Keď sa heligónka dostane „pod kožu“, už sa jej nezbavíte

LÚKY. Heligónka a Púchovská dolina, najmä obec Lúky, patria už roky k sebe. Nielen preto, že tento hudobný nástroj očaril viacerých, ale najmä pre pravidelné stretnutia heligónkarov Púchovskej doliny. Tento rok sa stretli už sedemnásty raz.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Stretnutie heligónkarov Púchovskej doliny

Od nápadu po realizáciu

Miroslav Štefánik je dlhoročným členom lúčanskej folklórnej skupiny Javorník. Hrá na viacerých hudobných nástrojoch, medzi inými i heligónke. Často chodieva aj na stretnutia hudobníkov. Po návrate z jedného z nich vznikol nápad usporiadať podobné aj v ich obci.

Od myšlienky k realizácii je dosť dlhý krok a neraz aj zanikne, keď nenájde pochopenie na druhej strane. V tomto prípade to tak nebolo. „V tom čase robila na obecnom úrade kultúrnu pracovníčku Katarína Okrajková,“ vrátil sa do minulosti Miroslav Štefánik. „Rozprával som jej o súťažnom stretnutí heligónkarov na Myjave. Navrhla, že by sme niečo podobné mohli urobiť aj u nás, ale nie súťažne, pretože každý má iný štýl alebo nie je taký zručný. Hneď sme vybrali aj termín, zhodli sme sa, že najlepší je koniec januára, kedy je kultúrnych podujatí pomenej.“

Už sedemnásty raz

Na prvé stretnutie prišlo veľa heligónkarov z Púchovskej doliny. Niektorí už boli majstrami v hre na tomto hudobnom nástroji, iní sa ešte len do tajov heligónky dostávali. Ale nikomu to neubralo na chuti zahrať si a zabaviť sa. Výber termínu sa organizátorom osvedčil, sála kultúrneho domu býva vždy plná.

Po úspešnom prvom úspešnom ročníku stretnutia heligónkarov Púchovskej doliny prišli ďalšie. Tento rok sa konalo už sedemnásty raz. S pribúdajúcimi rokmi sa začalo meniť aj zloženie účinkujúcich.

„Postupne k nám začali prichádzať aj zo širšieho okolia a Čiech. V súčasnosti je taký veľký záujem, že už sme nemohli pozvať všetkých,“ skonštatoval Štefánik.

Medzi účinkujúcimi je veľa skalných, napríklad Anton Hošman z Lazov pod Makytou, ktorý je najstarším nielen vekom, ale i účasťou. Čoraz častejšie sa objavuje i mladá generácia. Organizátorov to teší. „Sme radi, že aj mladí si nachádzajú cestu k heligónke. Dnes majú prístup k návodu na internete, veľmi pomohli aj knihy Martina Čerňanského, v ktorých zjednodušene vysvetľuje prstoklad. Je to nová technika, veľmi dobre sa počúva a mladí sa veľmi rýchlo učia,“ pokračuje Štefánik.

Dostane sa pod kožu

Aj jemu heligónka učarovala. „Má iné hlasy, je ladená do tremola, basy sú mohutnejšie. Dá sa rozoznať podľa zvuku,“ opisuje.

Prezradil, že je samouk. Naučil sa hrať podľa sluchu na trombite, pastierskej píšťale, fujare, harmonike pianovke, ale dostal sa aj k heligónke. „Tá ide pod kožu. Keď na nej začnete hrať, už neprestanete.“ Na otázku, na ktorej harmonike sa hrá ťažšie, so smiechom odpovedal: „Na akordeóne, lebo veľa váži.“

K pravidelným účastníkom patrí i Vladimír Michalec z Hornej Poruby, člen folklórneho súboru Senior Vršatec. Aj jemu učaroval zvuk heligónky. Preto neváhal, keď na ňu natrafil v jednom obchode s komisionálnym predajom. Pravidelným cvičením sa na nej naučil hrať a dnes jej zvukom rozdáva radosť ostatným.

Hľadisko je vždy plné. (zdroj: Viera Žaludková)

Zábava až do večera

Po skúsenostiach z minulosti organizátori určujú len začiatok podujatia. Odhadnúť, kedy sa skončí, sa ani nepokúšajú, pretože je veľa muzikantov, diváci si žiadajú prídavky. „Tento rok sme určili strop 35 účinkujúcich, čo sa nám úspešne nepodarilo splniť. Je ich vyše štyridsať,“ usmieva sa starosta Lúka Ján Behro.

Prezradil, že jeden rok mal obavy o budúcnosť podujatia. „Bolo to tesne po voľbách. Spomínam si, že v čase stretnutia napadalo veľa snehu. A sála bola poloprázdna. Rozmýšľal som, či je to mnou, keďže som bol nový starosta alebo počasím. O rok sa ukázalo, že to bolo počasím, pretože sála bola opäť plná, tak ako teraz, rovnako bol aj veľký záujem účinkujúcich. Som rád, že ľudia majú radi folklór a chcú sa zabávať.“

O zábavu sa nepostarali len heligonkári z Púchovskej doliny. Medzi hosťami bola i Lúčanom dobre známa Terchovská muzika Sokolie, prišla aj Kašavská gajdošská muzika z Moravy, Jirko Hampl so svojimi žiakmi, Lokčiansky pramienok z Lokce a ďalšie skupiny i sólisti. Zvuk heligónky tak znel v kultúrnom dome až do neskorých večerných hodín.