JASENICA. Okrem krásnych piesní, vinšov a spomienok na staré zvyky, ktorými sa predstavili členky Dúbravy, prišiel do kultúrneho domu na druhú adventnú nedeľu aj Gric s betlehemcami. Folkloristi chcú takto pripomínať ľuďom symboliku adventu a Vianoc.Oživujú aj staré zvyky, ktoré sa robili počas troch vianočných sviatkov.

Pripomienka symboliky sviec
Ľubica Miniariková, umelecká vedúca folklórnej skupiny Dúbrava, hovorí, že každý má pred sviatkami doma zhon, stres, naháňa sa po obchodoch a trhoch za darčekmi.
„Tu v kultúrnom dome je počas vystúpenia, ktoré pripravujeme, chvíľa, keď sa ľudia zastavia, sadnú si, popočúvajú koledy. Trochu priblížime aj deťom, o čom sú Vianoce. Že to nie sú len darčeky, ale aj príchod Ježiška,“ vysvetlila Miniariková.
Ľuďom prišli pokoledovať aj betlehemci s gricom. Na Štedrý večer chodia aj po domoch v Jasenici. „Priblížia trochu, čo sa dialo v Betleheme pri jasličkách kedysi dávno,“ hovorí umelecká vedúca Dúbravy. Folkloristi chcú vniesť týmto podujatím do sŕdc ľudí pokoj, vieru, nádej a lásku, ktorú pripomínajú aj štyri adventné sviece. V Jasenici mali aj symbolické trhy, kde sa predávali oblátky, výrobky zo šúpolia, slamienky. Všetko tradičné. Žiadne konzumné veci. Pripravený bol aj punč. Detský a tiež pre dospelých. Prestretý bol aj tradičný vianočný stôl.
Chodia po dedine piaty rok
V Jasenici mladí chlapci, ktorí chodia do folklórneho súboru v meste, oživili aj chodenie koledníkov s betlehemom a gricom. Je to chlap oblečený do zvieracích koží. Zvyk je tradičný v Papradňanskej doline.
Aďo Pilácik, ktorý je aj harmonikárom Dúbravy, necháva počas koledovania hudobný nástroj doma. „Vtedy len spievam s ostatnými,“ hovorí. Chlapci chodia takto po dedine už asi piaty rok. Ľudia reagujú na oživenie tradície veľmi dobre. „Páči sa im, že sa snažíme oživiť a dodržiavať zvyky,“ prezradil Aďo s tým, že úspech mali vždy hlavne tam, kde sú starší ľudia.
Maťo Cigánik je jasenický gric. „Robím to dobrovoľne a aj ostatní chalani,“ hovorí Maťo. „Nikto nás nemusí prehovárať. Je to zábava.“
Deti sa ho našťastie neboja a nikde ešte nikoho nenaľakal tak, že by musel utekať, lebo ho hnali preč.