Ako vnímajú zamestnávatelia duálne vzdelávanie a aké výzvy im prináša?
– Duálne vzdelávanie je jedným z nástrojov, ako priblížiť vzdelávací systém potrebám zamestnávateľov. Jeho úlohou je pripraviť absolventov stredných odborných škôl tak, aby mali zručnosti a kvalifikáciu, o ktorú je zo strany firiem poskytujúcich prácu záujem.
Ak sa to podarí, zamestnávatelia nemusia neskôr míňať ďalšie peniaze na rekvalifikáciu. Treba povedať, že zapojenie doň nie je také, ako by sme si predstavovali. Možnú nápravu vidíme v motivácii škôl a zamestnávateľov.
Motiváciou budú asi peniaze.
– Hlavne v prípade malých a stredných podnikov, u ktorých sa ziskovosť v mnohých prípadoch blíži nule. U týchto podnikov by mohlo ísť o formu priamej platby, dotácie zo strany štátu na študenta. Pretože riadenie nejakého centra odborného vzdelávania stojí firmu peniaze, navyše musí vyčleniť človeka, ktorý sa im bude venovať. Pokiaľ to štát nepodporí, firmy o to záujem nebudú mať.
V Trenčianskom kraji je v duálnom vzdelávaní zapojených zhruba 200 študentov. Možno v tomto prípade hovoriť o veľkom čísle?
– Je to také prvenstvo jednookého medzi slepými. Počet študentov v duáli je celoslovensky veľmi nízky a z tohto nízkeho počtu vyčnieva Trenčiansky kraj. Na jednej strane je to chvályhodné, na druhej z pohľadu potrieb a možností kraja je to stále veľmi málo.
Ministerstvo práce sa chváli rekordne nízkou nezamestnanosťou, stále je však približne 170-tisíc ľudí dlhodobo bez práce. Aká je šanca, že sa v dohľadnej dobe zamestnajú?
– Žije tu skupina ľudí, ktorá nikdy nepracovala a pravdepodobne nikdy ani nebude. Jednoducho to tak je a asi bude potrebné sa zmieriť s tým, že ich nedostaneme na pracovný trh. Treba avšak pracovať s ich deťmi, aby životný štýl ich rodičov v budúcnosti neviedli a aby bola pre nich práca zaujímavá. Druhá skupina sú ľudia, ktorí pracujú, ale nepracujú oficiálne. V sfére šedej ekonomiky poberajú výhody sociálneho systému, ale pracujú načierno. Nemožno zabudnúť na ľudí, ktorí sú v dlhovej pasci a čelia exekúciám. Tí sa legálne zamestnať nemôžu, pretože ak tak spravia, väčšina ich výplaty odíde na splácanie dlhov. A to je aj otázka exekučnej amnestie, ktorá by ľuďom aspoň sčasti mohla pomôcť.
Existuje odhad, koľko ľudí pracuje načierno?
– Nie, tiež by ma to zaujímalo. Nemyslím si, že ich je pár stovák, skôr niekoľko tisíc, možno pár desiatok tisíc.
Republiková únia zamestnávateľov hovorí o možnom príchode Slovákov pracujúcich v zahraničí späť do domoviny. Prečo by sa podľa vás mali vrátiť?
– Slováci pôsobiaci v zahraničí majú buď kvalifikovanú a dobre platenú prácu, alebo jednoduchú, najčastejšie manuálnu prácu. V tomto prípade dochádza k stieraniu mzdových rozdielov berúc do úvahy náklady na život v zahraničí. Dobrým príkladom je Veľká Británia.
Vidíme potenciál napríklad u kvalifikovaných pracovníkov, pre ktorých by návrat na Slovensko mohol byť finančne zaujímavý. Príležitosť môže využiť štát a spustiť nejakú osvetovú kampaň v štýle: „Poďte domov, máme tu porovnateľné pracovné podmienky a ako bonus blízkosť rodiny a priateľov.“
O zmene môžu pouvažovať aj ľudia pracujúci za hranicami v obchode, službách a výrobe.
Ako sa staviate k otázke príchodu ľudí iných národností do firiem podnikajúcich na území Slovenska?
– Tvrdíme, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je nutné zmeniť systém vzdelávania. Z hľadiska krátkodobého ale medzeru medzi dopytom a ponukou možno riešiť príchodom ľudí zo zahraničia. Myslím, že kvalifikovaní pracovníci z nám kultúrne blízkych krajín môžu vstúpiť na trh práce podobne, ako keby s išlo o pracovníkov z členských krajín Únie.
Pomyslite na to číslo – na Slovensku je neobsadených 70-tisíc pracovných miest, z toho v Trenčianskom niečo vyše desaťtisíc.
Ktoré krajiny považujete za Slovensku kultúrne blízke?
– Napríklad Srbsko alebo Ukrajinu. V Česku si už dávno uvedomili, že ukrajinský pracovný trh disponuje množstvom kvalifikovaných, vzdelaných pracovníkov, ktorí môžu v jednoduchšom režime vstúpiť na ich trh práce. Ročné kvóty majú nastavené na takmer neuveriteľných 50-tisíc ľudí.
