TRENČÍN. Po Žiline, Nitre a Bratislave mali čitatelia a partneri týždenníkov MY možnosť diskutovať so županom Trenčianskeho kraja Jaroslavom Baškom. „Chceme sa s našimi partnermi a čitateľmi stretávať na diskusných podujatiach a v jednotlivých regiónoch diskutovať na témy, ktoré sú tam aktuálne. Pred pár mesiacmi skončili župné voľby na Slovensku, preto sme sa rozhodli usporiadať stretnutia s novozvolenými županmi,“ predstavil projekt riaditeľ siete MY Milan Mokráň.
V Trenčíne diskutovali o víziách a prioritách v kraji, duálnom vzdelávaní a zamestnanosti a rozvoji dopravy. Vyjadrovali sa k nim aj odborníci a priestor na otázky dostali nielen hostia, možnosť mali aj čitatelia týždenníkov MY.
Z posledného na druhé miesto
Trenčianska župa bola pred niekoľkými rokmi hodnotená v rámci Ineko ako najhoršie hospodáriaca. Po štyroch rokoch sa hodnotenie zmenilo. Skočila z posledného miesta na druhé. Aj tejto oblasti sa dotkol župan Jaroslav Baška s tým, že kraj prevzali s dlhom takmer 90 miliónov eur. Spojením dvoch úverov a optimalizáciou sa kraju podarilo ušetriť 300-tisíc eur.
Taktiež poukázal na to, že kraj sa snaží otvoriť obyvateľom kraja projektom Otvorená župa, ktorý im umožňuje sledovať hospodárenie počas celého roka.
Investície do zdravotníctva
Medzi priority považuje zlepšenie v oblasti zdravotníctva. „Pred štyrmi rokmi bolo zdravotníctvo vo veľmi zlom stave, chýbalo základné vybavenie. Investovali sme už do neho milióny eur. V nemocnici v Považskej Bystrici sme napríklad otvorili prvé geriatrické oddelenie v krajských nemocniciach, otvorili nové ambulancie, po dlhých rokoch sa konečne dostalo aj na nedostavaný chirurgický pavilón v bojnickej nemocnici,“ poukázal s tým, že v nemocniciach boli v minulosti predané všetky ziskové činnosti súkromníkom.
Mrzí ho, že sa nepodarilo odstrániť zadlženie nemocníc. Niektoré kroky už týmto smerom podnikli, napríklad centrálne obstarávanie pre všetky tri krajské nemocnice.
Problémom podľa neho však je, a netýka sa len Trenčianskeho kraja, že na Slovensku je nedostatok lekárov a zdravotných sestier.
Integrovaná doprava
Cestujúcich v autobusoch hromadnej dopravy ubúda. Preto sa SAD snaží zatraktívniť tento spôsob prepravy pre obyvateľov aj projektom integrovanej dopravy, ktorý zatiaľ realizujú len v Trenčíne a je v tretej etape zo šiestich. „Zjednotili sa tarify, cestovné, cestujúci môžu využívať jednu čipovú kartu,“ vysvetlil riaditeľ SAD Trenčín Juraj Popluhár.
Týmto krokom sa im podľa neho podarilo zastaviť pokles cestujúcich, dokonca ich počet mierne narástol. „Ľudia si musia uvedomiť aj to, že cestovanie verejnou autobusovou dopravnou je jedno z najbezpečnejších,“ doplnil.
Opravy ciest
Autobusy premávajú najmä po krajských cestách. Tie budú podľa župana tento rok poriadne rozkopané, pretože samosprávnemu kraju sa podarilo získať peniaze z eurofondov na ich rekonštrukciu.
Nevyhol sa ani otázke rýchlostnej cesty R2, ktorá by mala spojiť Trenčín s hornou Nitrou. Prisľúbil, že sa v jej dobudovaní bude angažovať. „Verím, že pomôže nielen vláda, ale aj Európska komisia, pretože chceme, aby pracovné miesta na hornej Nitre zostali zachované, nesmie to byť hladová dolina,“ odpovedal aj v súvislosti s Hornonitrianskymi baňami.
