Na čo sa zameriava centrum a kto je, prípadne môže byť jeho členom?
- Aj keď je v názve slovo kynologický, pes nie je podmienkou. Členom môže byť každý, kto chce pomáhať, a ak má psa, je to iba plus. V považskobystrickom centre je nás okolo dvadsiatky a máme desať psov, ale nie všetci majú skúšky. Stretávame sa na spoločných cvičeniach, na záchranárskej akcii ako centrum sme boli ale iba na Slovensku. Vždy je lepšie, ak je členov viac, pretože nie každý sa môže v prípade potreby pre pracovné zaneprázdnenie či iné dôvody zúčastniť. Musím však pripomenúť, že všetko je na základe dobrovoľnosti. Pomáhať môžeme najmä pri hľadaní nezvestných osôb, ale aj pri rôznych závaloch či záchranárskych prácach vo výškach alebo vo vode. Máme psa Auru Žanety Zoubkovej, ktorá asi ako jediná v okolí má skúšku z vodnej záchrany. Môžu nás volať aj do zahraničia, pretože viacerí máme uznané medzinárodné skúšky, a to aj v prípade psov na vyhľadávanie v lese alebo v ruinách. Skúšky nie sú podmienkou, stačia aj školenia. Čím viac ich člen má, tým lepšie, no na akciách v zahraničí dávajú prednosť ľuďom so skúškami. Ak je akcia väčšieho rozsahu, trebárs pri zemetraseniach, povolávajú aj menej skúsených, no tí sú zaraďovaní k skúsenejším kolegom.
S ktorými zložkami spolupracujete?
- Spolupracujeme s políciou, hasičmi a okresným úradom odbor krízoveho centra, ktorí v týchto prípadoch nezasahujú sami, ale využívajú k spolupráci takéto záchranné zložky. Vždy sa povolávajú ľudia, ktorí sú najbližšie. Bez súčinnosti a spoločných cvičení to však môže fungovať ťažko. Ak je koordinátor všetkých zložiek skúsený a dokáže ľudí rozdeliť podľa schopností a spolupráca medzi nimi neviazne, akcia je bez problémov. Horšie je opačný prípad, kedy zložky nespolupracujú, nevedia o sebe a kto čo vie zvládnuť a v akom teréne. Príkladom je pre nás Manínska úžina, kde nemožno poslať rojnicou do terénu ľudí, ktorí nepoznajú terén a nie sú lezci. Vzniká chaos, na čo v konečnom dôsledku môžu doplatiť hľadané osoby, pretože niekedy rozhodujú hodiny či minúty.
Kedy prichádzajú k slovu kynologickí záchranári?
- Väčšinou sa hľadaná osoba nahlási na políciu, no tá podľa predpisov môže začať v prípade dospelej osobe pátranie v niektorých prípadoch až po desiatkach hodín. U detí a chorých je to určite skôr. Je to dosť dlhá doba najmä pre psov, kedy sa každá minúta stopovania alebo revírovania znásobuje takpovediac na hodinu. Je preto dobré, ak upovedomia súčasne aj nás, pretože môžeme začať s pátraním ihneď, ako sa dáme dohromady. Aj tu je dôležité vedieť, aký pes je k dispozícii, pretože niektorý vie ísť iba po stope, ďalší s nosom hore podľa pachu vo vetre. Pri prehľadávaní treba terén rozdeliť na časti, kde každý má pridelenú jednu. Nedávno sme dostali dobrú pomôcku, mobilnú aplikáciu, kde v mobile vidíme presne určené územie a po jeho preskúmaní hlásime výsledky.
Dôležitou súčasťou centra je pes. Musí ho mať každý záujemca o pôsobenie vo vašich radoch?
- Nie je to podmienka. Radi privítame každého, kto chce pomáhať a je ochotný absolvovať potrebné školenia. Ak psa nemá, môže byť užitočný inak. Na plemene psa nezáleží, aj malý oriešok, ak sa s ním dobre pracuje, dokáže všeličo nájsť, veď psi majú „tisíckrát“ lepší čuch ako človek. Chcel by som zdôrazniť to, ak bude niekto cvičiť s nami tieto špeciálne pachové práce, neznamená to, že musí opustiť svoj kynologický klub. Je to len jeho ochota v prípade potreby, že nám môže prísť pomôcť.
Ako je to s odmenami či uvoľnením sa z práce?
- To je práve problém, že ľudia, ktorí chcú pomáhať druhým, musia si to platiť. Nesedíme však so založenými rukami a snažíme sa nájsť sponzorov, možno časom nás niekto zastreší. Všetko, školenia, cvičenia či akcie, idú na úkor voľného času, prípadne dovolenky. Všetko to vynahradí pocit, keď sa podarí nájsť človeka na pokraji síl, prípadne zachrániť ľudský život.
Dôležitá je príprava, ako je to vo vašom prípade?
- Schádzame sa na cvičisku v Plevníku-Drienovom, vďaka školeniam a cvičeniam sme pripravení a flexibilní ako ostatné zložky. Je to dôležité preto, aby nedošlo k podceneniu situácie a zo záchrancu sa nestal zachraňovaný. Privítame medzi nami každého, čo niečo vie, ako napríklad Lucka, ktorá ovláda posunkovú reč. Jedno je, či je to muž alebo žena, nemusí mať psa, stačí, ak má chuť a zapadne do kolektívu. Pre niektorých to môže byť v budúcnosti aj plnohodnotné zamestnanie. Príkladom je aj doktor Lényi, ktorý s nami chodieval na cvičenia do do Manínskej úžiny aj Súľova, kde sa prvýkrát zavesil na lano a teraz robí v leteckej záchrannej službe v Žiline. Chodievame aj na kynologické športové akcie, v októbri sa niektorí prebojovali až do reprezentácie a boli sme so slovenskou reprezentáciou na Czech Open BVK pri Prahe, kde sme získali aj majstrovský titul. Ak má niekto naozaj skutočný záujem, môže sa prihlásiť.
Máte ešte aj iné aktivity okrem záchranárskej činnosti?
- Blíži sa koniec roka a Vianoce, chceli by sme pomôcť aj sociálne slabším rodinám, deťom alebo starším ľuďom celoslovenskou vianočnou zbierkou šatstva, obuvi a potravín. V Považskej Bystrici sa zbierka uskutoční vo štvrtok 21. decembra pred budovou M Parku od 15. h – 18. h.
