Najkrajším darčekom bola pre nich svadba

Keď sa Považskobystričan Martin Labudík rozhodol pre výmenný študijný pobyt v Prahe, netušil, že nezíska len exchange degree. Získal prácu, ba ešte aj niečo pre neho oveľa cennejšie – svoju budúcu manželku Satoko. Predvlani tesne pred Vianocami si dali spoločný darček, ktorý obom zmenil život. Svoje áno si povedali v Japonsku.

Mladý pár vo svadobných kimonách.Mladý pár vo svadobných kimonách. (Zdroj: Archív Martina Labudíka.)

Prvá návšteva Japonska bola pre Martina zároveň aj prvým vianočným obdobím, ktoré strávil ďaleko od svojej vlasti. V krajine, ktorá bola pre neho síce známa z rozprávania, ale vidieť a prežiť najkrajšie obdobie roka je úplne iná skúsenosť. A zvlášť, keď mu po boku stála žena, s ktorou spojil svoj život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spojila ich náhoda

Martin študoval na Trenčianskej univerzite. Naskytla sa mu možnosť ísť študovať do zahraničia. „Na výber som mal niekoľko štátov, ale najvhodnejšie, aj z hľadiska logistiky, sa mi zdalo Česko. Pre Slováka je táto krajina predsa len najbližšia,“ vrátil sa v spomienkach o niekoľko rokov späť.

SkryťVypnúť reklamu

Martin patrí medzi ľudí, ktorí potrebujú spoznávať nové tváre. Preto nadviazal kontakty aj s mnohými cudzincami, ktorí v Prahe študovali alebo pracovali. Medzi nimi aj Marie z Francúzska. „Ona ma vlastne zoznámila so Satoko. Mal som jej pomáhať s učením sa českého jazyka. Keď som súhlasil, netušil som, že to bude niekto, kto bude pre mňa znamenať veľmi veľa v budúcnosti,“ usmial sa.

Zo vzťahu „učiteľ – žiak“ sa postupne vyvinula aj láska, ktorú po dvoch rokoch spečatili manželským sľubom.

Jazykovú bariéru preklenuli

Spojenie ľudí z rôznych kultúr mladomanželom nerobilo problém. „U nás to bola skôr jazyková bariéra. Ale našli sme spoločnú cestu. Rozprávame sa po anglicky. Pravdaže, ani jeden z nás nie je profesionál, takže používame hovorovú angličtinu, a keď si nevieme rady, pomôže prekladač v telefóne,“ smeje sa.

SkryťVypnúť reklamu

Satoko prezradila, že síce sa češtinu učila, ale veľmi jej to nejde. Problém jej robia najmä slová, kde sú tri spoluhlásky za sebou. A teraz sa jej navyše mieša slovenčina s češtinou, nehovoriac o tom, že pre pracovné vyťaženie má málo času na učenie.

V rovnakej situácii je aj Martin, ktorý už ovláda zopár slov po japonsky. „Ale keď človek chce, vždy sa dorozumie,“ zhodli sa manželia.

Prekážkou podľa oboch nie je ani to, že každý z nich vyrastal v inej kultúre.

Najväčší stres som zažíval, keď som otca Satoko musel požiadať o jej ruku po japonsky.

Martin Labudík

„Japonská kultúra mi príde so slovenskou blízka, tak vychádzame spolu veľmi dobre. Možno trochu je problém s časom, pretože Japonci všetko plánujú a na stretnutia chodia radšej o desať minút skôr, ako by prišli neskoro. Plánujú si vopred dokonca aj dvojdňový výlet, čo na Slovensku nie je zvykom, skôr sa uprednostňuje improvizácia. Ale zvykám si. Pre mňa to nie je ťažké, pretože viac-menej si musím čas rozplánovať dopredu, keďže mám aj iné aktivity. No a keď sa mi to nepodarí, tak príde na rad udobrovanie,“ so smiechom hovorí Martin.

SkryťVypnúť reklamu

Pytačky po japonsky

Pytačky v Japonsku majú oficiálnu podobu. Nastávajúci musí požiadať oboch rodičov o povolenie, či si môže vziať ich dcéru za ženu.

Pre Martina to bol riadny stres, pretože sa musel spýtať po japonsky. S mamou Satoko nebol problém, spýtal sa jej vopred cez skype. Otca však musel požiadať pri prvej návšteve v Japonsku. „Aby som sa nepomýlil, radšej som si to napísal na papier, aby som sa to naučil,“ prezradil.

Otcova prvá reakcia bola, že mu nerozumie. „Trochu ma to zaskočilo. Ale, našťastie, zasiahla mama Satoko, ktorá našu svadbu už predtým odobrila. V ich domácnosti má predsa len rozhodujúce slovo gazdiná. Otec súhlasil. Teraz sa na tom už len smejeme, ale priznám sa, nebolo mi všetko jedno,“ hovorí.

