O téme duálneho vzdelávania sa v poslednej dobe hovorí veľa, nie každý jej ale rozumie. Čo nové táto forma vzdelávania Slovensku prináša?
– Keď hovoríme o duálnom vzdelávaní, tak si treba povedať, čo je to odborné vzdelávanie. Je to časť času, ktorý trávi žiak v škole na teoretickom vyučovaní a časť na praktickom vyučovaní. Máme tri možnosti, ktoré môžu nastať. Prvá je praktické vyučovanie v škole – napríklad študent sa učí za pekára a škola má vlastnú pekáreň, kde pečú.
Druhá možnosť je taká, že študent robí síce u zamestnávateľa, ale pod dohľadom školy, teda škola vysiela žiakov ako keby na prax.
Treťou a najnovšou možnosťou je zamestnanecký model. Pri ňom študent robí iba u jedného zamestnávateľa a ten je zaňho zodpovedný. Celé to vzniklo na dopyt zamestnávateľov. Školy vyzývajú, aby k nim pustili svojich žiakov, ktorým ponúknu moderne vybavené prevádzky praktického vyučovania a naučia ich presne to, čo budú v budúcom zamestnaní potrebovať.
Od prvého ročníka sa v tomto prípade vytvára vzťah medzi študentom a budúcim zamestnávateľom. Žiak sa naučí pracovným návykom, spozná firmu a naopak. Vzťah je oveľa bližší ako v klasickom školskom systéme.
Tretí model predpokladá, že študenti po ukončení školskej dochádzky zostanú vo firme, ktorá si ich vychovala. Absolvent školy ale zmluvnú povinnosť zamestnať sa v spoločnosti nemá.
Legislatíva je nastavená tak, že nevieme a ani nemôžeme zaviazať žiaka ani zamestnávateľa, aby pokračovali v pracovnoprávnom vzťahu po ukončení školy. Tento rok nám zo zamestnaneckého modelu vyjdú prví absolventi, tak sme sami zvedaví, ako sa k ponukám od firiem postavia.
Skúsenosti, ktoré máme z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, poukazujú na to, že keď študent vo firme strávi tri alebo štyri roky, obe strany sú zväčša spokojné.
Nevidím dôvod, prečo by to následne nemalo pokračovať klasickým pracovnoprávnym pomerom.
U zamestnávateľa ale môže dôjsť k situácii, že z nejakého dôvodu ukončí výrobu a žiakovi zmluvu neponúkne.
Duálne vzdelávanie si za svoje vzali iba väčšie firmy, prečo?
– Je verejným tajomstvom, že prvý, kto s ním začal, boli dcérske firmy nemecky hovoriacich spoločností. V spomínanom Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku systém funguje, prirodzene ho preto vzali za svoj aj na Slovensku. Zo začiatku mali problém kvôli administratívnej náročnosti.
Museli vytvoriť pracovisko praktickej výučby, vyčleniť zamestnanca, ktorý sa žiakom bude venovať, a sú to nie malé investície.
Podľa údajov zo Švajčiarska sa ale investície firmy za prvé dva roky zamestnávateľovi v treťom a štvrtom roku prácou žiaka vrátia. Pre firmu by duálne vzdelávanie malo byť plusové.
Ako je to so záujmom malých a stredných podnikov?
– Riešime novelu zákona o odbornom vzdelávaní. Tá by mala odbúrať administratívne prekážky a ideme zvýšiť možnosť daňových odpočtov na strane zamestnávateľa.
Tí aj dnes volajú po inštitúte priamej platby – teda aby štát čiastočne preplácal zamestnávateľom náklady. Aktuálne o tom debatuje ministerstvo školstva a financií.
Je možné vyčísliť sumu, koľko stojí jeden žiak zapojený v duálnom vzdelávaní?
