V talianskom Asiagu sa 8. – 14. januára konal turnaj 1. divízie skupiny A MS v hokeji hráčok do 18 rokov. Slovensko po výhrach nad Maďarskom 6:2, Rakúskom 5:2, Nórskom 2:0, talianskom 5:4 pp a prehre s Japonskom 0:3 obsadilo druhé miesto za svojimi premožiteľkami. Po návrate sme sa porozprávali s trojicou hráčok, odchovankyňami Púchova.
LUCIA HALUŠKOVÁ
Lucia halušková (vpravo) so spoluhráčkou Júliou Matejkovou a trénerkou Barborou Kežmarskou (zdroj: MAREK BALIŠ)
V Asiagu to bol váš druhý šampionát, opäť so strieborným leskom. Ktorý bol ťažší?
- Minulý rok to bola moja premiéra, kde som sa chcela ukázať. Aj sa mi to, myslím, že podarilo. Tento rok to bolo ťažšie, keďže som patrila medzi najstaršie hráčky a chcela som pomôcť mladým dievčatám, aby sme tvorili jeden tím, ktorý má jeden cieľ.
Oproti vlaňajšku sa vám osobne v kanadskom bodovaní darilo menej. Bola silnejšia konkurencia?
- Je pravda, že sa mi veľmi nedarilo. Myslím si, že vôbec nezáleží na nejakých bodoch, lebo hokej je kolektívny šport. Neprikladala som tomu dôraz a sústredila som sa na hru a na to, aby sme bojovali ako jeden tím.
Aký to bol pocit, začať šampionát pri prvom striedaní vylúčením?
- Bolo to dosť náročne na psychiku, ale som na to rýchla zabudla a snažila sa to napraviť.
Pri výhre s Maďarskom ste prispeli asistenciou, v dueli s Rakúskom bol váš gól víťazný. Aký bol?
- Bol to dosť dôležitý gól na 3:2. Bol to neuveriteľný pocit, ale môže za to tréner, ktorý mi poradil, čo mám urobiť, aby som bola úspešná.
Nórky boli ťažšie sústo, ale vyhrali ste, no s Talianskom to bolo horšie. Ako vám bolo za stavu 1:4?
- Nórky boli naozaj ťažkým súperom, ktorý proti nám odohral najlepší zápas, čo na turnaji už nezopakoval. Po druhej tretine sme sa povzbudili a verili sme si.
Pomohli ste proti Taliansku prihrávkami na druhý gól aj na gól v predĺžení, aký to bol pocit?
- Mala som veľkú radosť z gólových prihrávok. Viac ma teší prihrávka ako gól.
Verili ste si na Japonky? Ako hodnotíte svoj výkon?
- Veľmi som sa tešila na ten zápas o prvé miesto, lebo taký zápas sa už nemusí zopakovať. Japonky boli veľkou výzvou, dali nám tri góly v prvej tretine. Od druhej tretiny sme začali hrať, ale už bolo neskoro. Môj výkon nebol ani najlepší, ani najhorší, myslím si, že som priniesla veľkú energiu do tímu.
Čo vás ešte čaká v tejto sezóne?
- Najväčším cieľom je dostať sa na majstrovstvá sveta žien. Som ešte veľmi mladá, času je dosť, ale chcem to dosiahnuť.
ROMANA HALUŠKOVÁ
Romana Halušková. (zdroj: MAREK BALIŠ)Šampionát bol vašou premiérou na medzinárodnej úrovni. Verili ste v nomináciu na šampionát?
- Taliansky šampionát bol pre mňa premiérový. Do poslednej chvíle som nevedela, či sa majstrovstiev sveta zúčastním, keďže som bola najmladšou hráčkou v tíme. Konečná nominácia ma veľmi potešila.
Ktorý zápas sa vám najviac vydaril? Mali ste aj slabšie momenty?
- So svojím výkonom som bola spokojná v poslednom zápase proti Japonsku, aj keď so zlým koncom pre nás. Slabé momenty som sem-tam mala, pretože bolo ťažké sa presadiť proti o tri roky starším dievčatám.
Aký je rozdiel medzi hokejom, ktorý hráte proti chlapcom a proti rovesníčkam?
