Štvrtok, 19. apríl, 2018 | Meniny má Jela
Pridajte si svoje mesto

Kapitánke učarovala hokejka s loptičkou

Ivana Hrehušová, členka ŠK 98 Pruské, prispela nedávno k najväčšiemu európskemu klubovému úspechu pruštianskeho, ale aj slovenského florbalu.

Ivana Hrehušová (vpravo) po vlaňajšom zisku striebra v extralige.(Zdroj: JOZEF ŠPROCHA)

Vyrovnala sa aj chlapcom

Narodila som sa v Ilave, ale keď som mala dvanásť, presťahovali sme sa do Podvažia pri Pruskom. V rodine veľa športovcov nebolo, iba dedko hral futbal. V dedine som s chlapcami hrávala v lete futbal , v zime na jazere hokej a v Ilave aj tenis. Ako žiačka ZŠ Medňanská v Ilave som reprezentovala školu vo viacerých športoch, no žiaden šport súťažne. Potom zanikol v meste tenis, keď deti nemal kto viesť, a tak som hľadala niečo nové.

Doporučenie od farára

K florbalu som sa dostala na krúžku v Pruskom ako dvanásťročná. Miestny farár Jozef Pavlásek, hokejbalový a florbalový nadšenec, založil súťaž, kde hrávali deti z okolitých dedín. Videl, že mám šikovné ruky, povedal o mne v škole, a tak som začala navštevovať florbalový krúžok. Usilovne som trénovala aj doma, kde som búchala loptičku o stenu a zlepšovala si cit pre loptičku. Šport, ktorý bol novinkou, ma zaujal. Pretože som ešte bola žiačkou v Ilave, nemohla som reprezentovať pruštiansku školu v súťažiach, ale poctivo som trénovala a hrala iba na turnajoch. Všetko sa zmenilo až po prechode na obchodnú akadémiu v Ilave, no to som už bola členkou ŠK 98 Pruské.

Článok pokračuje pod video reklamou
Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Florbalistky Pruského dobyli Európu

Zo žiačok úspešné ženy

Pred desiatimi rokmi sme ako štrnásťročné museli končiť v žiackej kategórii a uvažovali, ako ďalej. Florbal sme milovali a ak sme sa ho nechceli vzdať, museli sme sa prihlásiť do ženskej extraligy. Nemali sme skúsenosti ani vlastnú halu a naviac prvý duel bol v Žiline, proti v tom čase poprednému tímu. Štrnásťročné dievčatá s jedinou šestnásťročnou spoluhráčkou sme prehrali iba 1:2 a mne sa podarilo dať premiérový gól. Postupne sme sa oťukali a pod vedením Vladimíra Gábora prišli medailové úspechy. Máme za sebou deväť extraligových sezón so zaujímavou bilanciou – tri tituly, tri druhé a tri tretie miesta. Ani raz sme neboli bez medailového umiestnenia. Teraz, keď ma po niekoľkých rokoch zvolili opäť kapitánkou, rada by som priviedla tím k jubilejnej desiatej medaile – najlepšie k zlatej.