Školstvo potrebuje reformu
Podľa Martina Hoštáka, tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov SR, sa podnikateľské prostredie na Slovensku zhoršilo. Chýbajú najmä kvalifikovaní zamestnanci. V strednodobom horizonte vidí riešenie v reforme školstva, v krátkodobom v dovoze zamestnancov z iných krajín.
„Treba zásadnú zmenu systému vzdelávania. Dnešný produkuje absolventov, ktorí sa stretávajú s požiadavkami trhu práce, zamestnávatelia ich musia rekvalifikovať alebo odchádzajú do zahraničia. Školy otvárajú odbory, ktoré nemajú opodstatnenie,“ poukázal.
Duálne vzdelávanie
Spôsobom, ako zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu, je duálne vzdelávanie. V tejto oblasti patrí Trenčiansky kraj medzi lídrov na Slovensku. V súčasnosti sú do neho zapojené všetky stredné odborné školy, je do neho zapojených takmer 600 žiakov.
Ako príklad župan Baška uviedol spoločnosť PSL, ktorá mala podpísanú zmluvu so Strednou odbornou školou strojníckou v Považskej Bystrici ešte skôr, ako sa začalo duálne vzdelávanie. Doplnil ho Ludovít Francl, generálny riaditeľ PSL, a.s. spol. koncernu Thyssenkrupp, s tým, že zamestnali už vyše dvesto žiakov. „Dnes si už vyberáme, ktorých žiakov do duálu zapojíme,“ povedal s tým, že potrebujú aj stredné technické kádre. „Preto podporujeme žiakov, ktorí sú úspešní, aby pokračovali na vysokej škole,“ dodal.
Podľa Michala Bartóka, riaditeľa Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, sa na Slovensku podarilo konečne naštartovať duálne vzdelávanie, pričom Trenčiansky a Žilinský kraj robia polovicu duálu na Slovensku.
Prví absolventi duálneho vzdelávania vyjdú zo škôl až v lete. Podľa zamestnávateľov však nie je istota, že zostanú u nich pracovať, a tak financie, ktoré do ich vzdelávania vložili, sa im nevrátia a kvalifikovaní zamestnanci im budú chýbať. „Je to dobré hlavne pre ľudí, ktorí chcú zostať v odbore,“ povedal Anton Vatala, konateľ a riaditeľ závodu Osobné pneumatiky – Continental Matador Rubber.
Rodičia ani žiaci nemajú informácie
Problém malého záujmu vidia zamestnávatelia v tom, že rodičia a deti nemajú informácie o tom, ako sa výroba zmenila, zmodernizovala, že pracoviská už nie sú také ako kedysi. Aj preto chce samosprávny kraj zriadiť krajské centrum kariérneho poradenstva, jeho pracovníci budú komunikovať s rodičmi detí v základných školách.
Spoločnú reč našli župan i zamestnávatelia v tom, že pozornosť treba venovať žiakom už v nižších ročníkoch, podporovať u nich vzťah ku technike.
Jedným zo spôsobov je projekt samosprávneho kraja Hrdina remesla, ďalším sú besedy v školách či návštevy podnikov.
Odbory prispôsobiť požiadavkám trhu práce
„Potrebujeme, aby sa štát začal zaoberať prognózovaním trhu práce, začali sa prispôsobovať počty žiakov v odboroch. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako krok pred rok 1989, ale štát si v tom musí spraviť poriadok,“ skonštatoval Martin Hošták.
Chýbajú kvalifikovaní zamestnanci
Na Slovensku je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Aj keď ich firmy získajú, väčšinou ide o „pretiahnutie“ od iného zamestnávateľa.
Riešenie nevidia ani v dovoze pracovnej sily zo zahraničia. Záujem o prácu vo firmách v kraji nie je ani v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Štát by sa mal skôr snažiť o návrat Slovákov zo zahraničia.