– Nie, je to veľmi individuálne. Veľký rozdiel je pri technických odboroch a iné je to pri službách. Keď sa žiak učí za predavača a bude robiť v obchode, stačí ho vybaviť uniformou a vyčleniť miestnosť, kde sa bude prezliekať. Iné to bude v prípade študenta pracujúceho v strojárskej fabrike.
Nový systém beží tretí rok, zaujímajú sa oň ďalšie školy a firmy?
– V školách problém nevidím, každý mesiac nejaké pribúdajú a dnes ich je asi 70. Môžem ale povedať, že zo začiatku mali odmeraný postoj.
Môže za to trochu nešťastné nastavenie, ktoré školám vzalo časť peňazí na vlastných majstrov odborného výcviku. Novelou to chceme vrátiť späť. Všetci, na čele so zamestnávateľmi, si uvedomujú, že rodičov a žiakov musíme motivovať pre štúdium na odbornej škole.
Kritike sa v posledných rokoch nevyhli gymnáziá.
– V Trenčianskom kraji je ich percento najmenšie, pohybuje sa niekde nad 20 percentami. Najviac gymnázií je v Bratislave, študuje na nich až 40 percent stredoškolákov.
Práve župy môžu tento pomer medzi gymnáziami a stredným odborným školstvom regulovať. Stačí sa zamyslieť – ak by všetci študovali na gymnáziách, kto pôjde robiť odborné profesie?
Do výberu strednej školy vo veľkej časti prípadov hovoria rodičia. Nemôžu viac do rozhodovania zasiahnuť školskí výchovní poradcovia?
– V rámci národného projektu preškolíme 280 výchovných poradcov. Prvých 27 z Bratislavy sme už preškolili a vysvetlili im, čo všetko obnáša samotné duálne vzdelávanie. Povieme im o možnostiach zamestnania v ich meste, kraji aj o tom, ktoré firmy sú v tomto vzdelávaní zapojené.
Často sa nám stáva, že rodičia nevedia, kam dať dieťa, preto ho dajú na gymnázium a voľbu povolania odložia o štyri roky, ale čo ďalej?
Gymnazista ukončí štúdium a nemá žiadnu kvalifikáciu. Loviť šikovných študentov musíme už v 8. a 9. ročníku základných škôl.
Staršie ročníky o duálnom vzdelávaní hovoria, že objavujeme niečo, čo pred rokom 1989 bežne fungovalo. Podniky si vychovali zamestnancov, ktorí nahradili ľudí smerujúcich do penzie.
– Nezabudlo sa na to, iba sa to jemne zdevastovalo. Pred rokom 1989 fungoval klasický model podnikovej školy, ktorá mala vedľa seba učilište. V 90. rokoch ale veľa z týchto podnikov skrachovalo alebo sa rozpadlo na menšie firmy.
Areál stratil jedného pána a jednou z prvých vecí, ku ktorým často po privatizácií dochádzalo, bolo, že školu pri fabrike zatvorili alebo predali. Odbornú školu pokladali za finančnú príťaž a verili, že neviditeľná ruka trhu všetko vyrieši, nestalo sa tak.
Prešlo niekoľko rokov a zrazu sme v polovici minulého desaťročia zistili, že máme veľký problém. Stredné odborné školy mali stále menej žiakov a viac ich smerovalo na školy s humanitným zameraním.
Ekonomika sa rozbehla a zamestnávatelia hlásili problém s nedostatkom pracovnej sily. Duál je možné chápať ako pomyselný návrat k modelu, ktorý v minulosti fungoval.
K naštartovaniu ekonomiky prišlo zhruba po roku 2004. Ako je možné, že duálne vzdelávanie v novej podobe funguje iba tretí rok? Pripravoval sa systém viac ako desať rokov?
– K prvej veľkej zmene v odbornom školstve prišlo v roku 2008, k druhej v roku 2015.
V období medzi nimi sa skutočne pripravoval systém duálneho vzdelávania – zamestnaneckého model, ktorý je stále iba jeden zo systémov. Dlhodobo tu máme tradičný školský systém, s ktorým sa navzájom dopĺňajú.