Svadba v Japonsku

Mladí ľudia sa rozhodli pre svadbu v rodisku Satoko. Podľa Martina to bolo oveľa jednoduchšie ako na Slovensku, kde je byrokratickejší prístup k uzatváraniu manželstiev s cudzincami. „Nemali sme však tradičnú japonskú svadbu, lebo pri nej je podmienkou, že zo ženíchovej i nevestinej rodiny by mal byť rovnaký počet hostí. A to v našom prípade nebolo možné. Tak sme sa rozhodli pre menšiu svadbu. Zosobášili sme sa na úrade, potom sa odfotili v salóne vo svadobných kimonách. Aj hostinu sme mali skromnejšiu, najskôr večera s rodičmi, potom s manželkinými známymi.“

Krajiny sa im páčia

Obaja postupne spoznávajú krajiny, ktoré sú rodiskom partnera. Satoko sa na Slovensku páči najmä to, že mestá nie sú veľmi preplnené ako Praha alebo Tokio. Pomaličky si zvyká aj na slovanskú kuchyňu, hoci niektoré jedlá sú podľa nej ťažké. Pochutí si na haluškách či guláši, ktorý uvarí Martin. A on si obľúbil japonskú kuchyňu. Tak veľmi mu chutí, že, ako skonštatoval, už zopár kíl aj pribral.

Satoko aj Martin sa zhodujú, že v oboch krajinách sú ľudia veľmi priateľskí. Martinovi sa v Japonsku páči najmä ústretovosť v obchodoch. „Predavači sú úslužní, už pri vstupe do obchodu poďakujú, že ste prišli, pri odchode opäť, aj keď ste nič nekúpili. Na Slovensku ani v Čechách to asi nikdy nezažijeme. Dokonca aj na preplnených parkoviskách sa navzájom ospravedlňujú, že zavadzajú. U nás je to skôr hromženie,“ porovnáva rozdielny prístup.

Zážitkom pre neho bola i návšteva reštaurácie, kde japonské špeciality pripravoval kuchár priamo pred zákazníkom. „Videli sme celý postup. A keď videl, že som cudzinec, tak prostredníctvom mojej manželky mi všetko podrobne vysvetľoval. Bol to nielen kulinársky zážitok, ale aj zážitok pre oči,“ pokračuje v rozprávaní Martin.

Vianoce po japonsky

Najkrajším darčekom pre oboch bola ich svadba, keďže sa zosobášili len pár dní pred Vianocami. Tieto najkrajšie sviatky prežívali v Japonsku. Martin tak mohol porovnávať rozdiely. „Pre Japoncov sú Vianoce bežným pracovným dňom, aj keď už niektoré zvyky prenikli i do ich kultúry. Štedrý deň je u nich normálny pracovný deň, a preto je u nich zvykom jesť bielu tortu a pečené kurča kúpené po ceste z roboty. Cítiť ale už vplyv Ameriky,“ podotkol.

Hoci darčeky si na Vianoce nedávajú, Satoko so smiechom dodáva, že keď bola dieťa, tak verila, že jej Santa Claus dá darčeky do vankúša, pretože ponožky sú malé. „Japonci sa obdarúvajú počas celého roka, takže tento zvyk sa tam neudomácnil. Manželka má narodeniny 28. decembra, darčeky dostáva najmä vtedy,“ dopĺňa Martin s tým, že na vonkajšiu vianočnú výzdobu si Japonci potrpia a domy zdobia rôznymi svetelnými motívmi.

Prednosť má Nový rok

Väčší dôraz kladú podľa Martina na oslavu Nového roka, ktorý je jeden z najdôležitejších dní v roku. Vtedy rodičia aj obdarúvajú deti, do špeciálnych obálok im dávajú peniaze. „Páčilo sa mi tiež rozdávanie novoročných želaní medzi príbuznými navzájom. Trochu sa to podobalo našim vianočným želaniam,“ opísal novoročný zvyk.

Opäť v Japonsku

Priznal sa, že počas minuloročných sviatkov ani nemal veľa príležitostí spoznať ďalšie zvyky, keďže svadba a spoznávanie manželkinej rodiny a známych mali prednosť.

Vlani opäť cestovali na Vianoce do Japonska, tentoraz však na sever do mesta Hakodate na ostrove Hokaido, kde Satoko študovala a má mnoho známych. Satoko chcela predstaviť svojho nového manžela. Spoločne si užili aj nádherný nočný výhľad z Mount Hakodate.

Hneď po Hakodate nasledovalo Tokio, kde má Satoko rodinných známych. V Tokiu boli pozvaní na večeru do centra. „Jedlo a pitie je v japonských baroch úžasné, a tá obsluha, to sa ťažko dá porovnať,“ doplnil Martin.

Veľmi rád predstaví Satoko aj slovenské Vianoce, pretože jediné, ktoré zažila v Prahe, boli pre ňu skôr sklamaním. Keď prvýkrát pracovne pricestovala do Prahy, nepoznala nikoho, na izbe jej nešla televízia a ani internet, tak Vianoce prežila v tichosti. „Verím, že sa jej budú páčiť, a keďže má rada ryby, pochutná si na kaprovi, ktorý nám nikdy v chladničke nechýba, pretože otec je rybár,“ dodal s úsmevom.

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 109
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 763
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 671
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 782
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 724
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 028
  1. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  2. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  3. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  4. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  5. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  6. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  7. Julius Kravjar: Kandidáti
  8. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 173
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 686
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 639
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 763
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 084
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 058
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Ilustračné foto.

Pre chrípku museli minulý týždeň v TSK prerušiť vyučovanie v jednej materskej škole.


TASR
Ďalší rekordman za volantom.

Zo zrážky so zábradlím vyviazol bez zranení.


Ilustračná fotografia.

V bezplatnej právnej poradni advokáti odpovedajú na čitateľské otázky.


  1. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  2. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  3. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  4. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  5. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  6. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  7. Julius Kravjar: Kandidáti
  8. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 173
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 686
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 639
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 763
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 084
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 058
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu