Článok pokračuje pod video reklamou
Mak veru nechýbal v minulosti v jedálničku našich predkov. Je to potravina pre Slovensko tradičná. Nesmela chýbať ani na vianočnom stole. Teraz sa už v kuchyni nevyužíva tak často. Novinkou je v súčasnosti makový olej, ktorého cesta do komory je veru neľahká. Jeho kvalita záleží aj od spôsobu pestovania. V Pružine majú tradičný spôsob dorábania.
Cesta na stôl
Pestovaniu maku tradičným spôsobom aj lisovaniu oleja za studena sa venuje pestovateľka Oľga Apoleníková.
„Rok s rokom sa zíde, než sa makový kruh uzatvorí,“ opisuje cestu maku na stôl pestovateľka. „Mak zvykneme siať aj na jeseň tesne pred zimou, pred príchodom prvých mrazíkov. Skôr kvitne a nevniká do neho krytonos makovicový. Zvykne sa však siať aj zavčasu zjari.“
Potom prichádza pravidelná starostlivosť, aby rastlinky nezadusila burina. Postupne kvitnú, dozrievajú. Slniečko ich nádherne vysvieti. Keď už sa naopaľujú makové hlavičky dostatočne, pekne zhnednú. Prichádza čas zberačov. „S kosáčikmi pozbierajú makové rastliny do žochov. Na vytriasačke sa potom oddeľuje mak od makoviny, aby sme ho mohli uložiť do čistučkých potravinových vriec,“ opisuje Apoleníková. Podľa potreby ho ešte neskôr čistia na starom rajtári.
Za tajomstvom chutného maku je aj spôsob zberu
Tradičné dorábanie
Všetko robia starším spôsobom. Zámerne, aby zachovali lahodnú, sladkú chuť maku. Nerobia kombajnový zber, to by nebolo to pravé orechové, či vlastne makové. „Semená musíme zachovali neporušené. Preto ručný zber. Pri kombajnovom sa rozdrvia, vytečie z nich olej. Tento zhorkne a mak získa nežiadanú, nepríjemnú chuť.“
Keď je chladno, zapnú lis
Mak sa dá využiť ako tradičná pochutina, ako to mali vo zvyku naši predkovia, no aj inak. Výborný je napríklad makový olej.
„Keď prídu dlhšie zimné večery a máme priestor a čas, zapíname lis na makový olej,“ prezrádza Oľga Apoleníková.
Musí chvíľu postáť
Vstupujeme do miestnosti, kde je veľmi príjemná, sladkastá vôňa a čistučko ako v laboratóriu. Mária Kubišová práve nasýpa mak do lievika, z ktorého putuje ďalej do lisu. Dolu z lisu steká do nádoby olej. Nemá veľmi lákavú farbu. Musí však ešte sedimentovať. „Ťažšie častice sa usadili na dne, krásne sa vyčistil,“ vysvetľuje pestovateľka. Až takýto čistučký putuje do fľaštičiek.
Lisovač musí byť šikovný
„Človek musí dávať pozor, aby všetko stíhal. Lis nemôže ísť naprázdno, musí mať stále prísun zrniek,“ hovorí o lisovaní Mária Kubišová. Treba stihnúť vymieňať mak, nádoby s olejom, prelievať a ukladať výlisky do viacerých vrecúšok. To preto, že musia ešte chladnúť, lebo sú teplé. Nemôžu sa preto hromadiť na jednej kope.
Pre Máriu je makový olej celkom novinkou. „Tekvicový som poznala, aj iné, ale tento nie,“ dodáva.
Aj múka
Ani výlisky, ktoré zostávajú po vylisovaní oleja, nekončia v koši. Robí sa z nich totiž maková múka. Je výborná hlavne pre ľudí, ktorí majú celiatickú dietu, teda ich telo má problém so spracovaním lepku. Používajú ju nielen do zákuskov, ale dajú sa ňou krásne zahustiť aj polievky, napríklad paradajková. Pečie sa však nielen na sladko, ale aj na slano.
Malý zázrak
Makový olej sa nielen je, dá sa používať aj na mazanie pokožky. Účinky sú naozaj blahodarné. Ocenia to určite aj ľudia, ktorí majú nejaké kožné problémy. A na kosti je to vraj malý zázrak.
„Zákazníci, ktorí boli u mňa na návšteve, mi vyzradili, že keď sa išla robiť priehrada v Gabčíkove, museli presťahovať jednu malú dedinku. Exhumovali sa aj hroby pri sťahovaní cintorína. Ku kostiam, ktoré začali vyberať, zavolali nakoniec kriminalistov. Niečo sa im nepozdávalo. Boli totiž veľmi zachovalé, mladé. Skoro všetky,“ hovorí Oľga Apoleníková, čo sa dozvedela od druhých. Dodáva, že nakoniec prišli skúmaním na to, že v dedinke sa vo veľkej hojnosti pestoval mak a ľudia ho vo veľkom aj konzumovali.
„A to bola tá záhada. Vďaka tejto rastlinke mali kosti veľmi zdravé,“ dodáva pani Oľga s tým, že mak obsahuje dvanásťnásobne viac kalcia ako kravské mlieko.
Musí byť na stole, aj na Vianoce
Ak mak konzumujeme, či už v koláčoch alebo inde zomletý a ochutený, alebo v podobe makového oleja, nebudeme mať toľko problémov s osteoporózou. „Kedysi sa objavoval na stole aj trikrát do týždňa. Dnes málo. Aj na vianočnom stole muselo byť niečo makové. Veď čím sa začína vianočná večera. Pupáčikmi s makom,“ hovorí pestovateľka maku.
Výborný je makový olej podľa pani Oľgy aj do ovocných šalátov. „Každý deň je dobré konzumovať aspoň lyžičku. Okrem kalcia obsahuje napríklad aj fosfor, zinok, vitamíny B1, B12. Dá sa však využiť tak trochu aj poeticky. To keď do neho dáte čerstvé bylinky. „Zbieram ich v lete,“ hovorí pani Oľga. Schováva tak kúsočky letných vôní do fľaštičiek aj na zimu. Namazať sa po kúpeli s takýmto olejčekom je fantastický zážitok.
Na čarovanie
Mak je aj silno symbolická rastlinka. Zrnká maku znamenajú bohatstvo a hojnosť, preto by na našom sviatočnom stole nikdy nemali chýbať makové koláče. Mak má tiež vraj schopnosť odháňať zlé sily. Ak vraj niekoho začnú naháňať bosorky, keď si zasadol na čarovný lucijský stolček vyrábaný bez jediného klinca od Lucie do Vianoc, treba použiť mak. Zobrať za hrsť, nasypať pred strigami na zem a ony pôjdu kade ľahšie.
O maku
Maky sú dva, čierny aj biely. Z oboch sa robí makový olej. Z toho bieleho celkom inak chutí aj vyzerá. Je bledší. Biely mak chutí trošku ako orechy.