Strelkyňa dôležitých gólov

Na októbrovom Euro Callenge cupe v Lotyšsku sme prekvapili všetkých. Na vysokej prehre s ruskou Naukou, kde som dala iba jediný gól, prišla dráma s lotyšskou Kekavou v nájazdoch. Museli sme vyhrať, ale penaltová dráma mala dvanásť sérií. Janka Trošková premenila, v tretej sérii som zvyšovala na 2:0, ale súperky vyrovnali na 2:2 a išlo sa ďalej. Môj druhý nájazd minul bránu, ale tretí a celkovo dvanásty tímový znamenal rozhodnutie. Tréner mi poradil, aby som dostala brankárku do pohybu, čo vyšlo a bol z toho postup. V semifinále s lotyšským Rubene po mojich góloch sme viedli 1:0, neskôr 4:3. Súperky otočili na 4:5 a dotiahli na 6:6. Dve minúty pred koncom po prihrávke od obrankyne a kľučke sa mi podarilo dať víťazný gól a dosiahnúť hetrik. Finále s poľským Gdaňskom bolo vyrovnané, boli sme vyhecované. Najprv som nepremenila trestné strieľanie, ale v druhej tretine sa mi podarilo dať prvý gól. Súperky vyrovnali a pri päťminútovej presilovke tri minúty pred koncom som zakončila peknú kombináciu strelou pod brvno. Bol to neopísateľný pocit, no k úspechu bolo treba ešte ubrániť sa presilovke a Poľky ešte hrali aj bez brankárky. Boli to nervy, ale radosť obrovská. Potešili ma aj dve ocenenia ako najlepšej hráčky zápasu a vybrali ma do All stars turnaja. Trochu sme oslavovali aj v autobuse, ale väčšinu sedemnásťhodinovej cesty sme prespali. Hlavné oslavy nám pripravili doma chlapci z klubu a obec.

Reprezentantka bez šampionátov

Dres s dvojkrížom som obliekala nielen v juniorskej, ale aj ženskej kategórii. Vždy však iba na kvalifikáciách či medzinárodných turnajoch. Keď prišli majstrovstvá sveta, nikdy som v konečnej nominácii nebola. Vlani som figurovala v polovici roka v širšom výbere, ale potom som išla na tri mesiace do Anglicka a potom už záujem nebol. Aspoň som držala palce spoluhráčkam Troškovej a Šidlovej. Pozvánka do reprezentácie poteší, ale ja si na to nepotrpím, hoci priznám sa, potešilo by ma. Problémom je asi kondícia, techniku aj strelu mám, no nie som rýchla. Na slovenské pomery mi to však stačí (smiech). Reprezentáciu nepovažujem za uzavretú kapitolu, ak príde pozvánka, pôjdem rada. Času je dosť, mám iba 24 rokov.

Gólové rekordy

Strelecky sa mi darí, priznám sa, že štatistiky si nevediem. Nedávno v Tvrdošíne pri výhre 7:5 som dala šesť gólov a na jeden prihrala. Pred dvoma rokmi pri zisku titulu v semifinále sa mi podarilo pri výhre 6:5 dať päť gólov. Gól vždy poteší, sú to príjemné momenty. Nerobím rozdiely medzi gólmi, víťazné však potešia viac. Podobné je to s asistenciami, z ktorých sa teším rovnako, ako keby som gól dala ja. Radosť máme všetci, je to tímový úspech. Gól chcem dať vždy, nevadí, za akého stavu, poteší aj za veľmi nepriaznivého stavu. Preto sa snažím vždy bojovať do úplného konca.

Príbuzné športy

Neskôr som hrávala aj hokejbal, ale väčšinu až po sezóne. V kategórii junioriek nám patril titul majstra Slovenska. Je kontaktný šport na rozdiel od florbalu, ktorý sa mu pomaly tvrdosťou začína vyrovnávať. Je to pre mňa relax, vybúrim sa, užívam si súboje, dám zo seba energiu. Treba si však zvykať na odlišné pravidlá, ofsajdy, ale to sa dá rýchlo zvládnuť. Skúšala aj pozemný hokej v Novej Dubnici, odkiaľ som sa dostala aj do 3. divízie ME v Grécku. V Novej Dubnici začala tento šport stagnovať po odchode hráčok na vysoké školy. V pozemnom hokeji nemám domácu medailu, ale bola som na šampionáte. Hokej som hrávala iba s chlapcami, ozajstnú výstroj som však na sebe nemala nikdy.