- Rozdiel som nejako nevnímala. Iba v tom, že som reprezentovala Slovensko a mala som väčšiu zodpovednosť.
Mali ste šancu aj na prvý gól na MS?
- Zopár šancí určite bolo, ale bolo ťažké sa presadiť.
Aká nálada bola v kabíne pred rozhodujúcim zápasom s Japonskom a po ňom?
- Pred zápasom sme cítili veľkú šancu na postup do TOP Divízie, ale po prehratom zápase 0:3 sa náš sen rozplynul a nechýbali ani slzy.
Ako hodnotíte svoj výkon a čo vás ešte čaká do konca sezóny?
– Hodnotiť sama seba je ťažké, ale pocit z mojej hry som mala dobrý. A čo ma ešte čaká? So staršími žiakmi Púchova bojujeme o postup na majstrovstvá Slovenska 2018. A v ženskej lige, ktorú hrám za ŽHK Poprad, obhajujeme titul majstra Slovenska.
ALŽBETA ŠULÍKOVÁ
Alžbeta Šulíková. (zdroj: MAREK BALIŠ)Na MS ste boli prvýkrát, alebo už máte za sebou podobnú akciu?
– Boli to moje prvé majstrovstvá sveta, doteraz som sa na podobnej medzinárodnej akcii nezúčastnila.
Verili ste v nomináciu? Aká je konkurencia na vašom poste v obrane?
– Veľmi ma potešilo, keď ma vybrali do prípravnej fázy reprezentácie pred svetovým šampionátom. Snažila som sa podať čo najlepší výkon a prebojovať sa do konečnej nominácie. Nakoniec sa to podarilo, aj keď konkurencia na poste obrancu je u nás veľká.
V štatistikách ste sa zapísali štyrmi plusovými bodmi, čo je na obrankyňu dobré číslo. Proti komu sa vám hralo najlepšie a najhoršie? Mrzela vás účasť pri dvoch talianskych góloch?
- Najlepšie sa mi hralo proti Nórsku. Najhoršie v zápase proti Taliansku, kde som sa v úvode zranila, čo ovplyvnilo môj ďalší výkon. Pre zranenie som nemohla hrať v rozhodujúcom zápase o postup proti Japonsku, čo ma veľmi mrzelo. Každý inkasovaný gól mrzí, najmä ak ste pritom na ľade
Ako ste boli spokojná so svojím výkonom na MS?
– Osobne som bola spokojná, aj keď nejaké rezervy sú a je stále čo zlepšovať. Dôležité je, ako môj výkon zhodnotí tréner s realizačným tímom. Mrzí ma už spomínané zranenie v zápase s Talianskom.
Obe vaše spoluhráčky z Púchova hrávajú pravidelne v žiackych súťažiach s chlapcami. Máte aj vy podobnú skúsenosť?
– Okrem našich ženských tréningov pravidelne trénujem s popradskými chlapcami. Keď mi to časovo vychádza, odohrám s nimi aj zápas.
Hokej nie je vaším prvým športom, hrali ste aj futbal v Beluši. Ako sa vám tam darilo. A čo rozhodlo o prechode k hokeju?
- Mojím prvým športom bolo karate a popri ňom som začala s hokejom. Po čase som sa musela rozhodnúť pre jeden z nich, lebo oba súčasne som nemohla robiť naplno. Rozhodla som sa pre hokej a myslím si, že som urobila správne. Futbal v Beluši som brala iba ako doplnkový šport mimo hokejovej sezóny, aby som sa udržiavala v dobrej kondícii.
Hráte extraligu za Poprad. Ako to zvládate a kam by ste to chceli dotiahnuť?
- Niekedy je ťažké skĺbiť športové povinnosti so školskými, ale dá sa to zvládnuť. Sezóna je v plnom prúde a je dôležité, aby som podávala dobré výkony. Mojím cieľom je byť stabilnou hráčkou ženského reprezentačného družstva Slovenska. Ak mi to okolnosti a zdravie dovolia, rada by som skúsila zahrať si hokej v niektorom zo zahraničných klubov na severe Európy či za morom.
