Prekvapenie z balíka prinieslo krásnu životnú náplň

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Otvorila obrovský balík, potom vytiahla puzdro, pomaly ho otvorila a so širokým úsmevom oznámila: „Yes, sú tu. A naozajstné.“ Zaznel obrovský potlesk. Malá muzikantka sa musela hneď na nástojčivé prosby ostatných detí aj predviesť. Prvé tóny na husle boli veľmi rozpačité, a ani zďaleka nepripomínali pesničku.
Po necelom roku je všetko celkom inak. Slávka, ktorá žije aj so súrodencami v charitnom dome, usilovne cvičí, chodí do ľudovej školy umenia. Je talent. Charitatívny projekt dal malej slečne peknú životnú náplň.

A boli naozajstné. (zdroj: BERKO)

Jedno veľmi zaujímavé

Projekt obdarovací vianočný stromček sa dokonale ujal. Neznámi ľudia počas neho zabezpečujú deťom, ktoré nemajú šancu dostať niečo pod vianočný stromček, darčeky. Darcov je z roka na rok viac. Zoberú zo stromčeka, ktorý je na verejne prístupnom mieste v meste, ozdôbku. Na nej je napísaný vek dieťaťa, meno a niekedy aj želanie. Deťom potom putujú pred Vianocami darčeky.
Charitatívnu akciu organizuje jedno považskobystrické občianske združenie už sedem rokov. „Deti vôbec nepoznajú a sú to naozaj krásne veci. Chodíme aj do charitného domu, kde sa najprv píše Ježiškovi. Medzi želaniami bolo minulý rok aj jedno veľmi zaujímavé. Dievčatko, Slávka, totiž túžilo po husliach,“ spomína si Katarína Beranová, predsedníčka občianskeho združenia, ktoré organizuje charitatívnu akciu.

Hračka alebo naozajstné?

Keď písala Katarína na ozdôbku Slávkino želanie, bola v rozpakoch.
„Netušila som, či chce naozajstné alebo len hračku. Dalo som preto k želaniu – hračka a otáznik. Tam, kde sa ozdoba dostala, sa však nakoniec viacerí zamestnanci firmy dohodli, dali dohromady a kúpili pravé husle,“ hovorí Katarína s tým, že dievčaťu sa splnil sen. Nejaký čas ako mladšia totiž hrávala a túžila pokračovať.

Talent

Helena Stašáková, riaditeľka detského charitného dumu, hovorí, že Slávka prišla ku nim pred dvomi rokmi z pestúnskej rodiny. Vyrastala v nej so súrodencami sedem rokov. „Deti, keď prídu do domova, hľadajú si najprv v novom prostredí svoje miesto medzi ostatnými. Pokiaľ sa prejavia, trošku to trvá. Zistili sme, že Slávka má hudobný talent. Veľmi pekne spievala. Bol však problém s hudobným nástrojom. Napísala Ježiškovi a vďaka aktivitám pani Beranovej a ochote ľudí získala husličky,“ hovorí riaditeľka.

Nezostalo len pri nástroji

Slávka mala z huslí veľkú radosť. „Videli sme že má nejaké návyky a bolo cítiť, že má aj veľkú chuť hrať,“ hovorí Katarína Beranová. Bol to ďalší podnet pre združenie, aby išli do umeleckej školy a zistili či nemajú voľné miesto, aby mohlo dievča začať opäť hrať.

Vrzúkanie spred roka je preč

Pomohla pani učiteľka Danka Majdáková. „Povedala, že práve jej nejaký žiak odchádza a jedno miesto sa uvoľní,“ spomína si na udalosti ani nie spred roka Katarína Beranová. Slávku nakoniec prijali, pani učiteľka všetko vybavila, aj čo sa týkalo papierov, s pánom riaditeľom.
„Začínali sme v podstate od základov. Postavenie jednej ruky, ľavej, pravej, tvorba tónu a tak. Ona chodila predtým niekde, ale museli sme začať znovu, lebo mala prestávku. No ide jej to, je veľmi snaživá. Hrá čistučko,“ prezradila o Slávke pani učiteľka Majdáková. Cit pre hudbu má dievča v sebe, je to prirodzený talent. Danka Majdáková hovorí, že by ju určite zobrala a učila, aj keby sa neuvoľnilo miesto.
„Škoda, že nezačala hrať skôr, mala by výborne naštartované aj na konzervatórium,“ skonštatovala pani učiteľka.
No a to už Slávka vybrala z puzdra husle a spustila. Miestnosťou sa rozniesli prvé tóny skladby Veselý tanec od nemeckého hudobného skladateľa Christopha Willibalda Glucka. A bolo to krásne. Nesmelé vrzúkanie spred ani nie roka, keď držala svoje husličky Slávka prvýkrát, bolo odrazu preč.

Podnet, kam to môže dotiahnuť

Začiatky boli ťažké, lebo dievča bolo dosť hanblivé. Ale aj to sa postupne poddáva. Slávka sa dostala aj koncerty. Napríklad na výročný koncert Seniorpovažanu. Hrala tu ľudová hudba Mestského folklórneho štúdia. Huslisti a huslistky učila práve Danka Majdáková.
„Chcela som, aby sa inšpirovala a videla, kam to môže dotiahnuť. Bola aj na koncerte mladej dánskej huslistky Anny Agafie Egholm a klavírneho virtuóza Filipa Štraucha,“ hovorí Katarína Beranová. Bola nadšená, lebo ešte nikdy na takýchto koncertoch nebola.

Naozaj nepriaznivý osud

Aj Slávka mala mať ešte pred Vianocami svoj veľký deň. Predstaviť sa mala na výročnom koncerte v ZUŠ M.R. Štefánika. Žiaľ, na pódium sa nemohla postaviť. Zaúradoval nežičlivý osud.
„Slávka má dedičný problém so zrakom. Riešime tento problém s očnou klinikou. Podstupuje opakovane operácie. Tretia jej, žiaľ, vyšla tesne pred koncertom,“ hovorí riaditeľka detského charitného domu s tým, že je to smola, lebo to vychádza práve v čase, keď mala zúročiť svoje snaženie. „Operácia býva bolestivá, nie je to nič príjemné, ale iná cesta, ako jej zachrániť zrak, nie je,“ dodáva riaditeľka Stašáková. Dve operácie absolvovalo dievčatko už v januári.

Zahrá na slávnosti

Malá huslistka si však predsa len zahrá. A to na slávnosti, ktorú mávajú v charitnom dome pred Vianocami. „Spievať budeme koledy. Jeden ujo bude doprevádzať na gitare a ja sa pridám s husľami,“ usmieva sa Slávka.
Má aj veľký sen. Chcela by sa dostať na podujatie Úsmev ako dar a stretnúť sa s Adelou Vinczeovou (Banášovou). Pýtame sa, či by tam aj zahrala. „Jáj, to neviem. Asi by som sa strašne hanbila,“ prezrádza Slávka.
Určite by to však zvládla, cvičiť sa snaží poctivo, aj keď nie vždy má svoj deň.
„Niekedy sa mi aj nechce, no musím,“ priznáva sa. Všetci však veria, že z dievčatka raz vyrastie veľmi šikovná huslistka. Minimálne však dostalo dievča do života niečo, čo mu dáva nový zmysel, novú radosť.