Verná klubu

Hrám už desiatu sezónu, ale zo slovenského klubu zatiaľ neprišla ponuka na prestup. Pred piatimi rokmi ma oslovili zástupcovia popredného českého tímu Vítkovice, kam neskôr zamierili sestry Miška a Zuzka Šponiarové. Bola som v tom čase ešte študentkou na strednej škole a rodičia mi prestup nedoporučili, pretože kládli dôraz na úspešné dokončenie školy. Mali pravdu, pretože na Slovensku sa florbalom živiť nedá. Vo Fínsku, Švédsku, Švajčiarsku je to iné, dobré hráčky si dokážu zarobiť. Sme asi jediný klub na Slovensku, kde ako hráčky nemáme finančné výdavky, platíme iba ubytovanie, zvyšok časť hradí klub, sponzori a pomáha obec.

Výchova nasledovníčok

Popri aktívnej kariéra sa venujem aj deťom a keď už nebudem hrávať, rada by som trénovala mládež. Mám nižšiu trénerskú licenciu a zatiaľ vediem žiačky od 10 do 15 rokov a dorastenky. Sú tam nielen dievčatá z Pruského, ale aj Mikušoviec, viaceré z nich majú perspektívu, no je na nich, aby chceli niečo dosiahnúť.

Rozhodkyňa to ľahké nemá

Kedysi som bola nervák, rozbila som aj hokejku, ale postupne sa to lepší a vylúčení je menej. Naviac, keď už štvrtú sezónu pôsobím ako rozhodkyňa spolu s kolegyňou Renátou Resekovou. Absolvovali sme kurz, kde bola teória, testy, fyzické previerky pod dohľadom českých rozhodcov. Začínala som s deťmi, rozhodujem ženskú aj juniorskú extraligu, ale aj 1. a 2. ligu mužov. S mužmi je to ťažké, žena nemá rešpekt, niektorí aj nadávajú. Viem si urobiť poriadok, raz som ukončila zápas predčasne, pretože tímy, kde hrali viacerí hokejisti, preháňali tvrdosť aj vulgarizmy.

Nuda je neznámy pojem

Som rada, že sa mi podarilo skĺbiť šport s prácou. Vyštudovala som učiteľský smer, baví ma účtovníctvo aj počítače. Našla som si zaujímavú prácu, ale učiteľskú kapitolu som neuzavrela, využívam to pri tréningoch s deťmi. Pomáham aj doma v záhrade, kosím, vyberám zemiaky. Mám rada prírodu, turistiky najmä Tatry, ale aj ostatné oblasti Slovenska. Rada by som navštívila Švédsko a láka ma Island. Času je málo, preto nemám ani partnera, snažím sa užívať si život. Mojím vzorom je tenistka Daniela Hantuchová, ale iba ako športovkyňa, modeling to nie je nič pre mňa. Som realistka (smiech).

Najkrajšie sviatky

Vianoce – to je pokoj, čas strávený s rodinou. Liga sa nehrá, na rad príde oddych, návštevy, zdobenie stromčeka a prípravy na Štedrý večer. Rada varím a pečiem, s upratovaním je to už horšie. V kuchyni som rada, nemám problém, pomáham mame, aj keď je v robote. Vychytené koláče nemám, inšpirujem sa receptami na internete, ktoré potom skúšam a zatiaľ všetkým chutili. Večera je klasika, ako asi všade a potom príde rad na darčeky, ktoré radšej dávam. Som šťastná, ak darčekom vyčarujem úsmev na tvári a teším sa najviac na moment prekvapenia. Rada premýšľam, čo by koho potešilo. Najkrajší vianočný darček pre mňa? Naozaj neviem, ale krásnym darčekom bol zisk prvého majstrovského titulu na moje narodeniny. Prianí do nového roku je viacero, najmä zdravie. Prajem všetkým šťastný a úspešný rok 2018! JOZEF ŠPROCHA

