RUDOLF HOLBA, konateľ spoločnosti Comextrans, s. r.o.
Rudolf Holba (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Som rodákom z Ilavy, aj tu žijem. Páči sa mi región, kde som doma, som tu spokojný. Určite by ma však potešil rozvoj zázemia pre športové vyžitie ľudí. Som z Ilavy a kedysi bolo napríklad aspoň v Dubnici klzisko, kde sa dalo v zime korčuľovať. Už nefunguje. Tiež chýbajú napríklad vodné plochy či kúpaliská, kde by sa dalo zašportovať. Kraj by mal podporovať, ak nie priamo iniciovať, rozvoj infraštruktúry, ktorá poskytne ľuďom priestor na relax, oddych a aktívne trávenie voľného času. Tu treba aj užšiu spoluprácu s tretím sektorom, rôznymi občianskymi a záujmovými združeniami. Z profesijnej stránky pociťujem ako nedostatok, že je problém nájsť v kraji profesionálnych vodičov. Nie je tu žiadna škola, ktorá by sa zameriavala na výchovu takýchto zamestnancov, prípadne nejaký odbor v školách. Sú rôzne opravárenské odbory, ale odbor vodič kamiónovej dopravy neexistuje. Uvažovalo sa o tom, a nič. Vodiči sa všetko učia rovno v praxi. Potrebujú však dopredu niekde získať aj teoretické základy z vedenia motorových vozidiel, rôznych predpisov, ktoré platia v rámci krajín, kam jazdia, naučiť sa dopredu, ako správne reagovať na rôzne situácie na ceste. Takýto odbor nie je, ale vodičov potrebujeme veľa. Dokonca ani neviem, že by bola takáto škola na Slovensku.
ĽUDOVÍT FRANCL, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ strojárskej firmy PSL, a. s.
Ľudovít Francl (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Som Bratislavčan, ale pracovne som s krajom a hlavne mestom Považská Bystrica spojený v súvislosti s výrobou ložísk už roky. Trenčiansky kraj je pekný, ľudia sú tu príjemní. Má aj čo ponúknuť, je tu veľa miest, ktoré stoja za návštevu. Len ich treba ešte viac spropagovať, oživiť, zatraktívniť. Čo sa týka profesijnej oblasti, spomeniem opäť Považskú Bystricu, ktorá sa však osudom približuje aj iným mestám na Považí. Po roku 1989 došlo k útlmu strojárskej výroby. Ľudia prestali postupne strojárskym profesiám veriť, rodičia začali deti tlačiť iným smerom, preferovať sa začali iné zamestnania. Ja však obrazne hovorím, že kde nedymia komíny, tam sa ťažko darí aj iným profesiám. Našťastie už pred takými deviatimi možno desiatimi rokmi začali ľudia chápať, že stabilita je v strojárskej práci, len sa robí inak ako kedysi. Možno na štyri zmeny, keď príde zákazka, treba zabrať. No nemusia cestovať a nejde už o prácu, pri ktorej je človek špinavý až po predlaktia. Veľa ľudí, hlavne starších a stredná generácia, robí našťastie stále strojárinu srdcom. Problém je skôr s mladými. Tu treba zapracovať, aby boli aj tieto ročníky pyšné na svoju prácu, na to, že sú strojármi. To sa dá len pripomínaním si toho, čo znamená strojárstvo pre tento región. Začať by sa malo možno tým, že by sa našla súčinnosť kraja a zberateľov rôznych výrobkov z fabrík a vytvorilo by sa technické múzeum. Kraj by zabezpečil priestory a myslím, že súkromníci by radi poskytli niečo zo svojich zbierok na vystavovanie. Tak to funguje aj v zahraničí. Veď na Považí sa toho veľa vyrábalo aj vyrába. A treba aj takto ukázať, čo všetko strojári dokážu. Do prehliadky v múzeu tiež zakomponovať rôzne interaktívne hry zamerané na techniku tak, aby sme vzbudili záujem detí o technické odbory. Potešilo by ma, keby sa niečo takéto podarilo.
MARTIN HOŠTÁK, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov
Martin Hošták (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Žijem v Trenčianskych Tepliciach a som rodákom z tohto regiónu. Trenčiansky kraj je historicky známy tým, že tu dominuje priemysel, dokonca aj ťažký. Potenciál rozvoja vidím v jeho ďalšom rozvoji, lebo základňa je naozaj veľmi silná. Na druhej strane by sme sa mali v kraji zamerať na rozvoj cestovného ruchu. Sme krajom hradov a zámkov, je tu krásna príroda, máme kúpele, Trenčianske Teplice, Bojnice, Nimnicu. Musíme sa tiež snažiť, aby nebol exodus ľudí z tohto regiónu, či už pre odchod za prácou alebo za štúdiom. Sme totiž najstarším krajom a odchod mladých ľudí je citeľný. A to nielen do hlavného mesta, ale aj za hranice. A ak už aj mladí ľudia odídu, tak aby to bolo len na čas, aby sa neskôr vrátili. Treba teda vytvoriť vhodnú infraštruktúru, aby sa v regióne žilo dobre, podmienky aby priemysel prekvital a pracovať na propagácii kraja ako turisticky zaujímavej lokality. Som náruživý cyklista aj turista. Chýbajú tu cyklocesty. Budujú sa, ale treba pridať. Napríklad prepojiť poriadnou cyklocestou Trenčianske Teplice s Trenčianskou Teplou a potom potiahnuť cestu cez Omšenie až do Poruby. Zasadiť sa aj o väčší rozvoj kúpeľníctva.
