Tradične sa koná väčšina svadieb na úrade či v kostole, mladomanželia sa potom vezú v peknom, vyzdobenom aute. Aj úprava svadobnej miestnosti či priestorov na hostinu, alebo úkony, ktoré robia mladomanželia, to tiež býva tradičné. Lenže niekto to tak nechce, prípadne improvizuje na poslednú chvíľu.
Záľuby a CO kryt
Slováci sa sobášia často ako dávno nie (grafy a mapy z vášho mesta) Čítajte Michal Bajzík a jeho žena Lenka mali svadbu minulý rok na netradičnom mieste, v kryte civilnej ochrany. V bývalých Považských strojárňach je ich niekoľko.
„Od začiatku sme to nebrali ako recesiu či pokus mať zaujímavú tematickú svadbu,“ spomína Michal. „Skôr ako primerané východisko. Nemohli mať svadbu v kostole, tak ostávala len možnosť obradu na mestskom úrade. Táto predstava nás absolútne nenadchla. Náš spoločný deň D sme si chceli užiť na mieste a spôsobom, aký by nás vystihoval.“
Už na strednej škole sa veľmi zaujímal o civilné kryty a celkovo technické pamiatky mesta, kde vyrastal. „Lenka to veľmi dobre vedela, tiež prepadla časom tomuto záujmu.“ Voľba pri svadbe bola preto jasná.
Keď retro, tak aj dopravný prostriedok musí byť retro. (zdroj: Archív Michala a Lenky Bajzíkovcov)Netradičné nebolo len miesto, kde sa mladí ľudia brali, ale aj výzdoba kultúrneho domu, kde mali hostinu, či samotnej obradnej siene. „Téma socialistickej výzdoby nebola zvolená za účelom oslavy symbolov doby či systému,“ vysvetľuje Michal. „Chceli sme skôr, aby si ľudia pripomenuli obdobie, keď mali na seba čas, vedeli si vzájomne pomôcť a nemali toľko povinností a stresu. Aby si oživili to pozitívne z doby, ktorú mnohí prežili, a aby sa cítili na našej svadbe príjemne tak, ako za starých čias napríklad na tej ich.“
Reakcie na zámer zorganizovať svadbu práve takto boli rôzne. Rodičia ich spočiatku vôbec nebrali vážne. „Dokonca sa trochu obávali, ale časom sa začali tešiť. Pre ženy to znamenalo pohľadať šaty zo svojej mladosti a prispôsobiť účes, pre pánov zase oprášiť svoje červené kravaty,“ spomína si s úsmevom Michal.