Ďalšie články z témy Fotogaléria


  1. Kto zápas nevidel, výsledku neveril Foto 696
  2. Cyklotrasa z Púchova do Nimnice má slúžiť verejnosti koncom prázdnin 184
  3. Dopravné nehody v Trenčianskom kraji si tento rok vyžiadali šesť obetí 113
  4. Kritizovala svojho šéfa Kaliňáka, príde besedovať do Považskej Bystrice 88
  5. Šéfovia zločineckej skupiny Dvojičky ostávajú vo väzbe 85
  6. Trápi ich počasie, úrodu ničí zver 65
  7. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 53
  8. Zápasy o titul končili až po polnoci 51
  9. Folklórne dedičstvo kraja pod jednou strechou 48
  10. Dva body rozdelili krajské zastupiteľstvo na dva tábory 45

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Kto zápas nevidel, výsledku neveril

Zápas 16. kola 7. futbalovej ligy priniesol neuveriteľnú zápletku.

Cyklotrasa z Púchova do Nimnice má slúžiť verejnosti koncom prázdnin

Mesto Púchov má byť spojené cyklotrasou s kúpeľnou obcou Nimnica a Vodným dielom Nosice koncom tohtoročných letných prázdnin.

Dopravné nehody v Trenčianskom kraji si tento rok vyžiadali šesť obetí

Na cestách Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) sa od začiatku roka stalo 319 dopravných nehôd.

Kritizovala svojho šéfa Kaliňáka, príde besedovať do Považskej Bystrice

Do Cooltajnera príde tento piatok diskutovať úradníčka ministerstva vnútra, ktorá sa odvážila prehovoriť o atmosfére vnútri Kaliňákovho rezortu a vyšla s kritikou pri kauze Bašternák. Pre svojho šéfa mala vtedy odkaz, že by mal odísť.

Šéfovia zločineckej skupiny Dvojičky ostávajú vo väzbe

Návrh prokurátora na predĺženie väzby pre bratov Dominika a Dávida K. z Udiče sudca akceptoval.

Blízke regióny

Ďalšia riskantná jazda na hornej Nitre. Mohlo to skončiť katastrofou (+VIDEO)

Po šialenom predbiehaní na banskej prišla polícia s video riskantného prebiehania pri rybníku.

Ľudia alebo mesto? Kto je zodpovedný za špinu v Žiline?

V meste preberajú iniciatívu dobrovoľníci. Počet aktivít narastá.

Volejbalisti Prievidze životný zápas zvládli. Po prvýkrát v histórii sú majstrami Slovenska

Mali nôž na krku, pretože nevyužili dva mečbaly. Kohúti však veľmi dôležitý súboj vyhrali a tešia sa z prvého titulu.

Nevedomosť neospravedlňuje. Pozor na doplnenie značky na frekventovanom mieste

Pred mesiacom doplnili dopravnú značku v Prievidzi. Niektorí vodiči si zmenu nevšimli.

Riskoval zrážku s vlakom. Ďalšie video z ciest nášho regiónu (+VIDEO)

S hazardérmi na cestách nášho regiónu sa roztrhlo vrece. Pozrite, ako riskoval vodič na železničnom priecestí.

Všetky správy

Keď treba mať obavu o Ficov mentálny stav

Pašku nikto „nezoštval“, odstavil ho Fico. Lebo chcel.

Kováčik: Toto nie sú moje posledné dni

Šéf špeciálnej prokuratúry cíti okrem kritiky aj podporu ľudí. Slová o predčasnom odchode vraj stále platia.

Vstupenky na Sagana neboli lacné. Už sa rozchytali

Majster sveta spolupracuje s fanklubom, za ktorým stojí jeho brat. Chce, aby sa jeho priaznivci spojili.

Gašpar premiérom

Nemusíte hľadať, máte ho tam, zachráňte nás pred prevratom a neistotou.

Prvý z nových spartanov už armáda dala na reklamáciu

Na dopravné lietadlá čakali vojaci deväť rokov. Nový stroj vydržal bez poruchy len pol roka.