MIROSLAV DZIAK, riaditeľ Strednej odbornej školy v Dubnici nad Váhom
Miroslav Dziak (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Som rodákom z Dubnice nad Váhom a stále tu aj žijem. Dubnica nad Váhom je každý deň upchatá autami, čo je veľké mínus. Dopravná situácia nie je ideálna, asi by to chcelo obchvat Dubnice, alebo nájsť iné riešenie, a nielen v Dubnici, ale aj v iných mestách na Považí. Dopravu treba uvoľniť. Prial by som si tiež, aby sa podarilo do Dubnice vrátiť športovú slávu, ktorú prežívala v minulosti. V profesijnej oblasti som spokojný. Som celý život zviazaný s odborným vzdelávaním, pracujem tu od roku 1984. Snažíme sa byť aktívnou súčasťou stredoškolského odborného vzdelávania. Úzko komunikujeme so zamestnávateľmi v Dubnici a okolí. Zaželať si len môžem, aby to tak pokračovalo a aby sa duálne vzdelávanie ďalej rozvíjalo.
Stredné Považie bolo vždy strojárske aj elektrotechnické, a tak by sa to malo vyvíjať aj v budúcnosti. Máme veľkú podporu zo strany strany zriaďovateľa, čo sa týka revitalizácie budov aj priestorov, sme dobre vybavení didaktickou technikou a vyúčbovými systémami, spolupracujeme aj so školami v zahraničí. Takže budúcnosť regiónu vidím v podpore ešte väčšieho rozvoja odborného školstva a duálneho vzdelávania. My máme nulový počet absolventov na úrade práce, takže je to správna cesta, môžeme byť spokojní.
KAROL ŠPERKA, HF NAJUS v Dubnici nad Váhom
Karol Šperka (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Pracujem v Dubnici nad Váhom ale bývam v Považskej Bystrici. V kraji mi chýba viac reprezentatívnych miest, kam by sme mohli pozývať návštevy zo zahraničia na obchodné stretnutia.
V tomto smere by som uvítal v budúcnosti rozvoj. Sú zvyknutí na trochu vyšší štandard, aj keď to zase na druhej strane možno vyvažuje naša pohostinnosť. Zle funguje doprava, verejná. Aj to by sa malo zlepšiť. Hlavne pri doprave do zamestnania. Mala by sa viac preferovať. Potom sa deje, čo je teraz, okolo druhej popoludní sú cesty v mestách aj mimo nich upchaté. Vytvárajú sa kolóny.
ANTON VATALA, konateľ a riaditeľ závodu Osobné pneumatiky – Continental Matador Rubber
Anton Vatala (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Žijem na Morave, ale veľmi často som v Púchove, lebo tu pracujem. Máme dobrú spoluprácu s mestom a novým pánom primátorom. Mesto vyhralo cenu o najkrajšie mesto a mňa teší, že je to mesto v tomto kraji. Je malé a pekné.
Najviac ma zaujíma, čo sa udeje v budúcnosti s plánovanou cestou R6, ktorá má viesť Púchovskou dolinou. Kedy bude vybudovaná, lebo ide o dôležitú spojnicu Púchova a Moravy. Dávali sme spolu s primátorom mesta dohromady expertnú skupinu, ktorá bude hľadať optimálne trasovanie, hlavne čo sa týka Púchova. Sme odkázaní na kamiónovú dopravu, takže toto je pre nás kľúčová vec. Otázka dopravy v kraji sa nás veľmi dotýka.
DANIELA HILČÍKOVÁ, vedúca odboru kultúry a školstva TSK
Daniela Hilčíková (zdroj: Bernadetta Pitoňáková)Žijem v Trenčíne. Trenčín ako krajské mesto by určite potreboval divadlo. Ocenili by to určite obyvatelia mesta aj regiónu. Veľmi tu chýba dôstojný kultúrny stánok. Priestory by sa možno aj našli, bolo by ich však treba prerobiť, prispôsobiť pre stálu divadelnú scénu. Hosťovali tu divadlá, ale teraz je priestor obmedzený. K dispozícii sú len priestory bývalého kina Hviezda a priestory bývalého Domu armády sú z technických príčin zatvorené.
