V púchovskej doline otvorili liehovar

LYSÁ POD MAKYTOU. Ako informoval majiteľ prevádzky Jaroslav Drienik, pestovateľská pálenica týmto zlegalizuje predaj, lepšie využije technológiu a rozšíri možnosti o výrobu alkoholu z iných surovín než len ovocie.

Hruška williamsova

Ako prvú vypálili na Lysej hruškovicu z odrody williamsova. V colnom sklade už zreje voňavý mok, ktorý po splnení prísnych náležitostí poputuje k spotrebiteľovi už v budúcom roku. Zákazníkmi budú nielen drobní odberatelia, ale i obchodné reťazce či reštaurácie. „V januári by sme mali začať fľaškovať, zatiaľ je to celé záležitosť colnej správy,“ hovorí Jaroslav Drienik. „Pripravenú máme plničku, etiketovačku, ochranné známky... Ešte zaplatíme daň a hruška bude naša,“ opisuje zložitú cestu k spotrebiteľovi.

Prísne kritériá

Otvorenie liehovaru si vyžiadalo splnenie prísnych podmienok, čo majiteľovi prevádzky zabralo takmer osem mesiacov. Okrem vybavenia povolení na ministerstve, hygiene či absolvovaní technickej inšpekcie, bolo potrebné pristavať priestory pre daňový sklad a zvlášť miestnosť pre stály colný dozor.

Ako však konštatuje rytier rádu ovocných destilátov, nebolo prekážky, ktorá by ho odradila od pôvodného úmyslu. „Všetko do bodky sme splnili, takže verím, že destiláty od Drienikov nájdu svoju cestu k spotrebiteľovi,“ dodáva.

V kurze sú jabĺčka

Páleničiarska sezóna u Drienikov začala už v auguste. Aj keď prevádzkovatelia páleníc hovoria o katastrofe, Jaroslav Drienik tvrdí, že sezóna je priemerná. V kurze sú najmä jabĺčka. „Úroda bola veľmi slabá. Pomrzli hrušky, slivky... Aj jabĺčka sa zachovali len na kopaniciach, Nepomohlo ani zadymovanie. Sezónu v pálenici nám vykrývajú iné lokality, kde bola úroda lepšia,“ konštatuje.

Ovocie z Balkánu

Keďže tento rok mrzlo aj v Poľsku, ktoré je najväčším pestovateľom jabĺk v Európe, ľudia vo veľkom nakupovali ovocie z Balkánu či Maďarska. Veľa dovezených jabĺk je z profe-sionálnych sadov, kde sa robí pretrhávka. Tá podľa Drienika zabezpečuje úrodu každý rok, pretože strom nevysilí. „Pri pretrhávke ide dole až polovica jabĺk. Praktizuje sa to najmä v Taliansku. V našom sade sa pretrhávka nerobí. Nechávame to na prírodu, pretrhávku robíme len pri slivkách. Jablone tak odpočívajú každý druhý rok.“

Precíznosť nadovšetko

Z Balkánu sa tento rok vozili najmä slivky. Destilát je podľa páleničiarov rovnaký ako zo sliviek dopestovaných u nás. Podľa nich nezáleží ani tak na odrode sliviek, ako na zrelosti a čistote. „Ľudia si povedia – teplá krajina, ale pokiaľ všetko začne dozrievať naraz, pestovatelia nestihnú obrať úrodu v ideálnom čase. Oberať musia priebežne, čo sa odrazí na kvalite zberu. V debnách, s často zelenými slivkami, je hlina, drevo a veľa hniloby. Nie je to super kvalita. Ľudia to musia dôkladne popreberať, inak pokazia kvas,“ tvrdia svorne.

Recept na kvalitu

Na výstave Vínum Laugaricio sa odovzdávali ocenenia za najkvalitnejšie destiláty. Slivovica od Drienikov získala opäť zlato. Aj keď rytier rádu ovocných destilátov tvrdí, že kráľovnou kvasu je slivka durandzia, paradoxne, zlato získal destilát zo slivky bystrickej. „Všetko závisí od prípravy kvasu. Sú ľudia, ktorí si na tom dajú záležať, a sú takí, ktorí to podcenia. Ako raz povedal jeden dedko: Jeden rok som sa na kvas vykašlal a on sa vykašľal na mňa. S kvasom iba opatrne. Treba okolo neho prejsť, pohladkať ho a porozprávať sa s ním. Roky to tak robím. Keď mi kvas pekne odbublá, všetko je v najlepšom poriadku.“