čítajte Vyhostenie, odlúčenie a krásna komunikácia
Ilustrácie sú jedinečným dielom Imra Weinera Kráľa. „Nikdy predtým, ako ich kreslil Elise, nevytvoril ilustrácie a už ani nikdy potom,“ hovorí Dagmar Kudoláni Srnenská, kurátorka výstavy. Návštevníci galérie si môžu pozrieť jedinečný súbor, ktorý vznikal v rokoch 1653 až 1956. „Ide vlastne o dialóg medzi umelcom a jeho dcérou. V roku 1950 bol totiž maliar nútene vyhostený z Francúzska, kde zostala jeho milovaná dcérka s mamou,“ hovorí Srnenská.
Dievčatko malo vtedy len štyri roky a takáto čarovná pošta medzi nimi fungovala tri roky. „Každý deň vymýšľal maliar iný príbeh, text aj obrázky,“ hovorí Srnenská. Dodáva, že ilustrácie sú jedinečné v tom, že nie sú surrealistické, fantazijné či v nadreálnej podobe, čo bolo typické pre diela I. W. Kráľa.
„Sú realistické a vyniká bravúrnosť maliarovej kresby. Kráľ bol úžasný kresliar a technika akvarelu v spojení s ceruzkou dokázala pre malé dieťa vykúzliť neobyčajný svet krásnych hier a príbehov plných zvieratiek,“ priblížila Srnenská.
Imro Weiner-Kráľ bude mať v rodnom meste pamätník Čítajte Zo skrine do tlače
Ide o milé príbehy kocúra Mineta, žabiaka Brekeke, ale aj prefíkaného lišiaka, zradného vlka alebo pyšného kohúta kraľujúceho na dvore sliepok. Postupne sa pridávajú ďalšie zvieratká aj ľudské postavy. Ilustrácie boli dlho ukryté v skrini, ako jediná pamiatka okrem maliarskych a grafických diel. „Dcéra Elise, ktorá stále žije v Paríži, súhlasila s tým, že môžu byť publikované,“ hovorí Srnenská.
Myšlienky sa zhostil vydavateľ Peter Chalupa v priebehu rokov 2016 až 2017. „Je fantastické, ako si Považská Bystrica ctí svojho rodáka,“ povedal na otvorení výstavy návštevníkom považskobystrickej galérie Peter Chalupa. „Robíme aj na monografii I. W. Kráľa, nie reedícii, ale úplne novej. Pri jej príprave som poprosil Elise, aby mi dala niečo nové, niečo, čo ešte nebolo publikované. Spomenula ilustrácie a ja som povedal, nech ich donesie, že z toho urobíme nie časť v monografii, ale samostatnú knihu. Nakoniec ich je päť.“
Poslednú knižku zo série Zázračný lekár Minet krstili práve v rodnom meste maliara. „Neustále sa stretávam s otázkou, kedy bude ďalšia. No už nebude, už je koniec. Zostalo len zopár obrázkov, ktoré sa nedali nikde napasovať,“ skonštatoval vydavateľ.
Elisino tajomstvo
A čo o obrázkoch hovorí samotná Elise, dnes už dáma v pokročilom veku? Nechválila sa s nimi roky nikomu, ani najlepším kamarátom, keď bola malá. Boli vraj len jej, boli jej najväčším tajomstvom. Až po rokoch bola ochotná podeliť sa.
Pobavili sa malé aj veľké slečny
„Tento obrázok sa mi páči najviac. Je smiešne, keď aj kačky, mačka a ešte iné zvieratká sedia normálne za stolom ako ľudia,“ povedala Laura Špániková, ktorej sa obrázky veľmi páčili.
Obrázky však učarovali aj starším slečnám. „Obrázky sú veľmi veselé. Majú pekné detailíky, farby a jemnú kresbu. Milé,“ povedala Katka Červencová. Na výstavu prišla aj s kamarátkou Terkou Kališíkovou. Spolu sa pri jednom z obrázkov srdečne zasmiali. „Tento obrázok nám pripomenul aj jednu veselú príhodu, ktorú sme zažili,“ prezradila jedna z mladých návštevníčok výstavy.
Obľúbené knižky ratolestí
Mladá mamička Katarína Šajdíková prišla aj s manželom a všetkými detičkami. „Máme doma dve tieto knižky, prvú a druhú, a musím povedať, že sú najobľúbenejšie u našich detí. Trojročné dvojčatá majú knižky rovnako rady, ako aj najstaršia sedemročná,“ prezradila mamina. Obrázky sú veľmi výstižné a pochopia ich aj tí najmladší.
O Imrovi Weinerovi Kráľovi
Imro Weiner-Kráľ (26. október 1901, Považská Bystrica – 11. august 1978, Bratislava) bol slovenský maliar a grafik. Bol najoriginálnejším predstaviteľom slovenského výtvarného nadrealizmu a secesného expresionizmu.
V rokoch 1919 – 1922 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo. Od roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe. V roku 1923 prešiel na Akadémiu výtvarných umení v Berlíne. Od roku 1924 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži.
V Paríži tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére.
Už v roku 1924 sa vrátil na Slovensko. Žil v Považskej Bystrici. Potom v rokoch 1929 – 1932 žil v Bratislave, neskôr v Berlíne. V roku 1936 usporiadal v Bratislave prvú nadrealistickú výstavu spolu s maliarom F. Malým. V roku 1938 sa rozhodol emigrovať do Paríža, kde sa zapojil do protifašistického odboja. V roku 1950 bol však z Paríža vyhostený. Potom žil krátko v Prahe, Považskej Bystrici a nakoniec až do svojej smrti v Bratislave.
Vo svojich dielach zachytával za pomoci snových symbolov život na slovenskom vidieku, tematizoval svoj židovský pôvod a spoločenské problémy tej doby. Okrem maľby sa venoval tiež grafike, ilustrácii a plagátu. Jeho dielo vyvrcholilo humanistickými kompozíciami spájajúcimi lyrické, baladické a dramatické videnie sveta.
V apríli 2011 bolo založené Občianske združenie pod názvom Spolok priateľov Imra Weinera-Kráľa. Jeho hlavným cieľom je vytváranie podmienok na podporu a realizáciu umeleckej činnosti, najmä s odkazom na umeleckú tvorbu považskobystrického rodáka Imra Weinera-Kráľa.
Jeho nezabudnuteľný odkaz chce Spolok trvalo udržiavať v povedomí spoluobčanov oceňovaním ďalších osobností, ktoré sa významne podieľali na rozvoji francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce. K tomuto účelu bola ustanovená Cena Imra Weinera-Kráľa.
